aty sa živil ako profesionálny hudobník, basgitarista, a mal aj obchod s hudobnými nástrojmi. Teraz žije len klubom, lebo inak sa, podľa jeho slov, nedá.

aká bola tvoja cesta ku klubu? Ako sa z hudobníka stane prevádzkar klubu?

Cesta ku klubu nebola jednoznačná ani jednoduchá, ale niekde v hlave som to mal vždy zapísané a objavovalo sa to najmä keď som chodil po svete a hrával. Všade som sa stretával aj s dobrým aj zlým prístupom a vždy som si povedal, že keby som ja mal klub, tak by to vyzeralo úplne inak. No a jedného dňa som si povedal že asi prišiel ten čas keď ma trochu prestávalo baviť hranie, 35 rokov kočovania ma celkom unavilo. Mal som výhodu, že som presne vedel kde chcem aby ten klub bol, poznal som priestor, v ktorom som klub založil. Ten dom bol síce vytopený, smradľavý a v hroznom stave, ale vedel som že to bude v poriadku, že to je to správne miesto a bolo to tak. To čo sa stalo po piatich rokoch, že nás nový spolumajiteľ budovy vyhodil, to už je iná story.

prečo ste museli odísť?

Toto je téma na ktorú by som najradšej zabudol, ale v skratke: Nový spolumajiteľ domu v ktorom Hogo Fogo sídlilo mal pocit že jazzový klub je neskutočne dobre zarábajúcim podnikom. A tak začal blúzniť o niekoľko stopercentnom navýšení nájmu. Vôbec ho nezaujímalo to, že sme z domu, ktorý bol len smetiskom a zanedbanou zrúcaninou na vlastné náklady urobili unikátny priestor kam chodili radi či už Bystričania alebo návštevníci z celého Slovenska a zo zahraničia. Keďže mňa každý pozná že si servítku pred ústa nedávam keď chcem povedať niečo jasne a otvorene, hlavne keď cítim krivdu. Nepáčilo sa mu to a vtedy sa začal koniec nášho pôsobenia v tomto unikátnom, ale teraz už prekliatom dome. Aj keď sme mohli v priestoroch zostať s tým že by sme sa súdili, nemalo to pre nás už v zmysel, keďže energia z toho miesta úplne odišla. Naša investícia do zhnitého zanedbaného zchátraného a polozbúraného priestoru v rádovo desiatkach tisíc eur skončila v koši, ale napriek tomu som rád že sme už odtiaľ preč. Podarilo sa nám získať priestor neďaleko, tiež v centre mesta kde majitelia domu sú skvelí ľudia. Tento tiež unikátny priestor momentálne rekonštruujeme a verím že v septembri otvoríme druhú kapitolu Hogo Fogo. Za päť rokov svojej existencie sme sa dostali na úroveň európskych klubov, čo nám potvrdzujú muzikanti a z tejto cesty určite nezídeme.

archív A.B.

nechýba ti hranie ani trochu? A čo tvoj obchod s hudobnými nástrojmi?

Hranie mi určite chýba lebo iste vieš že klub si vyžaduje celého človeka takzvane 24/7 a na koncertovanie už veľa času neostáva. Aj keď ma koncertovanie už veľmi nebavilo, teraz je opak pravdou a veľmi rád si zahrám s mojou kapelou Družina a tak isto s legendárnym hardrockovým Derešom. Je to ale hranie veľmi občasné, takže ak som kedysi hrával 100 až 150 koncertov ročne s veľkým množstvom interpretov a kapiel, teraz odohrám maximálne desať koncertov za rok. Čo sa týka hudobného obchodu, tento boj s internetovými obchodmi som vzdal už dávnejšie.

aké zaujímavé situácie si musel riešiť v prevádzke klubu? 

Zaujímavých situácií by bolo na celú knihu, už rekonštrukcia priestoru bolo dôležité obdobie. Naučil som sa naozaj veľa keďže všetko neodborné, lopatové a fyzické som robil sám. No a potom som začal zisťovať, že vlastne neviem ani načapovať pivo...