Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Černobyľ? Radšej Dolné Považie!

.filip Olšovský .denisa Gdovinová .rozhovory

Nedávno mu vyšla kniha Prevádzači – prvá slovenská publikácia o fenoméne urban exploration, skrátene urbex. Teda o čoraz obľúbenejšej zábavke objavovania opustených budov. Juraj Florek sám seba považuje za hardcore urbexera.

Černobyľ? Radšej Dolné Považie! BORIS NÉMETH

ste maliar, no nedávno vám vyšla kniha o urban exploringu, v ktorej sú aj texty, aj fotografie. Čím ste teda teraz najviac?

V prvom rade som vášnivý plenérový maliar. Urbex je také moje vážne hoby. Za fotografa sa určite nepovažujem, pre mňa je to iba dokumentačné médium na urbexy. Aj texty sú dosť neohrabané, až amatérske. V knihe tak boli aj naschvál ponechané, aby špinavý text kopíroval formu špinavej knihy.

a urbex je skôr víkendová aktivita alebo aj niečo viac?

Je to umenie možného. Záleží na čase a type lokality. Niekedy má človek mesiace, keď si dá desať objektov za sebou a niekedy sa tri mesiace nikam nejde a prichádzajú abstinenčné príznaky.

kde hľadáte nové lokality?

Každý, kto sa urban exploringu venuje, prirodzene vyhľadáva nové lokality. Zdrojov je viacero. Urbexeri majú vytvorené nejaké uzavreté informačné kanály. Veľkým zdrojom je aj internet, stačí zadať správne kľúčové slová. Napríklad spojenie opustený závod s menom daného regiónu. Fungujú aj internetové mapy alebo odporúčania od známych. Keď sa spýtaš niekoho, kto v danom meste žije tridsať rokov, určite ti povie, ktorý závod už nefunguje a v akom je stave.

maliara si človek predstaví skôr ako introverta, ktorý je najradšej sám. No urbex je komunitná záležitosť a sám v knihe píšete, že po budovách nerád chodíte sám. Nebije sa to trochu?

Som skôr spoločenský typ človeka a rád sa púšťam do nových projektov s ľuďmi. To platí pre urbex aj pre maľbu. To všeobecné klišé o maliaroch na mňa asi neplatí. Razím líniu, že urbex je pre mňa najmä o kamarátstve a spoločných zážitkoch.

ani pre extroverta však nie je úplne ľahké vytvoriť si takú sieť ľudí v každom slovenskom regióne, akú máte vo svojej knihe. Ako ste sa k nej dopracovali?

Bol to dlhodobejší projekt a informácie som intenzívne zháňal vyše dva roky. Postupne som oslovoval ľudí, o ktorých som vedel, že sú z daných regiónov. Veľa z nich som spoznal počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Potom som len čakal na ten správny moment, keď sa stretneme v ich domácom prostredí a ako ma miestni prevádzači prevedú skrytou stránkou svojho regiónu. Na tých ľuďoch to celé aj stálo – takýto participatívny projekt urbexovej knihy na svete totiž ešte nikto iný nespravil. Tá kniha tak môže ukázať širšie spektrum explorerov v krajine a zároveň je to sonda do celej subkultúry.

v knihe spomínate, že vás baví objavovať najmä provinčné mestá. Prečo?

Platí úmera, že čím je zaostalejší región, tým sú v ňom lepšie možnosti na urbex. To je úplne jasné. Provinčné mestá možno nie sú ideálne na život, najmä mladí ľudia odtiaľ odchádzajú, no na druhej strane sú to regióny bohaté na urbexové lokality.

bol plán vydať knihu už na úplnom začiatku vašej urbexovej aktivity?

Pár rokov som už intenzívne urbexoval a postupne som začal zbierať aj zahraničné knihy o tejto téme. Až časom mi napadlo spraviť prvú slovenskú knihu o urbexe. Napríklad v takom Česku majú už dve, a preto bol hneď na začiatku jasný nápad na knihu. Dokonca aj jej názov som si zvolil hneď na začiatku a pevne som sa držal štruktúry navštevovať tradičné slovenské regióny. Keď bola hotová špinavá práca z terénu, oslovil som grafickú dizajnérku Katarínu Czikorovú z našej školy a vydavateľstvo.

„Koniec urbexu vraj nastane vtedy, keď aj spoločnosť Nike začne vyrábať urbexové tenisky.“

na začiatku knihy píšete, že na Slovensku neexistuje ucelená urbexová komunita. Zmenilo sa to vydaním Prevádzačov?

Nemyslím si. Možno ani nie je potrebné vytvárať ucelenú komunitu. Je to stále skôr kultúrny fenomén a je podľa mňa dobré, aby sa to čo najdlhšie udržalo v tejto subkutúrnej rovine. Všetky subkultúry majú zo svojej povahy nejakú rastúcu tendenciu, potom príde fáza nasýtenosti, začnú vznikať už iba štandardné veci a aktivita opadne. Urbex sa v dnešnej dobe stáva veľmi trendy. Keď niekto v Česku povie, že sa venuje urbexu, už nad ním iba mávnu rukou. Taký Red Bull má už sériu, v ktorej vyhľadávajú najzaujímavejších rooftoperov a urbexerov a na ich stránke nájdeš viacero veľmi profesionálne spravených videí s touto témou. Existuje aj taký jeden urbexový vtip. Koniec urbexu vraj nastane vtedy, keď aj spoločnosť Nike začne vyrábať urbexové tenisky.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite