väčšina vašej klientely sú muži. Niekde som čítala, že až 80 percent. Ako sa to stalo? Bol v tom nejaký zámer, že chcete pracovať najmä s mužmi? 

Michal Bača: Udialo sa to úplne spontánne. Netušil som, že keď po rokoch v biznise vstúpim do týchto vôd, bude veľká odozva práve zo strany mužov. Manželka je tiež psychoterapeutka a pracuje z 80 percent so ženami. Má aj mužov klientov, ale prevažujú ženy. Vždy je to voľba, klient si vyberá. Niektorým je to jedno, ale niektorí sami povedia, že chcú ísť k mužovi. Vychádzali z môjho profilu, mnohým imponuje, že som robil dvadsať rokov v biznise, že mám skúsenosť aj s manažérskou prácou, že som si tie veci odžil. Úprimne, myslím si, že to nie je nevyhnutné na to, aby som dobre robil psychologickú prácu, ale pre nich to asi dôležité je. Poznám tie jednotlivé roly, poznám tie situácie, bol som blízko mnohým mužom, ktorí sú vo vysokých manažérskych pozíciách. 

Pre mňa je dôležité, že muži tu sú, že majú záujem riešiť svoje ťažkosti, hľadať cesty, možnosti. Nie je pravda, že by muži nechodili na psychoterapiu alebo že muži nevyhľadávajú pomoc. Mení sa to. Možno kedysi to bola veľká stigma. Ešte pár rokov dozadu sa robil na Slovensku reprezentatívny výskum, robila ho Liga za duševné zdravie, a bola tam otázka, či je hanba mať problémy v oblasti duševného zdravia. 73 percent ľudí na Slovensku odpovedalo áno alebo skôr áno. 

Takže tri štvrtiny ľudí na Slovensku to možno stále takto má, ale mení sa to. Hlavne vo veľkých mestách a vidím to práve medzi mužmi. Mám veľa klientov, ktorí prišli práve preto, že ich kamarát bol u mňa, dostali referenciu. Sú radi, že môžu prísť a porozprávať sa. Sú to citliví, zraniteľní muži bez ohľadu na to, či sú na vysokých manažérskych pozíciách alebo sú to študenti. Vnímam tú zmenu u celého spektra rôznych mužov. Zraniteľnosť je tam porovnateľná. Aj so ženami, samozrejme. Jeden z posledných epidemiologických prieskumov na Slovensku ukázal, že muži majú viac problémov v oblasti duševného zdravia ako ženy. Hlavne v oblasti spojenej s užívaním alkoholu, čo ma prekvapilo, keďže iné výskumy hovoria o zhoršujúcej sa situácii v tejto oblasti práve u žien. 

mýty veľmi komplikujú život vo všetkom a aj tento, že sa muži nechcú starať o svoje duševné zdravie, nevyhľadajú pomoc, nie je výnimkou. Je to stále veľmi počuť napriek tomu, že ľudia ako vy, ktorí s mužmi priamo pracujú, potvrdzujú, že sa to posúva a stále viac a viac mužov pomoc hľadá a vyhľadá. Čo sú to za muži, ktorí za vami prídu? 

Z môjho pohľadu sú to v prvom rade muži odvážni. A odvážni preto, že tak ako muži, tak aj ženy, myslím si, že v porovnateľnej miere, zápasia s vnútornými nepohodami, napätiami, problémami, komplikáciami, komplexnosťami a hľadajú cestu von.