jej odpoveď je jednoznačná: „Pomáham im preto, aby v spoločnosti bolo menej násilia a menej rozbitých rodín. Každý páchateľ, ktorý vďaka našej práci pochopí svoje emócie a začne žiť inak, znamená jednu zachránenú rodinu a o jednu obeť menej. To je pre mňa ten najväčší dôvod na optimizmus.“ Hovoríme s ňou o novom unikátnom projekte občianskeho združenia Kambek, ktoré vedie, s názvom Prvý nádych. Prepája väznicu s reálnym domovom a novým začiatkom na slobode.

pozrela som si vaše posty na Instagrame, ktoré teraz pravidelne pripravujete, a na jednom z nich som našla informáciu o projekte Prvý nádych, o ktorom budeme hovoriť. Toľko diskutované sociálne siete majú v tomto prípade svoj zmysel. Začali ste nedávno a je dobré, aby o vás ľudia vedeli. 

Nie všetko začína až po odchode z väzenia. Veľa sa deje ešte počas výkonu trestu. Pracujeme s ľuďmi priamo vo výkone – individuálne aj v skupinách. V priestore, kde je veľa otázok, neistoty a často aj strachu z toho, čo bude ďalej.

Hovoríme o tom, ako zvládnuť čas za mrežami, ako sa pripraviť na dni na slobode. Ako zostať v kontakte s rodinou. Ako uniesť moment, keď príde rozsudok. Ako pracovať s hnevom, emóciami a tlakom, ktoré táto situácia prináša. S tými, ktorých čaká návrat späť, sa pripravujeme na realitu vonku – práca, bývanie, vzťahy, každodennosť, ktorá už nebude rovnaká.

Veríme, že zmena nezačína až po prepustení, ale oveľa skôr – niekedy aj 6 až 12 mesiacov pred odchodom. A keď ten moment príde, nekončíme. V projekte Prvý nádych preberáme klientov priamo pri bráne a pokračujeme spolu ďalej. Sme prví na Slovensku, ktorí spustili projekt v tomto rozsahu. Nový začiatok nie je len jeden krok. Je to cesta a na tú nemá byť človek sám.

skúsme si to rozmeniť na drobné. Čo to všetko znamená? 

Projekt Prvý nádych je našou odpoveďou na najväčšiu slabinu slovenského väzenského systému, a tým je absolútne vákuum, ktoré človeka čaká po prepustení na slobodu. Unikátnosť tohto projektu spočíva v tom, že s odsúdenými nezačíname pracovať až vonku na slobode, ale už minimálne dva mesiace pred ich prepustením priamo vo výkone trestu. Spájame penitenciárnu a postpenitenciárnu starostlivosť do jedného plynulého reťazca. Ešte vo väznici s klientmi prechádzame sociálnou diagnostikou, trénujeme modelové krízové situácie a tvoríme harmonogram prvých 168 hodín na slobode – doslova hodinu po hodine. Verejnosť vidí páchateľov čierno-bielo,  príbehy sú ale zložité. My v Kambeku sa na človeka pozeráme inak. Nehľadíme len na samotný trestný čin, ale pracujeme s primárnymi príčinami – s tým, kde to celé naozaj začalo. Často totiž zistíme, že na začiatku bol hlboký rodinný deficit, neliečená trauma, generačná chudoba, závislosť alebo úplná absencia vzorov. Niekedy sa človek proste len raz v živote potkol a urobil fatálnu chybu. Keď sa otvoria dvere väznice, náš tím klienta preberá priamo pri bráne a sprevádza ho na úrady, k zamestnávateľovi a do nášho nového režimového sociálneho bytu, ktorý máme v prenájme od mesta Trnava. Naším cieľom je, aby mal klient do týždňa vybavené všetky úrady, mal zamestnanie. Klient tak nestratí pevnú pôdu pod nohami a minimalizuje sa riziko, že hneď v prvý deň zrecidivuje alebo skončí na ulici. Zároveň klient dostáva batoh prvej pomoci, ktorého súčasťou sú napríklad základné hygienické potreby, telefón, SIM karta a tak ďalej. 

súčasťou projektu je však aj dôležitá prevencia, vzdelávanie – a tam patria vaše nové informačné a edukačné videá. 

Áno, sú to videá, ktoré robíme pre klientov a pre odborníkov alebo pre ľudí, ktorým prišiel trestný rozkaz – nástup do výkonu trestu. Zdieľať tieto videá považujeme za veľmi dôležité a užitočné. Nielen medzi odsúdenými a ich rodinami, ale aj ľuďmi, ktorí s nimi pracujú a niekedy im môže pomôcť zdieľať praktické skúsenosti a zjednodušiť ich klientom napríklad nástup do výkonu trestu alebo jednoducho ich psychicky podporiť. Odpovedať na otázky, ako čo si mám so sebou do výkonu trestu zobrať? Nikdy predtým som sa s tým nestretol. Čo si mám pripraviť napríklad na to, aby som mohol mať kontakt s rodinou? Môže to riešiť potom, ale ak to má dopredu pripravené, tak to proces urýchli. Pokiaľ má napríklad sobášny list, rodné listy, keď si ich prinesie so sebou, tak sa potom môže rýchlejšie skontaktovať s rodinou. Ak by si ich nepriniesol, lebo o tom nevedel, tak musí najprv napísať domov rodine, aby mu to poslali, to môže trvať, môže sa to predĺžiť aj na mesiac a na ten čas príde o kontakt s deťmi. Takto je to jednoduchšie. Zdieľanie takýchto informácií môže veľmi pomôcť.