Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Intimita všade naokolo

.inge Vagačová .rozhovory .rozhovor

Intimita – slovo zahalené rúškom tajomstva. Šteklivé, mihajúce sa kade-tade, ale zároveň symbolizujúce bezpečie, úľavu. Keď tu je, dotýka sa nás, sme si bližšie, máme sa o čo oprieť. O seba navzájom? Alebo len o seba samých? A prečo dnes vlastne niekto o nej píše? Odpovedá Anton Vydra, editor novej knihy o intimite.

Intimita všade naokolo Boris Németh Anton Vydra, editor novej knihy Intimacy, the Body and the Home: The Central European Context.

práve si s kolegami vydal knihu o intimite v strednej Európe. Prečo práve intimita a prečo zvlášť v strednej Európe?

Najprv poviem niečo o našej motivácii a potom o tej strednej Európe. Idea venovať sa téme intimity sa rodila dlhšie, sám som o tejto téme písal už dávnejšie. Nemali sme, samozrejme, na mysli povrchné chápanie intimity len ako nejakého sexuálneho aktu a podobne. Sme filozofi, takže nám išlo skôr o hlbšie porozumenie tejto téme. Intimita je aj o blízkosti dvoch ľudí, aj o vzťahu medzi domovom a vonkajším priestorom, o vlastnom vnútri, vlastnej trinástej komnate, patrí tam zaiste aj to erotické a telesné.

a prečo teda stredná Európa?

Lebo v našom geografickom a kultúrnom prostredí sa pod vplyvom politických okolností formovali reflexie intímneho trochu inak než v západnej spoločnosti. Zatiaľ čo v slobodnejších krajinách bol trend taký, že intímne čoraz viac vychádzalo zo skrytosti von, u nás bola tendencia stále skôr ochranárska. Svoje intímne kruhy si bolo treba chrániť pred jej osobitými ohrozeniami, napríklad v komunistickom režime.

bola to obrana proti vládnej moci, ktorá chcela dohliadať na všetko, na verejné aj na súkromné?

Presne tak. Mám na to jeden pekný príklad. Ludvík Vaculík napísal fejtón, ktorý sa volá Šimečkovy boty. Rozpráva v ňom o tom, ako raz za mrazivého dňa prišiel do Bratislavy, do bytu Milana Šimečku. Aby trochu potrápil prípadných odpočúvajúcich, prehovoril najprv po slovensky, potom si s pánom Šimečkom dali kávu, vymenili si navzájom niekoľko bezobsažných fráz a nakoniec sa obuli a šli sa porozprávať niekam do súkromia. A Vaculík dodá, že šli na námestie alebo do parku. To posledné je veľmi silné. Intímnejším priestorom sa pre nich v tej chvíli stane priestor verejný.

takže verejné a súkromné si vymenili miesta.

V tomto prípade áno, ale išlo najmä o hľadanie možností chrániť si sféru intimity, blízkosti, dôverného rozhovoru, kamarátstva, ktoré nepotrebujú ďalšie uši. Niežeby im išlo o nejaké komploty a tajné operácie, len sa napríklad chceli porozprávať úplne slobodne. A to bola skúsenosť mnohých vo vtedajšom Československu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite