začnime francúzštinou. Bez nej by štúdium medicíny vo Francúzsku nebolo možné.
Laura Gulová: K francúzštine som sa dostala na osemročnom gymnáziu. Bol to ale vyslovene len taký začiatok, tri hodiny týždenne. V siedmom ročníku som zmenila školu a stala som sa študentkou francúzskej súkromnej školy, kde boli všetky predmety vo francúzštine, takže som nemala na výber. Bola som donútená naučiť sa po francúzsky, lebo inak by som prepadla a nevedela by som absolútne nič. Tá škola bola celkovo nastavená na francúzsky systém. Učitelia boli Francúzi, moji spolužiaci boli Francúzi. Všetky francúzske rodiny, ktoré prišli na Slovensko pracovať napríklad do Peugeotu alebo iných francúzskych firiem, dávali svoje deti práve do tejto školy. Ukončila som ju a získala som francúzsku maturitu. Myslím si, že mať ju vlastne ani nie je podmienka na to, aby ste sa mohli prihlásiť na vysokú školu vo Francúzsku. Francúzsky jazyk musíte ovládať na to, aby ste vôbec mohli študovať. Ak neviete dobre po francúzsky, tak naozaj môžete zabudnúť na to, že prejdete z prvého do druhého ročníka. Na medicíne určite. Do prvého ročníka berú možno 1200 študentov v Nice, v Paríži berú aj 3 000 a do druhého ročníka ich prechádza maximálne 200. Je to obrovský stres a tlak, práve Francúzi to často nedávajú a odchádzajú potom študovať medicínu do Rumunska, Bulharska a Španielska. Čiže ak ten jazyk neovládate na dobrej úrovni, jednoducho sa nedokážete učiť to kvantum učiva. Myslím si, že je nemožné učiť sa popritom ešte jazyk.
už počas gymnázia si rozmýšľala o tom, že chceš ísť študovať do Francúzska?
Nie. Mala som veľa kamarátov, ktorí išli do Prahy, do Holandska, tam ma to ťahalo. Francúzsko prišlo troška z nutnosti. Skončila som s francúzskou maturitou a keďže tam sú tri roky strednej školy, bol problém prihlásiť sa na vysokú školu napríklad do Prahy alebo do Bratislavy, pretože mi akoby chýbal rok školskej dochádzky. Veľa škôl chcelo, aby som si dala nostrifikovať maturitu, čo by nebol problém, ale veľa škôl napríklad chcelo, aby som si dorobila ešte rok strednej školy alebo aby som si platila vysokú školu, lebo som bola považovaná za zahraničnú študentku. A toto všetko bolo celkom komplikované. Francúzska maturita nebola úplne akceptovaná, školy s ňou nemali skúsenosti. Málo Francúzov sa prihlasuje na české a slovenské vysoké školy. Zároveň sme na našej škole mali maturitné testy nielen na konci školského roka, ale už od decembra, a preto nebol dostatok času učiť sa na prijímačky a podávať si prihlášky. Celé to bolo také komplikované, že som si povedala, že radšej skúsim Francúzsko, keď už mám tú maturitu, berú tam hneď a uvidím, ako to dopadne. Mala som časovú rezervu, skončila som o rok skôr ako slovenskí študenti, čiže aj keby som to náhodou nedala, tak by som nestratila čas, lebo vo Francúzsku je systém nastavený tak, že majú deväť rokov základnej školy a tri roky strednej školy.
prečo medicína?
Medicína preto, lebo som nevedela, čo mám ísť študovať. Maturovala som z fyziky, chémie a matematiky. Hovorili mi, že keď ma bavia tieto predmety, mám študovať inžinierstvo alebo niečo také. Vtedy som si ale uvedomila, že ma to síce baví, ale nevidím v tom svoju budúcnosť, vedela som, že potrebujem pracovať s ľuďmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.