v minulosti si mal dosť vyhranené názory. Ako si sa z takého prostredia dostal? 

Pohyboval som sa v prostredí, ktoré bolo ideologicky dosť radikálne. Dnes sa na to pozerám úplne inak a spätne si uvedomujem, že som vtedy vnímal veľa vecí príliš čierno-bielo. Postupne som však začal zisťovať, že mnohé predstavy, ktorým som veril, jednoducho nezodpovedajú realite. Veľmi mi v tom pomohlo práve štúdium histórie. Čím viac som sa do nej ponáral, tým viac som si uvedomoval, aké zložité sú ľudské príbehy a ako ľahko sa dá história zneužiť na vytvorenie jednoduchého obrazu dobra a zla. Začal som preto svoje vlastné názory spochybňovať a postupne som sa od nich odpútal.

do tejto spoločnosti si prišiel z gymnázia?

Áno, z osemročného. Chodil som aj na jednu vysokú školu, ktorá mi nevyšla. Dal som si pauzu, pracoval som a potom zrazu vidím, že otvárajú históriu pre externistov v Trnave. Hovorím si, skúsim to. Vyšlo mi to. Bakalárske aj magisterské štúdium. Bakalárska práca mala úspech. Písal som ju na tému, ktorá mi bola blízka. Našťastie už nie ideologicky, ale historicky. Bola to téma cudzincov vo Wehrmachte a Waffen-SS.

čo konkrétne?

Cudzinecké oddiely. Ľudia, ktorí prijali ideológiu alebo ju neprijali, ale jednoducho bojovali. Mnohí nemali veľmi na výber. Bola možnosť pridať sa a prežiť.

tam nectili rasovú čistotu?

Spočiatku áno, ale ku koncu vojny už bol chaos. Boli tam všelijaké východné oddiely, dokonca jednotky z Blízkeho východu. Exotickejšie oddiely boli skôr vo Wehrmachte než vo Waffen-SS. Waffen-SS sa aspoň formálne snažila rasovú hierarchiu a predstavu „čistoty“ držať. Potom som si povedal, že pôjdem ďalej. Skúsim doktorandské štúdium. Plán B bolo učiteľstvo dejepisu. Našťastie vyšlo to druhé.

nebol by si šťastný na doktorandskom?

Asi by som bol. To publikum je ale menšie a nie je také zvedavé ako mladší ľudia. Tak som si spravil pedagogické minimum a začal sa venovať učeniu. Popritom som sa začal zbližovať s ďalšou témou – historickou lukostreľbou. Začal som strieľať zo zvedavosti. Pôvodne som pokukoval po airsoftovej zbrani, ale moja partnerka si v tom čase kúpila luk, ktorý som začal čoraz viac využívať ja. Môj prvý luk bol húnsky a do toho som sa postupne zahryzol. Vtedy som ešte vôbec netušil, kam ma to celé zavedie. Dnes mám doma šesť lukov, a to som ešte medzitým tri predal. Priťahovala ma ázijská inštinktívna lukostreľba. Postupne som zistil, že existujú ďalšie typy lukov a štýlov. Každý vznikal v iných podmienkach. Každý národ mal svoje vlastné technológie a spôsob používania. Časom som pochopil, že pre mnohé kultúry je luk súčasťou identity.

čo je inštinktívna lukostreľba?

Zhruba povedané: kam sa pozriem, tam to letí (smiech). Človek sa nespolieha na klasické mieridlá ako pri modernom športovom luku. Naučí sa vnímať vzdialenosť, polohu cieľa, uhol, vlastný pohyb a časom začne telo tento pohyb robiť takmer automaticky. Je to trochu ako keď hodíš kameňom – nemusíš si vypočítať presnú trajektóriu, jednoducho odhadneš vzdialenosť a hodíš. Pri luku je to podobné, len oveľa náročnejšie na cit a opakovanie.

BORIS NÉMETH

BORIS NÉMETH

ktorý luk či štýl ázijskej lukostreľby považuješ za najdômyselnejší?

Mne osobne sa zdá, že mimoriadne ďaleko dotiahli svoju lukostreľbu Osmani. Neznamená to, že ostatné kultúry boli horšie. Práve naopak, čím viac sa o to človek zaujíma, tým viac zisťuje, koľko rôznych riešení vzniklo v rôznych častiach Ázie. Ale osmanský systém ma fascinuje tým, ako komplexne ho dokázali rozvinúť. Mali prepracovanú technológiu lukov, špecializované techniky, vlastnú filozofiu lukostreľby, súťaže, remeselnú tradíciu aj celý spoločenský a rituálny systém okolo nej. Nebol to iba nástroj na vystrelenie šípu. Bola a stále to je samostatná kultúra.

ty sa venuješ práve osmanskej?

Nevenujem sa výhradne jej, ale veľmi sa mi páči. Doma mám osmanský luk. Je to moderná výroba, sklolaminát s drevom, ale tvarovo vychádza z historických predlôh. A, úprimne, práve s ním sa mi strieľa najlepšie. Na súťaže som nosil skýtsky luk, pretože Skýti ma historicky fascinujú. Lenže pri tréningu som zistil, že s osmanským lukom mám lepšie výsledky. Na dvadsiatich metroch som mal rozptyl približne šesť až sedem centimetrov, čo je celkom slušné.

existujú súťaže historickej lukostreľby?

Áno, existujú aj samostatné súťaže, ale oveľa bežnejšie sú zmiešané súťaže, kde sú historické luky zaradené napríklad do kategórie horse bow alebo primitive bow, kam patrím ja. Existujú však aj súťaže, ktoré sú zamerané výhradne na luky vychádzajúce z historických predlôh alebo ich repliky.

ty si veľký propagátor takzvanej kultúry Veľkej stepi a tvrdíš, že ich kultúru ľudia posudzujú veľmi nespravodlivo.

Cez tú lukostreľbu som spoznával Mongolsko, neskôr Kazachstan. Začal som sa zaujímať nielen o luky, ale aj o dejiny, hudbu, tradície a náboženstvo týchto národov. Počúval som mongolskú, altajskú hudbu a podobne. A čím viac som sa tomu venoval, tým viac som mal pocit, že o týchto kultúrach ľudia v Európe prakticky nič nevedia. Po februári 2022, keď začala celoplošná invázia na Ukrajinu, sa začalo písať o Buriatoch, Tuvincoch, Kalmykoch a ďalších sibírskych národoch, ktoré Rusko posielalo do vojny. V médiách a na sociálnych sieťach sa objavovali rôzne označenia typu „mongolské opice“, „mongolské tváre“, „zlatá horda“ v tom najpejoratívnejšom význame a podobné veci. A to, čo stále považujem za iróniu, je, že ich používali často ľudia, ktorí sa sami označovali za liberálov.

Pritom som bol a stále som jednoznačne na strane Ukrajiny. Zároveň si myslím, že nie je fér útočiť na ľudí kvôli ich etnickému pôvodu. Keď niekto spácha vojnový zločin, je mi jedno, či je to Rus, Ukrajinec, Buriat, Kalmyk alebo ktokoľvek iný. Zodpovednosť nesie konkrétny človek, nie celý národ. Pre mňa je útok na pôvod vždy red flag. Samozrejme,  bol som za to okamžite označený za ruského agenta alebo trolla plateného Kremľom a neviem, kým ešte.