zastihnúť cestovateľku vášho rangu doma je vzácne. Čo vás priviedlo na rodnú hrudu?
Začiatkom augusta sme sa aj s priateľom Noelom Rojom vrátili z Indie, kde sme pokračoval v práci na projekte Ženy, ktoré zostali. Prišli sme na Slovensko, pretože tu budeme mať svadbu. Okrem toho, samozrejme, trávime čas s rodinou a priateľmi.
spojila vás s Noelom novinárska práca?
Nie, spojilo nás cestovanie. Stretli sme sa v Thajsku a po nejakom čase sme sa rozhodli, že budeme ďalej cestovať spolu. Noel v tom čase ešte nebol fotografom. Začal s tým práve preto, aby sme mohli spolu cestovať a pracovať.
chcete sa po svadbe usadiť na Slovensku?
To je pre nás stále veľká otázka. Noel sa narodil na severe Mexika, no jeho rodina žije v Spojených štátoch amerických. Moji príbuzní zase žijú na Slovensku a sestra v Česku. Najviac nás však aktuálne láka juh Mexika, presnejšie štát Oaxaca. V jeho rovnomennom hlavnom meste sme vlani pol roka žili. Veľmi sa nám tam páčilo.
„Mexické ženy sa chceli podeliť o svoje príbehy a chceli, aby sme s nimi strávili čas.“
v Mexiku ste odštartovali aj váš globálny projekt s názvom Ženy, ktoré zostali (angl. Women Who Stay) o ženách, ktorých muži emigrovali za prácou a nechali ich samy...
Uvedomila som si, že sa o takto osamotených ženách veľa nepíše. Keď sme prišli do Oaxacy, čo je jeden zo štátov s najväčšou populáciou pôvodných obyvateľov v Mexiku, v novinách som často čítala články o dedinách, v ktorých žijú iba ženy. Prípadne ešte muži v seniorskom veku. Mladí chlapi, muži v produktívnom veku, sú totiž za hranicami. Odišli od manželiek či od mám. A tak sme sa rozhodli pozrieť na to, ako tie ženy žijú a či je na ich príbehoch vôbec niečo zaujímavé.
chceli sa s vami Mexičanky rozprávať?
Spomedzi všetkých krajín, ktoré sme s projektom navštívili, to bolo v Mexiku azda najjednoduchšie. Noel i ja hovoríme po španielsky, takže sa nám komunikovalo ľahko. Zároveň som však v Mexiku ihneď cítila, že tam patrím a ten pocit som získala vďaka obyvateľom. Nepozerali na mňa ako na bielu Európanku. Sadli sme si na trhu, opýtali sa ma, odkiaľ som, ale tým sa typická turistická debata skončila. Ďalej sme sa rozprávali o histórii, politike či umení, ale aj o každodenných veciach, ktoré umocnili pocit, že nie som iná iba preto, že som sa tam nenarodila. A bolo to veľmi cítiť aj na našom projekte, pretože ženy sa nám otvorili. Chceli sa podeliť o svoje príbehy a chceli, aby sme s nimi strávili čas.
čo mexických mužov vedie k zanechaniu rodiny a neľahkému odchodu z domova?
Pracovali sme nielen v štáte Oaxaca, ale aj San Luis Potosí, ktorý je v centrálnej časti krajiny. V oboch oblastiach vedie k odchodu mužov primárne potreba mať lepší život, prípadne zabezpečiť lepší život rodinám. Niekedy odchádzajú, lebo sú za hranicami už ich rodičia či iní príbuzní. Model migrácie je v oboch štátoch odlišný. Z Oaxacy muži odchádzajú za prácou často ilegálne. V USA potom zostávajú aj desať či dvadsať rokov. Vracajú sa len veľmi výnimočne, napríklad na bratovu svadbu. To bol prípad väčšiny žien, s ktorými sme sa rozprávali. Celé roky žijú bez svojich mužov či synov. Niektoré staršie matky dokonca nikdy nevideli ani svoje vnúčatá, ktoré sa už narodili v Spojených štátoch.
Noel RojoMagdaléna išla do Mexika s naivnou predstavou, že tamojšie ženy budú smutné, keďže ich muži sú za hranicami.
myslia muži po odchode za lepším zárobkom na svoje manželky? Posielajú im peniaze?
Áno, samozrejme. Hoci nájdu sa aj takí, čo na svoje polovičky či na rodičov zabudnú, mexickí muži majú v sebe zakorenenú veľkú potrebu postarať sa o rodinu. Dokonca sme počuli o prípadoch, keď muži posielali domov manželke peniaze, aj keď už mali v USA novú partnerku. Stáva sa to a možno by sa dalo povedať, že je to prirodzené, keďže tí ľudia žijú vo vzťahu na diaľku aj desať rokov. To nie je ospravedlňovanie, ale neraz realita párov ovplyvnených migráciou.
spomínali ste ešte jeden odlišný typ migrácie, aký?
To je tzv. cirkulárna (okružná) migrácia. Z mexického štátu San Luis Potosí začali ľudia vo väčšom migrovať po roku 1994, keď nadobudla účinnosť Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA). Výrazne zasiahla do života mexických farmárov a tí začali migrovať za hranice alebo do veľkých mexických miest.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.