vaše združenie sa významne pričinilo o vznik legislatívnej úpravy známej ako „zviera nie je vec“. Prečo je podľa vás toto rozlíšenie dôležité?
Naším cieľom bolo minimálne poukázať na to, že zviera nie je len predmet vlastníckych vzťahov, ale že je potrebné priznať mu špeciálne, osobitné postavenie. Iniciovali, spolupracovali, pripravovali sme a nakoniec aj presadili viacero legislatívnych návrhov – okrem toho „zviera nie je vec“ aj na sprísnení trestov za týranie zvierat, na tom, aby nie len týranie, ale aj závažné zanedbávanie starostlivosti bolo trestným činom, ako aj, aby sa trestná zodpovednosť za tieto činy vzťahovala aj na právnické osoby, čo bolo dôležité najmä pre ochranu hospodárskych zvierat. Za zásadnú zmenu považujeme aj to, keď sa trestné činy proti zvieratám prestali posudzovať len ako zásah do cudzích práv a presunuli sa medzi trestné činy proti životnému prostrediu. To považujeme za dôležitý míľnik, ktorý vznikal v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR a Policajným zborom SR. V rámci výkonu sa nám podarilo presadiť aj úpravu pre policajtov, aby mali záväzný dokument, ako si trestný zákon v tejto časti vykladať, pretože veľké percento policajtami nesprávne posúdených prípadov ostalo bez postihu. Zároveň sme spolupracovali aj na návrhu zákona o zákaze používania niektorých druhov zábavnej pyrotechniky.
a princíp, že z právneho hľadiska už zviera nie je vec, sám o sebe viedol k nejakému zlepšeniu? Alebo sa tým len pripravila pôda pre ďalšie zmeny?
Ale áno, v zásade to už malo aj konkrétny efekt. Kolegyňa sa na tento princíp odvolala v rámci jedného právneho sporu o psa, ktorý vznikol medzi bývalými partnermi. Partner žaloval svoju expriateľku, pričom pes bol pôvodne v zmluve aj v centrálnom registri písaný na neho. Po niekoľkých rokoch od rozchodu sa rozhodol podať žalobu na vydanie veci. Okresný súd mu najprv vyhovel a rozhodol, že mu partnerka má psíka vydať ako vec. Proces sa nakoniec nikdy neuzavrel, pretože tá žaloba bola nakoniec stiahnutá, ale krajský súd po odvolaní rozhodnutie okresného súdu zrušil. Poukázal na to, že zviera nie je vec a prevzal argumentáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. To stanovisko zjednodušene znie, že zvieratá vrátane psov majú povahu živého tvora a treba im priznať osobitné postavenie, aj keď sa formálne považujú za súkromné vlastníctvo. A keďže bol v tomto prípade pes preukázateľne naviazaný na partnerku, tak by jeho vydanie odporovalo jeho povahe živého tvora, ktorý si dokáže vytvárať vzťahy k okoliu.
mal by tento princíp platiť aj pri hospodárskych zvieratách?
Hospodárske zvieratá sú dlhodobo na tenkom ľade, pretože právna úprava je v ich prípade nedostatočná. Či už na úrovni Európskej únie, alebo na úrovni Slovenska – keďže tu predovšetkým preberáme požiadavky na blahobyt zvierat z únijného práva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.