ako by si na začiatok opísal prostredie, v ktorom učíš?     

Už druhý rok pôsobím na škole v Lučenci, v časti Opatová. Je to menšia škola (okolo 120 žiakov) na periférii mesta, takže v okolí býva veľa rómskych rodín. Každý rok sa otvára nový ročník, plus tam pod jednou strechou funguje aj škôlka a špeciálna škola. Zloženie detí je približne 70 percent rómskych žiakov a 30 percent detí z majoritnej spoločnosti. Máme tam aj veľa žiakov, ktorí sú inkluzívne začlenení do tried, takže je to naozaj pestrá zmes rôznych detí a príbehov. Snažíme sa k nim pristupovať inovatívne.

ako si sa v tej zmesi príbehov ocitol ty? 

Dostal som sa tam cez organizáciu Teach for Slovakia. Pred dvoma rokmi ma prijali do programu a dostal som ponuku nastúpiť do jednej z partnerských škôl. Najbližšie bola Alma vo Zvolene. Lenže do regiónu Lučenca a Kalinova, kde momentálne bývam, som sa presťahoval až z Prahy, kde som študoval vysokú školu. Moja odpoveď preto bola, že mi nedáva zmysel presťahovať sa z takej diaľky do tohto regiónu a potom sa z neho znovu sťahovať preč. Chcel som tu pôsobiť a prispieť k nejakej zmene. Nakoniec mi našli práve túto školu, aj vďaka tomu, že máme veľmi akčnú riaditeľku, ktorá je zapojená do mnohých aktivít a spolupracuje aj s Teachom.

spomínal si, že sa snažíte byť inovatívni. Čo to znamená?  

Škola je inovatívna aj vďaka spolupráci s Teachom, ale bola taká už predtým. Napríklad u nás vôbec nezvoní. Škola je priestor, kde sa deti zdržiavajú aj po vyučovaní, takže funguje trochu ako domov. Aj prístup vedenia je veľmi rodinný – naša riaditeľka sa s deťmi objíma, pozná ich po mene a pozná aj ich príbehy. Máme blokové vyučovanie, nie klasické 45-minútové hodiny, učíme v dlhších blokoch. A keďže si každá škola môže vytvoriť vlastný voliteľný predmet, my sme si zvolili kritické myslenie. Priamo v škole máme soľnú jaskyňu. Deti tam chodia v rámci družiny, ale k dispozícii ju mám aj ja. Dokonca tam debatujú aj naši debatéri, lebo je to niekedy jedna z mála voľných miestností. 

je to verejná škola?

Áno, a práve to je na tom zaujímavé. Inovatívne veci prinieslo najmä naše vedenie, konkrétne riaditeľka Andrea Novotná, ktorá prevzala školu s víziou a konceptom, že to má byť škola pre 21. storočie. 

kedy to prevzala pani riaditeľka? 

V roku 2014.  

pýtam sa, pretože sa ťažko predstavuje, ako niekto vybuduje špeciálny inovatívny program aj so soľnou jaskyňou za pár rokov. 

Máme tu naozaj náročné prostredie. Veľa detí pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Mnohé z nich zažili v detstve ťažké alebo nepríjemné situácie. Preto musí byť iný aj náš prístup. V prvom rade musíme vybudovať silný a pevný vzťah s deťmi, až potom môžeme prechádzať k samotnému učeniu. Myslím si, že ak to chcela robiť zodpovedne a poriadne, iný než inovatívny prístup ani neprichádzal do úvahy. Dieťa treba vnímať holisticky, komplexne. Nielen ten čas, ktorý trávi v škole, ale aj to, čo mu predchádzalo: akú malo ráno cestu do školy, čo ho čaká po vyučovaní, ako prežilo víkend. Niekedy sa nám stane, že deti prídu po víkende úplne rozhodené a my už približne vieme odhadnúť, čo sa doma mohlo diať.

snažíte sa nejakým spôsobom formovať aj to prostredie mimo školy?

Áno. Som triedny učiteľ siedmakov. Každý, kto učí siedmakov, mi dá za pravdu, že pubertálny vek je rozhodne jeden z najťažších. Moja vízia, ale myslím si, že je spoločná s vedením školy, je budovať vzťahy nielen s deťmi, ale aj s ich rodinami. Viacerých rodičov som napríklad navštívil osobne. Často sú to ľudia, ktorí nemajú čas alebo peniaze na to, aby pravidelne chodili do školy na rodičovské združenia, tak ideme za nimi my. Okrem toho napríklad naša riaditeľka vie v prípade potreby žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia zohnať oblečenie. Jednému žiakovi som nedávno kupoval tenisky, pretože chodil do školy len v šľapkách. 

pristupujete k veciam s inovatívnym prístupom, pretože by to vo vašom prostredí nešlo inak, ale odporúčali by ste váš prístup aj v iných prostrediach? Takých, ktoré nie sú znevýhodnené? 

Myslím si, že každá škola bez ohľadu na to, kde sa nachádza, má svoje špecifické deti. Ak je to škola, kam chodia deti z vyššej strednej triedy, tak má zase inú typológiu žiakov, ktorí potrebujú inú formu zvýšenej pozornosti. Jednu vec však musím pomenovať priamo: naše deti nie sú rozmaznané. Nie je problém ich motivovať. Keď ideme na výlet, tešia sa, pretože mnohé z nich nikdy neboli mimo Lučenca.