v rozhovore s Jaroslavom Naďom sa dočítate:
- Ako ho SNS vyprovokovala ísť do politiky
- Prečo prijal ponuku práve od OĽaNO
- Prečo ako 18-ročný vstúpil do Smeru a či by to urobil znova
- V čom naša obrana zlyháva a v čom je, naopak, kvalitná
- Ako si profesionálni vojaci za vlastné peniaze musia kupovať výstroj
prečo vstupujete do OĽaNO?
Prekvapilo to viacerých ľudí. Nielen v médiách, prekvapená ostala aj moja rodina a moji priatelia. Odpoveď je pritom úplne jednoduchá. Keď chcem, aby môj vstup do politiky zafungoval, musím sa spojiť s takou politickou stranou, kde sa hodnotovo cítim fajn. Ja som pravicovo uvažujúci človek. To je jeden predpoklad. Druhý je ten, že som skôr konzervatívny ako liberálny.
dostali ste aj ponuky od iných strán?
Ja mám v SaS kopu priateľov, rovnako aj v Progresívnom Slovensku, takisto aj v iných, koaličných stranách. Ponúk som za posledné roky dostal viacero. Buď to neboli ponuky, ktoré som vyhodnotil ako dobré alebo jednoducho prišli v zlom čase. Musí prísť aj správny moment, a teraz som cítil, že chcem zmenu. Päť rokov v mimovládnom prostredí mi stačilo a potrebujem sa posunúť ďalej. Cítil som isté vyhorenie, a keď prišla táto ponuka na jar tohto roku, cítil som, že chcem urobiť tento krok. Samozrejme, rozhodovanie nebolo jednoduché, rokovania s OĽaNO trvali od jari až do septembra.
prečo to tie rokovania trvali tak dlho? Ako to vlastne prebieha?
V prvom rade treba povedať, od koho tá ponuka prišla. V prvom kole ma oslovila Veronika Remišová a Edo Heger. Ľudia, ktorých som už predtým poznal a priatelil sa s nimi. Povedali, „Jaro, budujeme nový tím a chceme tam odborníkov. Nemáme človeka na obranu.“ Richard Vašečka odišiel v tom čase do KDH. Samozrejme, aj ja som mal nejakú svoju predstavu, čo by som od takejto pozície očakával. Musel som sa vnútorne rozhodnúť, či vôbec chcem ísť do politiky, alebo nie. To nie je žart. Je to záväzok voči rodine, voči blízkym. Okrem toho bolo pre mňa dôležité stretnúť sa aj s Igorom Matovičom a prejsť si s ním niektoré veci priamo. Stretnutie s Igorom bolo pre mňa veľmi dôležité najmä z hľadiska chémie, či si vôbec budeme rozumieť. Všetky tieto prvky tak postupne prichádzali, najmä po masívnom útoku zo Slovenskej národnej strany na mňa ako na osobu. Nálepkovali ma, hovorili o mne ako o lobistovi, tvrdili, že som kvázi analytik a ohovárali ma, kade chodili.
„Vedenie ministerstva obrany ignoruje akúkoľvek občiansku spoločnosť.“
takže tomu máme rozumieť tak, že SNS môže za to, že Jaroslav Naď vstúpil do politiky?
Áno, čiastočne je to tak. Prestali ma baviť tie útoky, ktoré Mgr. Danko na mňa pravidelne vyťahoval v rôznych televíznych reláciách, kde mal potrebu ma osočovať. Je aj prirodzené, že keď sa pozerám na tie zlodejiny, ktoré robia v rezorte obrany, tak sa ozvem. Keď to chcú, tak to budú mať, nemám s tým problém. Takže áno, jedným z dôvodov bolo aj to, že ma SNS do toho vtiahla. Na druhej strane, nebol to jediný argument. Politiku som dlhodobo sledoval, baví ma, ale stále sa cítim prioritne obranným expertom, resp. expertom na obranu. Keď prišla ponuka na to, aby som bol tieňovým ministrom obrany v rámci OĽaNO a bol zodpovedný za ich program, ktorý má jasné proatlantické a proeurópske smerovanie, prijal som ju a verím že som urobil dobrý krok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.