poďme na to od začiatku: Čo sa to 1. augusta 1944 vo Varšave udialo? Muselo to byť veľmi dramatické, keď sa obyvatelia Varšavy zrazu v celom tom obrovskom priestore v jednej chvíli vrhli na okupantov.

Je to veľmi dôležitá udalosť pre moderné poľské dejiny. Toto povstanie prekvapilo západných spojencov aj sovietske vedenie. Prípravy naň boli dobre utajované, vypuklo však za nie veľmi príhodných okolností a nie v najšťastnejšie volenom čase. Samotnému povstaniu predchádzali viaceré vlny mobilizácie povstalcov. Vo Varšave aj na ostatnom území Poľska pôsobila tajná armáda, Armija Krajowa. Samotné povstanie bolo súčasťou, jednou z fáz operácie „Burza“ (Búrka) – plánovaného vystúpenia proti nemeckej okupácii. Cieľom bolo, aby Poliaci svoju krajinu oslobodzovali sami a mohli na svojom území uplatňovať vlastné predstavy o politickom usporiadaní pod vlastnou mocou. Ako som už konštatoval, bola to prekvapivá udalosť.

v akom zmysle prekvapivá?

Vedelo sa, že sa niečo chystá, ale nikto nevedel, kedy a ako. Prišlo to vo chvíli, keď sa okolo mesta začali zhromažďovať nemecké vojská. Ak by povstanie vypuklo neskôr, mohlo by to znamenať jeho ohrozenie vo viacerých ohľadoch. Velenie sa preto rozhodlo neotáľať a vyhlásilo povstanie vo chvíli, keď usúdilo, že to môže byť posledná šanca.

a zároveň rátali s tým, že sovietska armáda je už dostatočne blízko.

Áno, rátali s tým, a Červená armáda naozaj aj pomerne blízko bola. Nastali tu však zaujímavé okolnosti. Ale v rámci operácie Bagration prešla Červená armáda za pomerne krátky čas  územie Bieloruska a rýchlo sa blížila k Visle. Keď ale rýchlo postupujete na dlhú vzdialenosť, čo obnáša aj vlastné straty, natiahnu sa vám zásobovacie trasy, musíte doplniť stav mužstva. Navyše, Červená armáda absorbovala niekoľko porážok na východnom brehu Visly. Nemci si chceli vybudovať silnú obrannú pozíciu na západnom brehu a vykonali niekoľko operácií, aby Červenú armádu zastavili. A Rusi boli naozaj porazení v tankovej bitke v oblasti mestečiek Radzymin a Wolomyn, a to tiež Červenú armádu na istý čas zdržalo, čo ani povstalcom neprospelo. A keď si vezmem, že povstanie vypuklo 1. augusta, a Červená armáda sa dostáva k Visle až v septembri, je tu obdobie zhruba mesiaca čakania pre povstalcov na jej príchod.

pýtam sa na to aj preto, lebo sa často hovorí, že sovietske vojská boli zastavené zámerne. Medzi 1. augustom a 1. septembrovým dňom, ako to bolo s postupom sovietskej armády?

Postupovala s ťažkosťami a niekoľkokrát bola nemeckými vojskami zastavená. Tu boli zaangažované niektoré známe nemecké elitné divízie, napríklad Hermann Goering alebo SS-Viking, ale Červená armáda sa opätovne sformovala a pomaly postupovala ďalej. To sa dialo aj s prispením jednotiek poľskej zahraničnej armády sformovanej na východe pod sovietskym velením.

čiže to bolo vlastne na konci operácie Bagration.

Ešte za pochodu sa Sovieti pokúsili o prechod cez Vislu. Pár desiatok kilometrov južne od Varšavy je mesto Warka, kde dokonca vytvorili predmostie, ale nepodarilo sa ho podstatne rozšíriť. Ale je tu aj politický aspekt. Pripomínam, že cieľom povstania bolo oslobodenie Varšavy vlastnými vojskami a nastoliť tam politický poriadok poľskej exilovej vlády, ktorá bola v Londýne, obnoviť poľskú nezávislosť a poľské politické a administratívne štruktúry z predvojnového obdobia. A to sovietskemu vedeniu nevyhovovalo.

dá sa teda povedať vo všeobecnosti, že Stalinovi vyhovovalo, že sa zbaví významnej časti povojnovej poľskej opozície v prípade, že povstanie bude zmasakrované?

Áno, môžeme to povedať aj takto.

varšava bola pre Nemcov dôležitý strategický uzol na ceste do Nemecka, takže si dali záležať, aby tu Rusov zadržali, aj aby zmasakrovali povstalcov, do čoho vrhli značné kapacity.

Varšava bola veľmi dôležitý strategický bod. Nachádzali sa tu letiská, železnice, sklady, rieka... Mesto samotné bolo zakomponované do nemeckého plánu obrany na Visle proti postupujúcej sovietskej armáde.  

máme tu teda viacero faktorov. V rovine čisto vojenskej je to únava na konci ofenzívy, silný nemecký odpor, ale je tu aj neredukovateľný politický rozmer...

Je tu aj vec materiálnej podpory povstania. Vzhľadom na miesto, kde sa povstanie odohrávalo, svet očakával, že to bude práve sovietska strana, ktorá povstanie podporí po materiálnej stránke. Určitá podpora tu bola, ale Sovietom sa vytýkalo, že materiál zhadzovali z lietadiel bez padákov a pri páde na zem sa znehodnotil. Proti tomu sa však uvádza argument, že materiál museli zhadzovať z malej výšky.

je vôbec možné zhadzovať takýto materiál z veľkej výšky na územie, kde prebiehajú pouličné boje s aspoň minimálnou šancou, že ho nezhodím nepriateľom?

Áno, to bol veľký problém. Západní spojenci uskutočnili veľkú vzdušnú akciu, ale pre povstalcov oblasť zhadzovania materiálu predstavovala plochu celého mesta, kým povstalci vtedy ovládali len jeho menšie časti.