Erika Jurinová: Premodlila som to

posledné prieskumy ukazujú, že v Žilinskom kraji vás od podpredsedu Smeru Juraja Blanára delí len 0,6 percenta. Blanárova pozícia sa pritom zdala neotrasiteľná, v kraji šéfuje už 12 rokov. Čo sa stalo?

Únava materiálu. Keď chodím počas kampane po regióne, vnímam si, že ľudia sú už z tohto vedenia unavení a chcú zmenu. Zároveň som si nemyslela, že ma ľudia veľmi poznajú, ale mnohí mi hovoria, a to je príjemné, že vidia moju prácu v parlamente a že som tá, ktorá chce pomôcť ľuďom. Je pravda, že celých sedem rokov v parlamente sa venujem sociálnej oblasti. Síce veľmi pomaly, ale dostáva sa to medzi ľudí a nesmierne ma to povzbudzuje.

blanárov vplyv v Smere však rastie, v decembri sa stal podpredsedom strany a s výnimkou nákupu dvoch údajne predražených CT-čiek do župných nemocníc v médiách veľkú kauzu nemal. A stále je to relatívne mladý človek, má 51 rokov. Nie sú za vyrovnanými preferenciami v prieskumoch iné faktory, napríklad sklamanie ľudí z nedostavaných diaľnic?

Určite, vnímam aj silný pocit nespravodlivosti vo všetkých regiónoch. Ľudia v Turci, na Orave, Kysuciach či na Liptove, ale aj v Rajeckej doline a celkovo na hornom Považí mi hovoria, že župa na nich zabúda, rieši si svoje veci ako nájmy a predaje budov, ale oprava ciest či zlepšovanie života ľudí župu až tak netrápi. Ale áno, diaľnice sú silný faktor, podobne ako nepokojnosť so zdravotnou starostlivosťou. Ľudia cítia nedostatok lekárov, nevedia sa dostať k špecialistom a musia dlho čakať. Terajší župan síce tvrdí, že sa investuje do zdravotníctva a v týchto predvolebných mesiacoch to naozaj vidieť. Ale toto ľudí trápi dlhodobo. Nakoniec, ľudia vedia, že pán Blanár je podpredseda strany, ktorá tu vládne už 10 rokov a je aj poslancom Národnej rady. Môžu vnímať ako jeho zlyhanie aj problémy, ktoré sa netýkajú priamo župy, keďže má takú veľkú politickú silu.

pochádzate z Nižnej na Orave. Máte v tomto regióne najväčšiu podporu?

Neviem, zamerala som sa najmä na ostatné regióny, lebo som mala pocit, že na Orave ma poznajú. Zisťujem však, že ma poznajú aj inde a možno budem na konci ľutovať, že som na Orave nebola viac. Ale chodíme, kam sa dá. Niektorí ľudia ešte ani netušia, že sa blížia nejaké voľby, kto kandiduje a prečo.

„Moje životné priority sú jasné. Najvyššie je to, čo mi príde zhora, potom rodina a verejná služba, práca.“

prečo kandiduje na županku Erika Jurinová?

Mrzí ma, že kraj nevyužíva naplno svoj potenciál, svoje bohatstvo. Chcem mať lepšie výsledky, pretože náš kraj je jeden z najkrajších na Slovensku, máme kopu pracovitých a šikovných ľudí, ktorí chcú kraj zveľaďovať. Rozhodnutie kandidovať sa však rodilo ťažko. Bola som na kandidatúru oslovená, keďže nikdy som nemala túto ambíciu. Viedla som dlhé rozhovory s našimi ľuďmi i s ľuďmi zvonku a usúdili sme, že po tých rokoch v parlamente som predsa trochu viac rozpoznateľná, ako ostatní možní kandidáti a mám asi najväčšiu šancu. 

aké boli hlavné argumenty za a proti pri rozhodovaní kandidovať na županku? Sľúbili ste totiž, že ak sa ňou stanete, vzdáte sa mandátu v Národnej rade. Nie je to tak, že ste už z vrcholovej politiky unavená, máte toho plné zuby a radšej odídete do regiónu?

Nie, to nie je únava. Práveže sa mi zdá, že v parlamente som si už našla svoje miesto, svoje témy. Áno, jedným z dôvodov bolo aj to, že opozičné návrhy v parlamente skoro nikdy neprejdú, ale nebol hlavný. V opozícii je to niekedy smutné, komunikujete s ministerstvami, namáhate sa s návrhmi zákonov a nakoniec to ide akoby do vzduchu. Ale berieme to ako prípravu na niečo, čo príde ďalej. Kandidovať na županku ma motivovala šanca reálne niečo pre región urobiť. Argumenty za boli moje skúsenosti, sedem rokov v Národnej rade, vhľad do problémov na vrcholovej úrovni, schopnosť viesť tím ľudí a priznám sa, že aj blízkosť domova. Proti bol argument, že to je úplne nová vec, na začiatku som mala aj obavy, že v tom budem sama a odrádzala ma aj kampaň. Vždy sa vo mne ťažko rodí rozhodnutie ísť do niečoho nového. Ale keď už chodím po uliciach a hovorím s ľuďmi, páči sa mi to.