poďme priamo k veci. Sme jediným pozitívnym ostrovom v rámci krajín V4, ako to zaznievalo po českých prezidentských voľbách?
Peter Kubina: Ako v čom. Pôsobím v právnej praxi a nemyslím si, že v tejto oblasti sa dá jednoznačne povedať, že sme pozitívnym ostrovom. Skôr si myslím, že ním, prinajmenšom v porovnaní s Českou republikou, nie sme.
Magda Vášáryová: Sme jedinou krajinou vo V4, ktorá má euro. To považujem za kotvu, ktorá nás pridržiava pri určitých štandardoch a v dialógu smerom k posilnenej integrácii. Aj v kontexte českých volieb nám zostáva dotyk s jedinou krajinou, ktorá má euro – a to je Rakúsko. A tam si musíme uvedomiť, že Sebastian Kurz (rakúsky kancelár, pozn. red.) tu ešte nebol, hoci v Budapešti bol už trikrát. V tomto zmysle sme ostrovom.
Marián Leško: Sme ostrovom predovšetkým v tom, že naša vláda sa vyslovene hlási k tomu, že chce byť súčasťou budúcej užšej integrácie EÚ. Nerobí to ani Poľsko, ani Maďarsko a pokiaľ ide o Česko, ešte nevieme, ako sa to tam utrasie. Ale my sme jediní, ktorí hovoria, že ak sa bude integrácia EÚ prehlbovať, tak tam chceme byť. Tým sa odlišujeme od všetkých ostatných.
naozaj sme v porovnaní s ostatnými krajinami V4 proeurópski? Nie je hlásenie sa k „jadru“ len čistý oportunizmus zo strany Roberta Fica?
Leško: Môj názor je, že pán premiér to vníma najmä ako otázku taktiky, nie ako otázku stratégie. Pre neho sú vzťahy s EÚ – tak ako všetko v politike – vec inštrumentálna. Momentálne sa mu zdá, že proeurópskosť je niečo, čo mu v politike na Slovensku pomôže. Pamätáme si, že keď bol problém s utečencami, tak o EÚ hovoril ako o združení krajín, ktoré vzniklo a pôsobí tak, aby veľké štáty diktovali malým štátom. Po roku však začal rozprávať o tom, že chceme patriť do tvrdého jadra. Bol to pre premiéra veľmi hladký názorový prechod a rovnako hladko môže prejsť od príklonu k jadru k názoru, že chceme byť ako Poliaci, Maďari a prípadne Česi. U neho to nie je ukotvené v nejakom hodnotovom zázemí, je to vyslovene vec politickej taktiky.
pani Vášáryová, vy dobre poznáte situáciu v Poľsku, ale aj v ostatných krajinách V4 a viete to porovnať. Ak je proeurópskosť našej vlády len oportunizmom, teda ničím, čo by bolo zakotvené v hodnotách a v presvedčení celej spoločnosti, nie sme na tom v skutočnosti s Poliakmi, Maďarmi a Čechmi veľmi podobne?
Vášáryová: Keď sa pozriete na prieskumy verejnej mienky, tak Slovensko naozaj patrí medzi eurooptimistické krajiny a naša príchylnosť k euru je dokonca vyššia ako k EÚ. Keď však vidíte prieskumy v Česku, kde chce a oceňuje EÚ 29 percent ľudí, tak sme v tomto ohľade proeurópski. V Poľsku je na základe jednoduchej otázky 90 percent ľudí proeurópskych, ale musíme si uvedomiť, že veľká časť týchto ľudí, 45 percent, zároveň hlasuje za protieurópsku politiku Jarosłava Kaczyńského. A to už nehovorím o Maďarsku, kde okrem Budapešti a niekoľkých ďalších väčších miest je väčšina obyvateľstva naladená protieurópsky. Na základe prieskumov je teda celá spoločnosť na Slovensku viac proeurópska ako V4, i keď sa to, samozrejme, môže zmeniť.
pán Kubina, vy ste právnik, ale zaujímate sa o celospoločenské dianie. Súhlasíte s tým, že v proeurópskej orientácii Slovensko vytŕča?
Kubina: Môj občiansky názor je, že asi áno. Trošku ma na tom však znepokojuje otázka, z čoho náš proeurópsky postoj vyplýva. Či tomu len veríme, ako zjavenej pravde, alebo či naozaj vieme, čo všetko sa s tým spája. Či vieme, s čím všetkým vyslovujeme súhlas, keď sa vyhlásime za proeurópskych. Netreba zabúdať, že charakter európskych spoločenstiev sa v priebehu času menil. To, čo začínalo ako spoločenstvo pre uhlie a oceľ, je dnes takmer federácia. Ja za najväčší prínos EÚ pokladám dlhodobý mier na kontinente, ktorý bol pred érou európskej integrácie dejiskom častých a veľkých vojnových konfliktov a najmä pre tento úspešný mierový projekt podporujem integráciu Slovenska v rámci EÚ.
ak sa zhodnete na tom, že v rámci proeurópskosti vo V4 vyčnievame a sme teda ostrovom, zostáva otázka, či to je naozaj pozitívom. Je dobré, že sme proeurópski?
Vášáryová: Keď sa pozriete na nástup neliberálnej demokracie a pomaly, ale isto nastupujúceho autoritárskeho režimu v Poľsku a v Maďarsku, na zničenie významu ústavného súdu a na zničenie nezávislosti národnej banky v Maďarsku, tak práve takýmto krokom inštitucionálny rámec EÚ zabraňuje. Keď sme proeurópski, hlásime sa k hodnotám slobody, k ľudským právam.
BORIS NÉMETHPeter Kubina. Advokát. „Česi nedovolili, aby Ústavný súd, kľúčový pre uplatňovanie spravodlivosti v krajine, zdegeneroval tak, ako to hrozí u nás.“
Kubina: V princípe s tým súhlasím, i keď tieto hodnoty reprezentujú len časť toho, čo sa spája s európskou integráciou. Poukázal by som na to, ako to u nás bolo za Mečiara. Práve za Mečiara sa nám nedarilo vstúpiť do NATO a do EÚ, zatiaľ čo našim susedom áno, a práve vtedy bolo vidieť najmasovejšiu podporu nášho vstupu do Únie, lebo to vyzeralo ako cesta von z Mečiarovho režimu. Moja generácia navyše vnímala integráciu do EÚ ako záruku toho, že niečo ako mečiarizmus sa sem už nikdy nevráti. Ukazuje sa, že to asi bolo príliš optimistické očakávanie, najmä pri dnešnom pohľade na okolité krajiny.
Leško: Podľa mňa je dobré, že sa od ostatných proeurópskosťou odlišujeme. Ak mi na tom niečo prekáža, tak to je povrchnosť. Zvykli sme si EÚ vnímať ako niečo, z čoho máme bezprostredný profit. Môžeme voľne cestovať, pracovať za hranicami Slovenska, čerpať eurofondy. Je to niečo, čo sme vnímali ako šancu na zlepšenie života. Ale utečenecká kríza ukázala, že keď sme konfrontovaní s niečím, čo si od nás vyžaduje aj spoločenské a iné náklady, tak začíname v proeurópskosti ochabovať. Zvykli sme si prijímať. Na solidaritu sme si ešte nezvykli.
napriek tomu sme v porovnaní s V4 najviac proeurópski. Čo sa teda stalo v tých okolitých krajinách?
Vášáryová: V prvom rade si musíme uvedomiť, že nie sme rovnakí. Spolupráca krajín V4 je absolútne unikátna. Kto bol najväčším nepriateľom vzniku Československa, ktoré zachránilo Slovákov od straty národnej identity? No predsa Maďari s Poliakmi. Tieto štyri národy nikdy nespolupracovali, sme v úplne hostilnom prostredí. Historicky spolupracovali len Česi a Slováci. Máme úplne inú históriu.
Leško: Došlo tu k niečomu, čo by som nazval fázový posun. Na Slovensku sme zažili mečiarizmus, čo bol pokus o nastolenie neliberálnej demokracie, v 90. rokoch. Vtedy s niečím takým Česi, Poliaci a Maďari nemali najmenší problém. My sme si svoj zápas s neliberálnou demokraciou vybojovali do roku 1998 a záchvat toho, že je možné vládnuť úplne inak, ako s rešpektom k Listine základných práv a slobôd, ten prišiel do Maďarska, Poľska, a teraz do Česka s nejakým oneskorením. My sme mali to „historické šťastie“, že sme si najhoršou fázou príklonu k neliberálnemu režimu prešli začiatkom 90. rokov.
Kubina: My nemáme dobrú historickú pamäť, skôr sa vyznačujeme spomienkovým optimizmom. Ale pamäť na obdobie mečiarizmu nám, ako sa zdá, ešte celkom spoľahlivo funguje, keďže to obdobie bolo relatívne nedávno a prišlo v období krátko po revolúcii, keď spoločnosť očakávala možno až skokovité pozitívne zmeny smerom k skutočnej demokracii. Máme v sebe nejaký blok, späť do 90. rokov ísť nechceme. Aj u nás však dnes rastú všelijaké „alternatívne“ politické sily a preto dnešný stav našej demokracie nepokladám za samozrejmosť. O demokraciu sa musíme usilovať stále a môžeme sa o ňu pripraviť aj úplne demokratickým spôsobom.
ak však diskutujeme o Slovensku ako o pozitívnom ostrove vo V4, musíme sa okrem deklarovania proeurópskosti pozrieť aj na iné, rozhodujúce veci formujúce krajinu, napríklad fungovanie právneho štátu. Poľsku a Maďarsku napríklad EÚ vyčíta politizáciu súdnictva. Nám nie, ale prezident Andrej Kiska sa zas vyjadril, že sme policajný štát. Nie sme na tom v skutočnosti veľmi podobne ako Poliaci a Maďari?
Leško: Musíme si ujasniť, v akom zmysle sme mafiánsky štát. Samozrejme, nie sme mafiánskym štátom v zmysle Pabla Escobara, ktorý si v Kolumbii vytvoril politickú divíziu na to, aby mohol slobodne obchodovať s drogami. Keď pochopíme, že mafia je zoskupenie ľudí, ktorí používajú nezákonné prostriedky na dosahovanie svojich cieľov a na diskreditáciu politických súperov, tak to na Slovensku platí.
je to teda podobné ako v Poľsku a v Maďarsku?
Leško: V Maďarsku a Poľsku je to rozdielne. Maďari sú na tom oveľa horšie, tam je spôsob vládnutia úplne otvorený a nezakrytý, až proklamatívne korupčný. Poliaci sú iní. Nemajú tradíciu vpúšťania oligarchov do politiky. Bolo to tak za Tuska, snaží sa o to aj Kaczyński. Česi majú smolu, majú na poste premiéra človeka, ktorý je silný ekonomicky, mediálne, a teraz už aj politicky. To je koncentrácia, aká nie je nikde inde v strednej Európe. My máme „šťastie“, že Robert Fico nemusel robiť to, čo robil Orbán v Maďarsku, teda meniť ústavu a čistiť to tam hlava-nehlava. Ani nemusel robiť to, čo urobil Kaczyński, ktorý síce nemal potrebnú väčšinu na to, aby zmenil ústavu, ale fakticky ju mení prijímaním obyčajných zákonov v parlamente. Prezident Andrzej Duda ho podporil, aby nakoniec ústavný systém prelomil. Robert Fico sa nemusel nikam ponáhľať. Roztiahol si to do času. Od roku 2006 až doteraz mal možnosť poobsadzovať ustanovizne a orgány a to, čo v Maďarsku musel Orbán presadzovať cez ústavu a Kaczyński lámať cez koleno, to Fico pomaly, plazivo a potichu presadil. Fakticky je z môjho hľadiska situácia veľmi podobná.
BORIS NÉMETHMarián Leško. Analytik a publicista. „My sme mali to ,historické šťastie‘, že sme si najhoršou fázou príklonu k neliberálnemu režimu prešli začiatkom 90. rokov.“
Vášáryová: Ja som, samozrejme, veľmi kritická k vláde Smeru a k pôsobeniu pána Fica, ale musíme si uvedomiť, že Fico mal štyri roky monopol na moc a neurobil to, čo napríklad teraz Kaczyński v Poľsku. Neviem, prečo to neurobil, ľudí, ktorí by to urobili, je v Smere dosť. Ale neurobil to.
vy teda nesúhlasíte s pánom Leškom, že sa líšia len spôsoby, a nie faktický výsledok?
Vášáryová: Práve som sa vrátila z Poľska a situácia tu je podstatne iná.
ale Smer napríklad nedávno presadil na miesta v Ústavnom súde svojich dvoch straníkov – Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku, sú to politickí nominanti. A práve politizáciu súdnictva vyčítajú Kaczyńskému. Nie je toto dôkaz toho, že sme na tom podobne?
Vášáryová: Ale budúci rok sa menia ďalší deviati sudcovia a už to môže vyzerať inak.
Kubina: A možno to bude vyzerať ešte horšie než dnes. Ako som povedal na začiatku, nie som si istý, či sme v oblasti práva a spravodlivosti pozitívnym ostrovom. Samozrejme, súdy nie sú na to, aby právo vyrábali, ale aby ho aplikovali. Keď právny systém zdeformujete zvonku zákonmi, tak môžete mať na súdoch akokoľvek dobrých ľudí, ale rámec zákona nepustí. Nie je to tak, že iba dobré zákony alebo iba dobrí ľudia na dôležitých postoch všetko vyriešia, je potrebné mať aj dobré zákony aj kvalitných ľudí. My to prvé máme, avšak v tom druhom zaostávame. To, čo teraz možno vidíme v Maďarsku a Poľsku je útok zvonka na zákonný inštitucionálny rámec. U nás sa to deje opačne. Zákonov a inštitúcii sa nikto navonok nedotýka, máme dobré zákony a demokraticky usporiadané inštitúcie. U nás sa útočí zvnútra, cez ľudí, ktorými sú tieto inštitúcie obsadzované a ktorí dostávajú moc tie zákony aplikovať. Keď sa porovnáme s Českom, boli tam prezidentmi Havel, Klaus, Zeman, ktorí vo svojom úrade zastupovali veľmi široké spektrum názorov. V Česku má práve prezident kľúčové slovo pri ústavných sudcoch, keďže ich navrhuje a senát ich volí. Čokoľvek si o týchto prezidentoch myslíme, ani jeden z nich nedopustil, aby český ústavný súd prestal byť rešpektovanou celospoločenskou autoritou. Nedovolili, aby ústavný súd, kľúčový orgán pre ochranu ústavnosti a uplatňovanie spravodlivosti v krajine, zdegeneroval do podoby, do akej to hrozí u nás.
Leško: K prezidentovi Zemanovi môžeme mať tisíc výhrad, ale súhlasím, že keď išlo o doplnenie ústavných sudcov, Zeman sa riadil názorom predsedu českého ústavného súdu Pavela Rychetského, ktorý navrhol kvalitných sudcov. To si na Slovensku ani neviem predstaviť. Nie je to však len o ústavnom súde. Ďalším takým orgánom je Súdna rada. Kreuje sa síce podľa rozumných pravidiel, výsledok však bol, že sme dlhé roky mali Súdnu radu ako orgán Štefana Harabina.
stále mi z toho vychádza, že i keď máme u nás lepšie zákony ako v Poľsku či v Maďarsku, fakticky sme na tom rovnako.
Kubina: Je to iné v tom, že ak by sme naše inštitúcie obsadili odborne a charakterovo kompetentnejšími ľuďmi, je tam priestor na relatívne rýchlu pozitívnu zmenu týchto inštitúcii bez potreby zásadných ústavných a zákonných zmien.
Vášáryová: Keď to zjednodušíme, my máme dobrý systém a zlých ľudí. Poliaci budujú zlý systém, aby do súdnictva mohli dosadiť zlých ľudí.
pozrime po súdnictve na iný aspekt, ktorý môže vypovedať o tom, či sme pozitívnym ostrovom strednej Európy. Sú ním naši politickí lídri. Jarosłav Kaczyński v Poľsku, Viktor Orbán v Maďarsku, Babiš so Zemanom v Česku a náš Robert Fico. Sme z hľadiska našich politických špičiek pozitívnou výnimkou?
Leško: Robert Fico má ďaleko k ideálu demokratického politika, lebo je človekom, ktorého najvyššou prioritou je mať a udržať si moc a ku všetkému pristupuje inštrumentálne. Keby mal nejakú víziu Slovenska, už dávno ju mohol realizovať, lebo medzi rokmi 2006 a 2018 uplynulo naozaj dosť času. Je údržbár, ktorý tlačí všetky problémy Slovenska pred sebou a kto príde po ňom, ten s tým bude musieť niečo urobiť. Orbán okrem toho, že chce mať moc, má aj svoju víziu krajiny. Premieňa si Maďarsko na svoj obraz. Má komplexnejšiu predstavu o tom, ako má krajina vyzerať. Kaczyński detto. Ich vízia je zabrániť tomu, aby sa krajina spravovala v rámci liberálnej demokracie. Chcú nastoliť, aby to bola čisto väčšinová demokracia. Kto vyhrá voľby, nech si robí, čo chce. Odvolávajú sa na vôľu suveréna, ľudí krajiny, ktorých názor však sami formujú. Najskôr spoločenstvo o niečom presvedčia, a potom sa ním nechajú „dotlačiť“ do realizácie toho, o čom ho presvedčili.
čo si pod tým máme predstaviť?
Vášáryová: Napríklad suverenitu. To je to najväčšie heslo v súčasnom Poľsku a Maďarsku. Toto heslo znie: My sme si ešte neužili, aké to je byť suverénni, a rýchlo sme vstúpili do Európskej únie, ktorá nás obmedzuje, kontroluje a núti do vecí, ktoré nechceme.
Leško: A tieto veci majú Kaczyński aj Orbán v sebe, na rozdiel od Fica.
Vášáryová: Kaczyński sa riadi konceptom poľského konzervatívneho politika Romana Dmowského, ktorý pôsobil začiatkom 20. storočia. Podľa neho sú Poliaci národ vyvolený Ježišom Kristom, ktorý preto priniesol počas 2. svetovej vojny najviac obetí a má dvoch nepriateľov, Rusov a Nemcov. Do tohto konceptu sa nezmestí EÚ, spolupráca a solidarita.
BORIS NÉMETHMagda Vášáryová. Bývalá veľvyslankyňa v Poľsku. „Som kritická k vláde Smeru, ale musíme si uvedomiť, že Fico mal štyri roky monopol na moc a neurobil to, čo Kaczyński v Poľsku.“
Kubina: Z tejto diskusie o obavách zo straty suverenity však vystupuje jedna vec, ktorej by som sa rád dotkol. Ľudia zvyknutí na demokraciu podľa mňa veľmi citlivo vnímajú, keď sa skracuje zoznam vecí, o ktorých môžu demokraticky rozhodovať. Konkrétne v právnej praxi existuje neduh, ktorý sa volá súdny aktivizmus. Ten sa vyskytuje tak na vnútroštátnej, ako i na medzinárodnej úrovni. Je to stav, keď súdy zabúdajú na to, že majú právo iba vykladať a aplikovať, a jeho tvorbu prenechať tým, ktorým to v demokracii prislúcha.
chcete povedať, že v nejakej miere suverenitu v rámci EÚ naozaj strácame?
Kubina: Áno, ale vždy je to tak, že keď niečo dostávate, tak niečo musíte aj dať. Ide o to, či pomer toho, čo dostanete a čo musíte odovzdať, je dostačujúci a vyhovujúci. Tvrdím, že sa treba zamyslieť nad tým, čo ešte treba integrovať a čo už nie. Demokracia nie je samozrejmosť a zvlášť v krajinách, kde cesta k nej nebola hladká a ľuďom sa na ňu začne siahať, tak im to postupne dôjde a budú proti tomu. V oblasti súdnictva to vidieť na niektorých aktivistických súdnych rozhodnutiach, kde sa ich prostredníctvom nahrádza demokratické rozhodovanie toho, kto v demokracii rozhodovať má.
Vášáryová: Môžete povedať nejaký príklad?
Kubina: V Európe to trochu splýva, lebo niektoré rozhodnutia prichádzajú z Európskeho súdu pre ľudské práva, čo nie je EÚ, ale Rada Európy, ale z pohľadu bežného človeka je to podobné. Keď sa pozrieme do histórie, tak sa všetky veľké hodnotové rozhodnutia prijímali demokraticky. Napríklad zrušenie otroctva, priznanie volebného práva ženám boli prijaté demokraticky. Teraz mám však pocit, že čím je spoločnosť vyspelejšia, tým akoby menej dôverovala vo vlastnú schopnosť prijímať správne rozhodnutie demokratickým spôsobom. Snaží sa demokratické rozhodovanie nahradiť súdnym rozhodovaním, pretože je to procesne jednoduchšie. Na demokratické rozhodnutie je totiž potrebné presvedčiť veľa ľudí, a to akoby sa dnes málokomu chcelo, hoci prostriedky na to sú dnes oveľa lepšie než kedykoľvek v minulosti. Tendencie súdneho aktivizmu sú v súčasnosti najviac viditeľné v oblasti ľudských práv, kde sa niektoré ľudské práva hľadajú v textoch, v ktorých sa jednoznačne nenachádzajú.
vaša pointa je v tom, že keď sa Poliaci či Maďari sťažujú na obmedzovanie suverenity, v niečom majú aj pravdu, keď poukážu na súdny aktivizmus. Toto je téma, ktorá by si zaslúžila samostatnú diskusiu. V tejto našej sme však hovorili niečo o Poľsku a Maďarsku, menej o dianí v Česku. Sme oproti Čechom pozitívnym ostrovom?
Leško: Povedal by som, že Česi sú na križovatke. Môžu sa vydať maďarsko-poľským smerom, v zmysle „máme väčšinu, môžeme urobiť všetko“, alebo sa vydajú slovenskou cestou v zmysle pragmatického kolísania medzi tým, čo od nás chce Únia a čo chceme my. Pán Babiš má základ pre pragmatizmus Roberta Fica, pretože má podniky a majetky, kde EÚ potrebuje, lebo s ňou obchoduje. Ale nemôžeme zatvárať oči ani pred tým, že má s EÚ aj veľký problém, pretože je trestne stíhaný za dotačný podvod, teda vo veci, ktorá sa týka EÚ. Bude si raz musieť vybrať, na čom mu záleží viac.
Kubina: To ešte uvidíme, ale okrem lepšieho súdnictva reprezentovaného najmä kvalitným a rešpektovaným ústavným súdom má Česká republika v porovnaní s nami aj omnoho lepšie výsledky v oblasti štátneho zastupiteľstva (obdoba našej prokuratúry, pozn. redakcie). Už len to, že sa bavíme o trestnom stíhaní premiéra, o niečom hovorí. Kto si myslí, že by sa niečo podobné mohlo stať u nás, nech zdvihne ruku. Tá moja dnes pri tejto otázke hore nevyletí.
Vášáryová: Varíme z vody, lebo nevieme, aká česká vláda vznikne. Ak by sme mali usudzovať podľa toho, kto prišiel osláviť víťazstvo Miloša Zemana, tak by to boli ČSSD, Okamura a ANO. Okamurova priorita je referendum o vystúpení z EÚ, o ktorom prezident Zeman povedal, že nemá problém ho vyhlásiť, aj keď je za zotrvanie v Únii. A ako povedal Anton Pavlovič Čechov, keď je na javisku puška, tak z nej raz niekto vystrelí. Pán Leško povedal, že Česi sú na križovatke. Z môjho pohľadu sú nad priepasťou.