Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jana Čajagiová: Práca s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením je pre mňa tvorivé a slobodné povolanie

.inge Vagačová .rozhovory .spoločnosť

Jana Čajagiová je riaditeľkou Centra sociálnych služieb prof. Karola Matulaya pre deti a dospelých v Bratislave. Jednou z prekážok v motivácii k práci v sociálnych službách je aj stagnácia na tej istej pozícii. Jana Čajagiová je, ako o sebe sama hovorí, výnimkou.

Jana Čajagiová: Práca s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením je pre mňa tvorivé a slobodné povolanie BORIS NÉMETH

má za sebou kontinuálny rast v sociálnych službách. Od vychovávateľky po riaditeľku celého centra. A je tam, kde má práve byť. Komunita okolo Matulayovcov vie svoje. 

boli sme u Matulaya, toto často zaznieva medzi rodičmi. Meno Karola Matulaya máte v názve. Čo dnes to meno znamená pre vás a pre vaše centrum? 

Sme s ním stále spätí. Mnohí si myslia, že pán profesor Matulay centrum založil. Bol vo veľmi úzkom kontakte s vtedajším riaditeľom Slávom Krúpom. Napriek tomu, že pán profesor bol psychiater a pracoval v nemocniciach, spájal ich rovnaký postoj k starostlivosti o znevýhodnených ľudí. V tom čase pracoval na Kramároch a v Krásnej hôrke, kde preferoval medicínsky prístup. Paralelne však komunikoval rodičom, najmä klientov s Downovým syndrómom, ale aj inými mentálnymi diagnózami, svoju predstavu o tom, ako by títo ľudia mohli žiť a pracovať. Bol veľmi zameraný na to, že práca lieči a že práca neznamená stáť dvanásť hodín pri stroji, ale môže mať rôzne podoby. Súčasťou jeho filozofie bolo:  liečba prácou, životom v komunite a vykonávaním bežných činností, čoho sa držíme dodnes. To, čo nám dnes zostalo, sú stretnutia s jeho dcérami, ktoré prichádzajú pri rôznych príležitostiach, ako sú športové hry, tvorivé dielne, vernisáže, podporujú nás a držíme si to ako tradíciu. Všetci naši klienti, po novom prijímatelia sociálnej služby, či na ambulantnej, či celoročnej forme pobytu, sú čo najviac zapájaní do bežného života. Tam patria aj ich obľúbené činnosti. Nemusia stále niečo vyrábať, ale aj oddýchnuť si, mať dobrý pocit z toho, že teraz som niečo urobil a dám si kávu. Prostredie sa snažíme zveľaďovať tak, aby pôsobilo rodinne. Keď ale poviem, že máme 117 klientov, veľmi rodinne to nevyzerá.

keď vidím rozmiestnenie vašich priestorov, tak si to viem rodinne predstaviť. Je členité, nie je to veľký kolos, ako keď si predstavíme veľké zariadenie s dlhými chodbami. 

Máme výhodu v tom, že sídlime v nízkych, prízemných budovách, bývalých škôlkach a jasliach. Je to labyrint, ale práve preto nepôsobí ako veľký kolos. Máme záhradu, máme dva domy so záhradami, nepôsobí to tak, že je tu klientov veľa. Ale keď dostanete do vienka ďalšie dve budovy v rámci Bratislavy, tak už to začína byť náročné na logistiku a manažment. To nás čaká od budúceho roka. Naším zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj a plánuje v jednej budove rozšíriť ambulantnú službu pre deti od 16 rokov s PAS, po skončení školskej dochádzky, a v druhej pobytovú službu pre dospelých s PAS. 

povedzme si, čo všetko máte pod krídlami. Skúsme si to vymenovať, lebo ľudia a často ani my rodičia nevieme, aký je rozdiel medzi jednotlivými sociálnymi službami. 

Máme viacero druhov aj foriem sociálnych služieb. Formy máme všetky tri možné: ambulantnú, týždennú a celoročnú. Ambulantná znamená denná forma, keď klient ráno príde a poobede odíde. Týždenná je od pondelka do piatka, cez víkendy a sviatky je klient doma. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite