Nikita Slovák: Ak je dosť bateriek, ľudia uvidia v jaskyni svetlo

dnes je režisér, scenárista, textár, tvorca komunity, organizátor protestov a veľmi veľa ľudí ho pozná ako aktivistu-influencera s presnými, burcujúcimi názormi. A tak isto vytvoril veľkú komunitu Priatelia Miletičky, ktorá dokazuje, že aj v takejto rôznorodej skupine ľudí sa dá konať dobro.

ty si bol v Žiline tribúnom Nežnej revolúcie. Pri fotení si len tak mimochodom spomenul, že si bol v deväťdesiatkách vyhadzovačom v mafiánskom bare. Čiže tú dekádu si strávil naozaj štýlovo.

Ponúkli mi miesto vo Federálnom zhromaždení, ale stále si myslím, že takéto veci majú robiť iní. Dlho som o tom nehovoril, lebo pre mňa to nebolo príjemné obdobie. Keď dnes počúvam o zločincoch, ktorí sa vtedy pohybovali po meste, mnohých som poznal osobne. Sedávali pri mojom stole, videl som ich v akcii. 

Snažil som sa to brať racionálne, že chránim ľudí. Mal som ten anjelský ksicht – brčkavé dlhé vlasy, čelenku. To znamenalo, že si ma každý mestský bitkár prišiel vyskúšať. Prišla amnestia a z väzníc sa vyhrnulo všetko možné. Nočné mesto bolo nebezpečné. Neustále tam chodili policajti, ale ani oni nevedeli, čo majú robiť. Chodili tam typy ako profesionálny vrah, ktorému hovorili Čistič – chodil do Nemecka „pracovať“ a vždy sa vrátil na novom aute, hoci nemal vodičák. Bol tam Malý Fero, známa postava podsvetia, ktorý likvidoval biele kone a údajne mal doma tigra. A množstvo úplne prepnutých bláznov. Keď si pätnásť rokov v base, je dosť veľká šanca, že odtiaľ vyjdeš prepnutý.

Ľudia vychádzali z basy s peniazmi, s masívnymi kerkami, bledí ako smrť a mysleli si, že všetko, čo si dokážu zobrať, je ich. Mesto bolo nebezpečné, ale paradoxne aj veselé – lacný sekt, ktorému hovorili šampanské, krčmy pomaly v každej garáži, nonstop párty. Dali sa zarobiť peniaze, ale bol som z toho frustrovaný, nervózny. Do práce som chodil nerád.

ty si to robil na plný úväzok, že?

Áno. Mal som ale zvláštnu výhodu – tí ľudia ma mali radi. Aj zločinci. Keď bol veľký konflikt, často sa ma aj zastali. Mal som v práci dvoje boxerské rukavice. Keď bol niekto opitý, robil zle, ale bolo vidno, že nie je zlý človek, dal som mu jedny rukavice, aj ja som si jedny dal, aby som mu neublížil, a mali sme „zápas“.