Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve družice a raketa ešte nie sú pre Slovensko vstupenkou do Európskej vesmírnej agentúry

.matúš Baňovič .matúš Dávid .rozhovory

V podpore vesmírnych aktivít Slovensko zaostáva len za susedným Českom o celé jedno desaťročie. Napriek tomu sa aj slovenským kozmickým nadšencom a inžinierom darí zaujať výnimočnými projektmi. Nielen o nich sme sa rozprávali s Jakubom Kapušom zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Dve družice a raketa ešte nie sú pre Slovensko vstupenkou do Európskej vesmírnej agentúry Archív SOSA Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

nedávno uplynul rok od vyslania prvej slovenskej družice do vesmíru. Ako sa skCUBE tých dvanásť mesiacov na orbite mala?

Bol to úspešný rok. Spolu s kolegami sme si urobili štatistiku a zistili sme, že z 23 experimentov, úloh a meraní, ktoré sme mali naplánované, sa až 20 podarilo urobiť. Žiaľ, zvyšné tri úlohy sa neuskutočnili práve pre vážny problém, ktorý na družici nastal.

čo sa pokazilo?

Asi 15 dní po štarte došlo k problému s palubným počítačom, ktorý sme doteraz nevyriešili. S najväčšou pravdepodobnosťou chybu spôsobila radiácia vo vesmíre. To však len nepriamo odhadujeme na základe toho, že vo chvíli, keď sa to stalo, sa družica nachádzala presne nad centrom oblasti tzv. juhoatlantickej anomálie, kde je niekoľkonásobne zvýšená radiácia, ktorá pravdepodobne poškodila počítač. Ale družica stále funguje, robíme s ňou množstvo aktivít a posiela nám veľa dát.

znamená to, že ten problém už asi nevyriešite?

Snažíme sa ho vyriešiť a zvažujeme aj jednu špecialitu. Je to však 50 na 50. Buď tú družicu úplne zničíme, nie fyzicky, ale tak, že sa už nikdy neozve. Alebo sa nám to možno podarí vyriešiť a lepšie pochopíme, čo sa tam vtedy stalo. Chceli by sme teda družicu hacknúť.

stálo by to za to? Veď hrozí, že sa vám skCUBE už neozve.

To, čo družica mala priniesť, nám už počas toho roka priniesla. No pokiaľ by sa to podarilo, môžeme zrealizovať aj zvyšné experimenty. Tiež si myslím, že by to bol možno prvý prípad na svete, keď si niekto dobrovoľne hackol družicu. Bolo by to určite zaujímavé, keby sa nám to podarilo. A to za ten risk stojí.

Prvá slovenská družica skCUBE, ktorú pred viac ako rokom vyslali do vesmíru.Archív SOSAPrvá slovenská družica skCUBE, ktorú pred viac ako rokom vyslali do vesmíru.

zmenili sa za posledný rok ciele vášho najznámejšieho projektu? Čo má byť prínos slovenskej družice?

Ciele, ktoré platia od začiatku, sú popularizácia vedy a vzdelávanie. Chceli sme, aby Slovensko začalo spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou a družica mohla byť prostriedkom, ako ukázať, že to má význam a že sa to dá aj v takej malej krajine ako je Slovensko. Ďalšími cieľmi sú však spomínané merania, ktoré družica robí, teda vedecké a technologické experimenty.

tie by mala robiť aj nová družica, na ktorej už pracujete. V čom bude iná?

Bude trikrát väčšia a zapojí sa do unikátneho vedeckého experimentu, na ktorom pracujeme aj s kolegami z Maďarska a Japonska. Samozrejme, niektoré komponenty z prvej skCUBE upravíme podľa nových poznatkov, ale zároveň chceme otestovať aj niektoré z nových technológií. Nazývam ich „deep space technológie“, ktoré by nám v budúcnosti umožnili cestovať aj na Mesiac či na Mars.

„Vesmír je jedno veľké dobrodružstvo a mladí to vedia.“

často spomínate vedecké experimenty, no práve niektorí slovenskí vedci vašu činnosť viackrát skritizovali. Prečo?

Kritizovali viac vecí. Veľmi sa nás to dotklo a stále pociťujeme krivdu. Na družici sme intenzívne pracovali päť rokov, samotná myšlienka je ešte staršia. My sme tým projektom žili, stál nás veľa úsilia, financií aj času. Urobili sme to za menej peňazí, než by to stálo v zahraničí, sami sme oslovili a našli množstvo súkromných sponzorov. A keď sa to podarilo, družica bola na orbite a fungovala, výsledok bol taký, že z každej strany prichádzal kopanec. Naozaj sa ma to veľmi dotklo a demotivovalo to aj veľkú časť nášho tímu, bolo to veľmi ťažké.

bola tá ich kritika opodstatnená? V jednom z predchádzajúcich rozhovorov ste povedali, že vám o špičkovú vedu nikdy nešlo.

Ja som na tej kritike nenašiel nič konštruktívne. My sme nechceli robiť vedu, ale, ako hovorím, naše hlavné ciele boli popularizácia, vzdelávanie a získanie nových skúseností. Vyvinúť prvú slovenskú vesmírnu družicu a poslať ju do kozmu, to všetko zahŕňa technické problémy, finančné problémy a aj množstvo byrokracie. Chceli sme najmä otestovať nejaké technológie a vychovať novú generáciu inžinierov, ktorí sa tieto veci naučia robiť. Aby potom, keď sa staneme členmi Európskej vesmírnej agentúry, bola na Slovensku nová generácia skúsených ľudí. 

často hovoríte o popularizácii vedy a vzdelávania o vesmíre, akcentujete tieto činnosti. Je to tiež dôvod, prečo ste nedávno usporiadali Spacefest, teda vesmírny festival?

Áno. Bol prvý svojho druhu na Slovensku. Trochu som sa inšpiroval festivalom, ktorý už má dlhú tradíciu v USA, no povedal som si, že by bolo zaujímavé niečo podobné spraviť aj na Slovensku. Napríklad v Česku, Poľsku či Maďarsko bývajú často odborné konferencie, ale tie nie sú veľmi vhodné pre širokú laickú verejnosť. My sme si dali za cieľ popularizáciu kozmického výskumu formou výstav, prednášok či diskusií so zaujímavými osobnosťami, premietali sme filmy. Dokonca na festivale bola oficiálna predpremiéra dokumentu Grygar, ktorý do slovenských kín príde až niekedy na jeseň tohto roka.

jiří Grygar je fenomenálna osobnosť. Vy ste už film o ňom videli. Aký je?

Veľa ľudí ho pozná vďaka programu Okná vesmíru dokorán, ale tento film je pekným pohľadom do jeho osobnosti. Ukazuje, ako sa Jiří Grygar, známy vedec a veriaci človek, pozerá na svet. Je to naozaj veľmi zaujímavé.

Jakub Kapuš a Michaela Musilová sa tešia z letu skCUBE do kozmu.Archív SOSAJakub Kapuš a Michaela Musilová sa tešia z letu skCUBE do kozmu.

vráťme sa však ešte k spolupráci Slovenska s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Aj Brusel čoraz viac hovorí o nových vesmírnych aktivitách, vyčleňuje viac peňazí. Ako sa na to pozeráte?

Podľa mňa je to nevyhnutné. Napríklad Poľsko, ktoré má vlastnú vesmírnu agentúru s veľkým rozpočtom, investuje milióny eur do nových kozmických projektov. My sme oproti Poľsku či Česku pozadu asi o desaťročie. Ostatné krajiny investujú do kozmického výskumu, pretože v ňom vidia prínos, najmä ekonomický prínos. Sú to technológie s vysokou pridanou hodnotou. U nás sa veľmi dlho hovorí o tom, že nesmieme byť len montážnou dielňou, že v tom nie je budúcnosť. Montážne dielne jedného dňa odídu tam, kde to bude ekonomicky výhodnejšie. Musíme sa preto preorientovať na ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite