Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je Slovensko pozitívnym ostrovom?

.michal Magušin .rozhovory .diskusia

V Česku si opätovne zvolili za prezidenta Miloša Zemana, premiérom je bývalý agent ŠtB Andrej Babiš. Proti spôsobu vlády Viktora Orbána v Maďarsku a Jarosłava Kaczyńského v Poľsku sa ozývajú kritické hlasy v celej EÚ. Sú na tom Slováci najlepšie? Diskutujú Peter Kubina, Marián Leško, Magda Vášáryová

Je Slovensko pozitívnym ostrovom? OLIVIER HOSLET/POOL/EPA/PROFIMEDIA Brusel 14. december 2017: Stretnutie premiérov krajín Vyšehradskej skupiny Mateusza Morawieckeho, Roberta Fica, Viktora Orbána a AndrejaBabiša s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a s talianskym premiérom Paolom Gentilonim.

poďme priamo k veci. Sme jediným pozitívnym ostrovom v rámci krajín V4, ako to zaznievalo po českých prezidentských voľbách?

Peter Kubina: Ako v čom. Pôsobím v právnej praxi a nemyslím si, že v tejto oblasti sa dá jednoznačne povedať, že sme pozitívnym ostrovom. Skôr si myslím, že ním, prinajmenšom v porovnaní s Českou republikou, nie sme.

Magda Vášáryová: Sme jedinou krajinou vo V4, ktorá má euro. To považujem za kotvu, ktorá nás pridržiava pri určitých štandardoch a v dialógu smerom k posilnenej integrácii. Aj v kontexte českých volieb  nám zostáva dotyk s jedinou krajinou, ktorá má euro – a to je Rakúsko. A tam si musíme uvedomiť, že Sebastian Kurz (rakúsky kancelár, pozn. red.) tu ešte nebol, hoci v Budapešti bol už trikrát. V tomto zmysle sme ostrovom.

Marián Leško: Sme ostrovom predovšetkým v tom, že naša vláda sa vyslovene hlási k tomu, že chce byť súčasťou budúcej užšej integrácie EÚ. Nerobí to ani Poľsko, ani Maďarsko a pokiaľ ide o Česko, ešte nevieme, ako sa to tam utrasie. Ale my sme jediní, ktorí hovoria, že ak sa bude integrácia EÚ prehlbovať, tak tam chceme byť. Tým sa odlišujeme od všetkých ostatných. 

naozaj sme v porovnaní s ostatnými krajinami V4 proeurópski? Nie je hlásenie sa k „jadru“ len čistý oportunizmus zo strany Roberta Fica?

Leško: Môj názor je, že pán premiér to vníma najmä ako otázku taktiky, nie ako otázku stratégie. Pre neho sú vzťahy s EÚ – tak ako všetko v politike – vec inštrumentálna. Momentálne sa mu zdá, že proeurópskosť je niečo, čo mu v politike na Slovensku pomôže. Pamätáme si, že keď bol problém s utečencami, tak o EÚ hovoril ako o združení krajín, ktoré vzniklo a pôsobí tak, aby veľké štáty diktovali malým štátom. Po roku však začal rozprávať o tom, že chceme patriť do tvrdého jadra. Bol to pre premiéra veľmi hladký názorový prechod a rovnako hladko môže prejsť od príklonu k jadru k názoru, že chceme byť ako Poliaci, Maďari a prípadne Česi. U neho to nie je ukotvené v nejakom hodnotovom zázemí, je to vyslovene vec politickej taktiky.

pani Vášáryová, vy dobre poznáte situáciu v Poľsku, ale aj v ostatných krajinách V4 a viete to porovnať. Ak je proeurópskosť našej vlády len oportunizmom, teda ničím, čo by bolo zakotvené v hodnotách a v presvedčení celej spoločnosti, nie sme na tom v skutočnosti s Poliakmi, Maďarmi a Čechmi veľmi podobne?

Vášáryová: Keď sa pozriete na prieskumy verejnej mienky, tak Slovensko naozaj patrí medzi eurooptimistické krajiny a naša príchylnosť k euru je dokonca vyššia ako k EÚ. Keď však vidíte prieskumy v Česku, kde chce a oceňuje EÚ 29 percent ľudí, tak sme v tomto ohľade proeurópski. V Poľsku je na základe jednoduchej otázky 90 percent ľudí proeurópskych, ale musíme si uvedomiť, že veľká časť týchto ľudí, 45 percent, zároveň hlasuje za protieurópsku politiku Jarosłava Kaczyńského. A to už nehovorím o Maďarsku, kde okrem Budapešti a niekoľkých ďalších väčších miest je väčšina obyvateľstva naladená protieurópsky. Na základe prieskumov je teda celá spoločnosť na Slovensku viac proeurópska ako V4, i keď sa to, samozrejme, môže zmeniť.

pán Kubina, vy ste právnik, ale zaujímate sa o celospoločenské dianie. Súhlasíte s tým, že v proeurópskej orientácii Slovensko vytŕča?

Kubina: Môj občiansky názor je, že asi áno. Trošku ma na tom však znepokojuje otázka, z čoho náš proeurópsky postoj vyplýva. Či tomu len veríme, ako zjavenej pravde, alebo či naozaj vieme, čo všetko sa s tým spája. Či vieme, s čím všetkým vyslovujeme súhlas, keď sa vyhlásime za proeurópskych. Netreba zabúdať, že charakter európskych spoločenstiev sa v priebehu času menil. To, čo začínalo ako spoločenstvo pre uhlie a oceľ, je dnes takmer federácia. Ja za najväčší prínos EÚ pokladám dlhodobý mier na kontinente, ktorý bol pred érou európskej integrácie dejiskom častých a veľkých vojnových konfliktov a najmä pre tento úspešný mierový projekt podporujem integráciu Slovenska v rámci EÚ.

ak sa zhodnete na tom, že v rámci proeurópskosti vo V4 vyčnievame a sme teda ostrovom, zostáva otázka, či to je naozaj pozitívom. Je dobré, že sme proeurópski?

Vášáryová: Keď sa pozriete na nástup neliberálnej demokracie a pomaly, ale isto nastupujúceho autoritárskeho režimu v Poľsku a v Maďarsku, na zničenie významu ústavného súdu a na zničenie nezávislosti národnej banky v Maďarsku, tak práve takýmto krokom inštitucionálny rámec EÚ zabraňuje. Keď sme proeurópski, hlásime sa k hodnotám slobody, k ľudským právam.

Peter Kubina. Advokát. „Česi nedovolili, aby Ústavný súd, kľúčový pre uplatňovanie spravodlivosti v krajine, zdegeneroval tak, ako to hrozí u nás.“BORIS NÉMETHPeter Kubina. Advokát. „Česi nedovolili, aby Ústavný súd, kľúčový pre uplatňovanie spravodlivosti v krajine, zdegeneroval tak, ako to hrozí u nás.“

Kubina: V princípe s tým súhlasím, i keď tieto hodnoty reprezentujú len časť toho, čo sa spája s európskou integráciou. Poukázal by som na to, ako to u nás bolo za Mečiara. Práve za Mečiara sa nám nedarilo vstúpiť do NATO a do EÚ, zatiaľ čo našim susedom áno, a práve vtedy bolo vidieť najmasovejšiu podporu nášho vstupu do Únie, lebo to vyzeralo ako cesta von z Mečiarovho režimu. Moja generácia navyše vnímala integráciu do EÚ ako záruku toho, že niečo ako mečiarizmus sa sem už nikdy nevráti. Ukazuje sa, že to asi bolo príliš optimistické očakávanie, najmä pri dnešnom pohľade na okolité krajiny.

Leško: Podľa mňa je dobré, že sa od ostatných proeurópskosťou odlišujeme. Ak mi na tom niečo prekáža, tak to je povrchnosť. Zvykli sme si EÚ vnímať ako niečo, z čoho máme bezprostredný profit. Môžeme voľne cestovať, pracovať za hranicami Slovenska, čerpať eurofondy. Je to niečo, čo sme vnímali ako šancu na zlepšenie života. Ale utečenecká kríza ukázala, že keď sme konfrontovaní s niečím, čo si od nás vyžaduje aj spoločenské a iné náklady, tak začíname v proeurópskosti ochabovať. Zvykli sme si prijímať. Na solidaritu sme si ešte nezvykli.

napriek tomu sme v porovnaní s V4 najviac proeurópski. Čo sa teda stalo v tých okolitých krajinách?

Vášáryová: V prvom rade si musíme uvedomiť, že nie sme rovnakí. Spolupráca krajín V4 je absolútne unikátna. Kto bol najväčším nepriateľom vzniku Československa, ktoré zachránilo Slovákov od straty národnej identity? No predsa Maďari s Poliakmi. Tieto štyri národy nikdy nespolupracovali, sme v úplne hostilnom prostredí. Historicky spolupracovali len Česi a Slováci. Máme úplne inú históriu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite