jeho sólové albumy sa od veľkej časti slovenského rapu odlišujú tým, že sa viac než na drsné pózy či konflikt sústreďujú na pozorovanie každodenného života, jazyk, humor a spoločenské postrehy. Je jedným z tých, ktorí neváhajú byť politicky angažovaní. Jeho nový album Jubilantom je iný, dalo by sa povedať, až rodinný, ale bez kúska sentimentu. Ten je Vecovi vzdialený podobne ako bezobsažné floskuly. Vec skrátka vždy hovoril k veci.

pred dvadsiatimi rokmi, keď mal môj syn deväť rokov, som chcel pred ním zamachrovať a povedal som mu, že mi práve volal Meky Žbirka. On sa na mňa pozrel a hovorí: „No a čo? Keby ti volal Vec, to by bolo niečo.“ Onedlho sme robili rozhovor a tým som si získal synov rešpekt až obdiv. Pred kým by som teraz mohol „flexiť“, že robím rozhovor s Vecom? Kto by to dnes ocenil?

Otcovia s deťmi.

myslel som, že povieš, že ľudia, ktorí majú radi kvalitnú a dobrým spôsobom angažovanú hudbu. Či nie? 

Na novej platni tej angažovanosti až tak veľa nie je. Chcel som si od toho trochu oddýchnuť a nespadnúť úplne beznádejne do škatuľky politického rapera, do ktorej ma v poslednom čase veľa ľudí tlačí. Mňa politika v podstate až tak nezaujíma, vôbec by som sa ňou nechcel zaoberať. Len mi to veľakrát nedá. Dejú sa také škaredé veci, že ich pretavím do trekov. Nechcem v tom však uviaznuť. Tak som nezačínal a ani som nikdy nemal predstavu, že budem robiť iba toto.

kedy sa tá potreba vysloviť sa politicky v tebe objavila? Po vražde Kuciaka alebo sa to prejavovalo už skôr?

Predtým som na Funkčnom veteránovi spomínal Daniela Tupého, ale to bola len zmienka. Na Troskách sme mali skladbu Sviňa, ktorá reflektovala rozpad Československa. Bolo to také všeobecné nadávanie na politikov. Trochu naivné, ale malo to svoje čaro.

a potom to prišlo na albumoch Ultrazvuk a Námestie slobody, ktoré to má už aj priamo v názve. To už boli aj otvorene politické veci. 

Je to aj vekom: Čím si starší, tým viac si uvedomuješ, ako sa ťa tá politika dotýka. Chceš s tým niečo spraviť, chceš povedať svoj názor. Na to mám mikrofón a využívam ho. Niektorí môžu písať komentáre, ja mám rap, takže to môžem vydáviť a uľaviť si.

práve preto je nový album osviežujúci, lebo si sa tomu vedome vyhol. V dobe, keď sa na človeka zo všetkých strán valia samé zlé správy, rád čítam alebo počúvam niečo pekné. Ale o inom som chcel: Keby si sa mohol porozprávať s o tridsať rokov mladším Vecom, o čom by to bolo?

Nikdy som nad tým nerozmýšľal, ale určite by som mal tendenciu ho poučovať. Povedal by som mu: „Kamarát, pribrzdi, tie veci sú trochu inak.“ A mladý Vec by mi určite odpovedal: „Ty o tom vieš prd.“ Keby bola technika tak ďaleko, normálne by som si dal zamraziť päťdesiatročného Veca a potom ho nechal debatovať so šesťdesiatročným. To by bolo super. Život sa vyvíja. Pribudlo ďalšie dieťa, život je usadenejší. Kamaráti sú rozlezení po svete. Veľakrát nemám s kým ísť von. Keď mám čas ja, ostatní sú v práci alebo niekde mimo. Kedysi som mohol o druhej v noci zavolať trom ľuďom a vybrať si, s kým pôjdem na pivo. To už dnes nefunguje. Veľa kamošov dokonca odišlo z Bratislavy. Napríklad Supa, Zverina, moji veľkí houmboji: Jeden býva v Detve a druhý vo Švábovciach, odkiaľ pochádza. Neviem, čo im to napadlo. Ale snáď sa ešte vrátia a pochopia, že mesto má viac výhod ako nevýhod.