do čela slovenskej pobočky vplyvnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) prichádzate v čase, keď mnohí politici čoraz častejšie označujú aktivistov a mimovládne skupiny za nepriateľov ľudu. V rámci strednej Európy je situácia najkritickejšia v Maďarsku. Ako je na tom Slovensko?
V celom regióne, nielen v Maďarsku, môžeme vidieť veľmi podobné tendencie. Politické rozhodnutia ovplyvňujú to, či je občianska spoločnosť vitálna, či sa môže ďalej rozvíjať, alebo je potláčaná. Aj na Slovensku už vidíme prvky takzvanej politiky démonizácie. Politické elity premieňajú rozličné obavy zo sociálnych či ekonomických problémov na pocity strachu a ohrozenia. A to je veľmi zlá správa pre ľudské práva. Situácia je naozaj ťažká a je pred nami veľa práce.
hovoríte o rétorike politikov, jej gradovaní. Čo konkrétne máte na mysli?
Slovenská spoločnosť je stále zasiahnutá vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tento hrozný čin vyvolal v spoločnosti zásadné zmeny, no reakcie politikov v jednom momente pripomínali situáciu v Maďarsku – spomínanie Georgea Sorosa, obviňovanie mimovládnych organizácií z prípravy nejakého prevratu a podobne. To sú konštrukcie, ktoré sa nezakladajú na pravde a sú súčasťou politiky démonizácie. Politické elity sa namiesto praktických riešení rozhodli démonizovať časť slovenskej spoločnosti.
napríklad aktivistov a mimovládne organizácie. Ako sa môžete pred takýmito útokmi brániť? Čo odpovedáte, keď vám niekto vyčíta, že vás platí a ovplyvňuje niekto zo zahraničia?
Od svojho vzniku sme postrachom pre tých, ktorí majú v rukách moc a porušujú ľudské práva bez ohľadu na to, či sa to deje v Číne, Rusku, USA alebo na Filipínach či v Maďarsku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.