pán veľvyslanec, pred nástupom do funkcie veľvyslanca u nás máte predchádzajúce skúsenosti z východnej Ázie, aj ako expert na záležitosti Blízkeho východu. Dnes máme dosť turbulentnú situáciu, začnime však poporiadku, s vaším novým postom. Ako vnímate svoju novú pozíciu a čo v nej môžeme od Vás očakávať?

Jacob Zvi Yanovsky: Prišiel som na Slovensko pred dvomi mesiacmi a je to moja prvá príležitosť slúžiť v Európe. S diplomatickou kariérou som začal vo východnej Ázii. Hovorím po čínsky, naučil som sa po čínsky, než som nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí. Na mojom prvom poste som bol v západnej Číne, v Čcheng-tu, kde sme otvorili v roku 2014 generálny konzulát, v čase, keď sa vzťahy medzi Čínou a Izraelom rozvíjali, vtedy to bola ešte odlišná situácia, Čína bola dosť v strede pozornosti. Po troch rokoch som sa presunul do Japonska, kde som pôsobil ako politický poradca. Užíval som si to, Japonsko je veľmi zaujímavé a príjemné miesto na pobyt aj prácu. Potom som sa vrátil na hlavný úrad v Jeruzaleme, najskôr ako pracovník oddelenia pre východnú Áziu a následne som mal česť pracovať na kurze školenia nových diplomatov. Po pol roku som prešiel na oddelenie pre Blízky východ ako riaditeľ pre štáty Perzského zálivu, čo bolo strategicky najdôležitejšie oddelenie rezortu. 

Bolo potrebné budovať vzťahy s vtedajšími novými partnermi na Blízkom východe, najmä s UAE a Bahrajnom. Veci sa ale zmenili, prišiel 7. október 2023 a my sme museli zabezpečiť pokračovanie spolupráce s krajinami Zálivu. Tá spolupráca, trochu prekvapivo, ešte zosilnela. Potom som dostal príležitosť rozšíriť svoje skúsenosti a prišiel som do Európy. Som rád na Slovensku, je to veľmi zaujímavé miesto, výborné pre mňa ako veľvyslanca po prvýkrát v strednej Európe. Medzi Izraelom a Slovenskom sú veľmi dobré strategické vzťahy. Som tu rád a teším sa na to, čo spolu dokážeme.

prejdime k súčasnej situácii – k vojne v Iráne. Ako vieme, je okolo nej mnoho  kontroverzií, mnoho protestov, spochybňovanie legitimity zásahu a tak ďalej. Možno by tu bolo vhodné pripomenúť zásadu „Poznaj svojho nepriateľa“. Pripomeňme si teda niečo o povahe režimu v Iráne. Aké sú dnes perspektívy tohto režimu?

Trochu histórie. V roku 1979 prebehla revolúcia v Iráne. Ten bol predtým sekulárny. Nie, nebola to demokracia, bola to monarchia, ale bola to v zásade sekulárna krajina. Ak ste prišli do Iránu vtedy, pred rokom 1979, videli by ste na uliciach ľudí rovnako oblečených, ako vidíte dnes v uliciach Bratislavy; otvorená, prozápadná spoločnosť so vzdelanými ľuďmi. Túžili však po niečom inom než po autokracii. Prebiehali tam demonštrácie a celý tento pohyb si osedlala skupina náboženských fanatikov, ktorí uskutočnili revolúciu v roku 1979. Následne vstúpili do osemročnej vojny s Irakom a v priebehu tejto vojny vybudovali spoločnosť fundamentalisticky religióznu, veľmi extrémne uzavretú, zomknutú, s ideológiou exportu revolúcie. Revoluční šiitski ideológovia vynašli pre svoj naratív, dalo by sa povedať, dve heslá. Prvé: nespolupracovať so Západom. Druhé: smrť USA a Izraelu. Prečo Izraelu? Pretože Izrael reprezentuje Západ na Blízkom východe. A toto heslo dotiahli do dôsledkov.