Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto vyčistí vzduch, trh alebo štát? Debata s ekonómom Williamom Wangom

.marek Bartonek .rozhovory

Prednášku „Skryté náklady zelenej transformácie“, ktorú začiatkom septembra odprezentoval ekonóm a „voľnotrhový environmentalista“ William Wang, sme opúšťali s úprimným záujmom a mnohými otázkami. Som rád, že som mu časť z nich mohol na ďalší deň položiť osobne.

Kto vyčistí vzduch, trh alebo štát? Debata s ekonómom Williamom Wangom

predtým, než sa dostaneme k téme, by som vás rád trochu predstavil ako respondenta. Narodili ste sa v Šanghaji. Začala sa vaša akademická cesta, teda štúdium ekonómie, už tam, alebo až príchodom do Madridu?

Ekonómiu som začal študovať už tam na bakalárskom stupni. Spočiatku ma vôbec nebavila, pretože štýl výučby mi bol veľmi cudzí – profesorov by dnes pokojne mohla nahradiť umelá inteligencia, pretože len čítali zo slajdov, na hodinách nebola žiadna interakcia. Neskôr som si však začal formovať vlastný záujem čítaním starých klasík. Hayeka som čítal už na strednej škole, no postupne som si uvedomil, že ak chcem lepšie porozumieť myšlienkam voľného trhu, potrebujem sa naučiť viac o ekonómií ako nástroji na pochopenie trhového hospodárstva. V posledných dvoch rokoch štúdia som teda niektoré predmety zvládol vďaka vlastnému záujmu, nie vďaka výučbe, profesori ma tam v skutočnosti nič nenaučili. Neskôr som sa teda prihlásil na magisterský program z rakúskej ekonómie na Univerzite Rey Juan Carlos v Madride, kde bol riaditeľom profesor Jesús Huerta de Soto, môj mentor, ktorý je zároveň mentorom argentínskeho prezidenta Javiera Mileia – preto sme spolu s Mileiom spoluautormi knihy, ktorú sme venovali profesorovi Huerta de Sotovi. Po magisterskom štúdiu som pokračoval na Univerzite Complutense de Madrid, kde som získal doktorát. 

neviem si predstaviť, že by boli v Číne myšlienky rakúskej ekonomickej školy vôbec ľahko dostupné. Ako ste sa dostali k Hayekovi či Misesovi? 

Viem, že niektorí moji európski priatelia boli kedysi socialisti či komunisti a neskôr svoj názor zmenili, a to je fajn, ale ja sa s tým stotožniť neviem, pretože som ho nikdy nevidel na vlastné oči. Keď som vyrastal, režim okolo mňa bol síce komunistický – učili nás o rôznych štádiách vnímania, o materialistickej dialektike podľa Karla Marxa, o socializme a komunizme – ale ako dieťa v Šanghaji som okolo seba videl trhové hospodárstvo. Nikdy som teda v komunizmus neveril. Vedel som, že keď boli Číňania pod centrálnym plánovaním, boli leniví, chýbala im motivácia pracovať a videl som, že trhové hospodárstvo túto motiváciu prináša. Takto som si formoval predstavu o tom, ako prežiť: buď sa spoliehate na štátny sociálny systém, alebo pracujete sami. Peniaze od štátu predsa nevznikajú odnikiaľ. Neskôr, keď som na univerzite premýšľal o myšlienke voľného trhu, ma nasmerovali na Hayeka. Začal som ho čítať, najmä Cestu do otroctva. Predtým som síce nikdy neveril komunizmu, ale myslel som si, že by som mohol vstúpiť do strany a zmeniť ju zvnútra. Po prečítaní som však dospel k záveru, že by som sa nikdy nepridal k žiadnej komunistickej strane s cieľom zmeniť komunistov, pretože samotný systém má vážne, neriešiteľné problémy. Táto kniha mi teda zmenila život a vždy ju odporúčam študentom. Neskôr som sa dostal k Misesovi, Murrayovi Rothbardovi a ďalším rakúskym ekonómom. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite