prezentujete sa ako „Pod Vŕškom – kníhkupectvo, antikvariát a libresso“. Čo je vlastne to libresso? 

Igor: Použili sme to ako označenie pre priestor, kde sa spája literatúra a káva. Ale ukázalo sa, že nie každému to príde také jednoznačné. 

Madla: Je pochopiteľné, že ste sa s tým ešte nestretli – ľudia sa nás na to často pýtajú. Ale máme to meniť po tridsiatich piatich rokoch? Hádam si zákazníci zvyknú. 

Igor: Ale pôvodný úmysel – prepojenie medzi knihami a kávou – to slovo stále vystihuje. 

a kaviareň bola súčasťou plánu od samého začiatku alebo sa pridala časom? 

Madla: Nedá sa povedať, že by sme to od začiatku nemali v hlave. Začali sme ako kníhkupectvo a postupne, ako sme získavali viac priestoru, sa pridal antikvariát a nakoniec libresso. Vždy sme ale chceli vytvoriť priestor, kde sa ľudia môžu stretnúť a porozprávať pri dobrej káve. Už keď sme prerábali náš druhý priestor a dočasne sme fungovali v treťom, tak sme vyskúšali rozložiť prútené kreslá a automat na kávu. Ľudia sa ale začali pýtať, koľko stoja tie kreslá.

Igor: A nikto si rovno neprišiel sadnúť na kávu a popritom čítať. Vtedy v deväťdesiatych rokoch nikomu ani nenapadlo, že by sa v kníhkupectve dalo posedieť. Ľuďom sa zdalo prirodzenejšie, že by sme popri knihách predávali prútené kreslá, než že by si do nich sadli a dali si kávu, ktorú sme tam mali.

Madla: Dnes je to už bežné, ale vtedy tie nápady, ktoré sa nám zdali super, dlho vôbec nerezonovali. Možno by to bolo iné v hlavnom meste. 

vždy ste sídlili v Nitre? 

Igor: My sme na tejto istej ulici – Kupeckej – už 35 rokov, od samého začiatku. Začínali sme na vrchnej časti ulice. Vtedy to ešte bolo „Kníhkupectvo Mini.“ 

Madla: Celý prvý názov bol MINI – GRAMO – KNIHY. Potom sme a presťahovali, lebo to bol malý priestor a veľa zákazníkov znamenalo dlhé rady. Nám sa to vlastne trochu páčilo, lebo dovtedy sa stálo v rade len na mäso. Títo ľudia tam stáli, pretože si sami chceli kúpiť knihy. 

váš prvý podnik vznikol v kontexte pádu komunizmu, keď ľudia hľadali nové zdroje, knihy, myšlienky a nápady, ktoré boli dovtedy zakázané. Mali ste také vnútorné nastavenie aj vy? 

Igor: Nikdy som nad tým takto neuvažoval, ale asi áno. Bolo to ako zázrak – zo dňa na deň, v priebehu pár dní, sa to celé zosypalo a zrazu sme mali slobodu. To bolo nádherné a okrem iného to znamenalo, že vzniklo veľa nových vydavateľstiev a začali vychádzať knihy, ktoré predtým vychádzať nemohli. Pre nás to bolo nesmierne zaujímavé – knihy nás vždy bavili, a tak nás potešil prístup k úplne novým titulom. Začali sme si ich objednávať vo veľkom, a keď sme ich začali objednávať aj pre našich kamarátov, tak to prerástlo ďalej.  

Madla: Nám by asi samým ani nenapadlo založiť kníhkupectvo, keby nám to nenavrhol jeden kamarát. Ten nápad sa nám zapáčil. Ale vôbec sme do toho nešli ako do podnikania, chceli sme robiť kultúru. Organizovali sme koncerty, divadlo, stretnutia so spisovateľmi... To všetko popri našich zamestnaniach. 

vidno, že vám ten prístup zostal dodnes. 

Madla: Myslím, že keby šlo len o zisk, tak by nás to ani nebavilo. 

vidíte tú postkomunistickú intelektuálnu zvedavosť u zákazníkov aj dnes? 

Igor: Podľa mňa sa veľa zmenilo. V deväťdesiatych rokoch bol hlad po nových, zaujímavých knihách obrovský. To už dnes nie je. Ľudia stále čítajú, stále si radi kupujú dobré knihy a veľa výborných aj ďalej vychádza, ale trh a ten pôvodný hlad sú už nasýtené. Základné veci, ktoré sme predtým nemali, nám dnes nechýbajú. Knihy sú už vydané a dostupné v knižniciach. A je fakt, že sa číta menej ako kedysi. Vyrastajú nové generácie, majú iné lákadlá a iné záujmy – čo je úplne v poriadku. Možno je hlad po niečom inom alebo po inej forme, ako ho naplniť.

Knihy ale stále žijú. Nevidím to beznádejne. A z mojej skúsenosti – keď človek raz zažije výnimočný čitateľský zážitok, chce si ho zopakovať.

Madla: Myslím, že rozdiel je v tom, že dnes ľudia potrebujú v tej intelektuálnej oblasti skôr výber. Tých kníh je veľmi veľa a je ťažké sa zorientovať. My sme kníhkupectvo, ktoré robí výber — podľa nášho posúdenia. Z obrovského množstva vyberáme a odporúčame to, čo považujeme za dobré. 

môže byť aj práve ten príliš veľký výber dôvodom, prečo klesá vôľa čítať? 

Madla: Myslím, že áno – môže to trochu dezorientovať, a nielen v beletrii. Trochu sa pohybujem aj v psychologickej literatúre — tam je toho tiež obrovské množstvo. Niektoré vydavateľstvá sú renomované, tam sa dá spoľahnúť, že si dávajú pozor na kvalitu. Ale neraz aj u menej známeho vydavateľstva vyjde výborná kniha.

Igor: Reálne tu máme nadprodukciu kníh a zorientovať sa v nich je ťažké – dokonca aj pre kníhkupcov. Podobne ako s obrovským množstvom informácií na internete. Vybrať si zmysluplné knihy, nenechať sa oklamať či zavádzať a odseparovať to podstatné je problém.