Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Chceme udržať ľudský kontakt

.filip Olšovský .rozhovory

Vyhľadávač leteniek Kiwi.com by mal tento rok dosiahnuť obrat okolo miliardy eur a je jednou z najrýchlejšie rastúcich technologických firiem v Európe. Málokto vie, že Kiwi.com je český start-up a za unikátnym algoritmom, ktorý dokáže nájsť najlepšie letecké spojenia, stojí Slovák. Jozef Képesi.

Chceme udržať ľudský kontakt MARTIN ČERVEŇANSKÝ

ako sa slovenský programátor dostane k začínajúcemu start-upu v Brne?

Najprv som sem zo Slovenska odišiel po gymnáziu študovať. Zvažoval som Bratislavu a Brno, nakoniec z toho kvôli možnostiam vyšlo lepšie Česko. Bol som pár rokov na výške, študoval informatiku, potom ekonomiku a úplne ma to nebavilo. Ani som v tom nevidel perspektívu. Škola ti dá veľmi veľa prvé dva roky, ale potom je to už dookola to isté. Takže z prvých dvoch rokov na obidvoch školách som si vzal to najlepšie a potom som tam už veľmi nechodil.

ako vyzeral prvý kontakt s Kiwi.com, vtedy ešte SkyPicker?

Ešte som stále som študoval, no už som vedel programovať a Oliver (Dlouhý, zakladateľ spoločnosti – pozn. red.) hľadal niekoho, kto by mu vedel vyrobiť projekt na vyhľadávanie leteniek. V tom čase ma podobné veci zaujímali, fascinovalo ma všetko, čo sa týkalo veľkých dát. Olivera som nepoznal, bol to nejaký neznámy človek na internete, ktorý hovoril, že má veľmi zaujímavý nápad. Tak som mu napísal a dopadlo to tak, že sa ozval asi po dvoch mesiacoch. Potom sa priznal, že sa stretol s asi desiatimi ľuďmi, ale s nikým si úplne nesadol. Ja som bol jeho posledná možnosť. (Smiech.) Išli sme na pivo, on mi opísal svoj nápad – že vie, ako sa dostať hocikam v Európe za štyridsať eur. Chcel som počuť viac. Po hodine som mu povedal, že je to úžasné a chcem na tom robiť. Nič iné sme neriešili.

je pravda, že v tom čase hľadal človeka, ktorý by jeho nápad naprogramoval za podiel vo firme, lebo na programátora nemal peniaze?

Už v tej dobe mal nájdeného angel investora Jiřího Hlavenku, a preto ponúkal dve možnosti – buď programovať za peniaze alebo za podiel vo firme. Ja som si povedal, že mne sa ten nápad veľmi páči a o prachy mi až tak nejde.

ako vyzeral váš prvý programátorsky krok? Dalo sa niekde inšpirovať alebo bolo treba algoritmus na hľadanie leteniek programovať úplne od základov?

Prvá verzia bola dosť jednoduchá, naprogramovať ju trvalo možno týždeň. Zohnali sme nejaké dáta a stačilo urobiť jednoduchý algoritmus, ktorý v tých dátach našiel trasy. A ani tých dát nebolo v tom čase príliš veľa a relatívne v pohode to zvládal aj môj malý notebook. Ukázali sme svoj program investorovi a založili firmu.

v tom čase nerobil nikto iný čosi podobné?

Robilo to plno firiem. A my sme na začiatku nemali ani biznis model. Pôvodne sme počítali s tým, že aerolinky nám budú dávať provízie z každého predaného letu. Rýchlo sme však zistili, že tie sa s nami ani nechcú baviť. Obraty, ktoré by sme im robili, by boli pre nich smiešne. Prvý rok až dva sme sa preto celkom potácali a nevedeli, čo robiť. Potom prišiel Oliver s nápadom, že tie letenky budeme predávať sami. Náš biznis model sa tým úplne otočil. Vyrobili sme možnosť bookovať letenky a od začiatku sme poskytovali garanciu, že zákazníkovi nájdeme tú najlacnejšiu kombináciu a ak sa po ceste niečo stane, na naše náklady mu vybavíme náhradný let.

podobný model však malo viacero vyhľadávačov leteniek. Čím ste presvedčili investorov, že ste lepší?

Ani neviem, či sme v tom období boli lepší. No chceli sme byť iní v tom, že sme mali iný obsah. Od začiatku sme sa sústredili na low-costy. Keď sa pozriete na Pelikána alebo Letušku, oni lowcostový obsah nemajú – často tam chýba Ryanair alebo Easyjet. Firiem ako sme my na trhu až tak veľa nebolo. Väčšina ostatných spoločností používala takzvané GDS-ká – pripojili sa na centrálny systém, ktorý má obmedzený inventár a z neho čerpali. My sme si urobili svoj vlastný.

takže existuje nejaká verejná databáza letov, z ktorej čerpá väčšina ostatných spoločností?

Existujú tri alebo štyri veľké systémy, ktoré všetci používajú. Rezervujú sa v nich lety a používajú ich takmer všetky väčšie aerolinky. No tie lowcostové sa im vyhýbajú, pretože sú v nich poplatky za transakcie.

takže ste sa rozhodli vytvoriť vlastný inventár a údaje o letoch od aeroliniek nakupovať v balíkoch.

Najprv sme mali dodávateľa. To sa už medzičasom zmenilo a dnes už zase fungujeme inak. Už za nami chodia aerolinky samy a samy nám nahrávajú cenníky do systému.

nie ste pre nich konkurencia?

Nie. My sme pre nich partner, ktorý im chce pomáhať. Hlavne v kontakte so zákazníkom a v technickom zázemí. Pretože aerolinky vedia lietať, ale nie všetky sú dobré napríklad v marketingu alebo v zákazníckej podpore.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite