čo vás viedlo k športovej vede? 

Viedli ma k tomu dva dôvody. Jeden bol výkonnostný – sama som športovkyňa. Mojím cieľom bolo dostať sa na olympijské hry v plávaní. Keďže podmienky na Slovensku nie sú práve ideálne, začala som si sama googliť, ako sa pripravujú najlepší športovci na svete. Vtedy som pochopila, že za tou prípravou je vlastne celá veda – od výživy cez diagnostiku až po psychológiu. Uvedomila som si, že to nie je len „viac makať a menej jesť“. Váš systém musí byť individuálny a premyslený, ak sa na olympiádu chcete vôbec dostať – nieto ešte vyhrať či spraviť svetový rekord. Druhá oblasť, ktorá ma zaujíma, je to, ako možno športovú vedu využiť na skvalitnenie a predĺženie života. Moja mama vždy športovala, a tak ma prirodzene zaujímalo, ako si môžeme pomocou pohybu a vedy zlepšiť zdravie aj v bežnom živote. Mohla som to vidieť v kontraste s mojimi starými rodičmi a ich životným štýlom vrátane „tradičných“ zvykov ako „dať si za jeden na zdravie“. Toto ale zďaleka nebol len ich prípad. 

takže vás negatívne motivovali aj škodlivé zvyky odpozorované z okolia? 

Áno, zaujíma ma celá naša kultúra okolo zdravia – každý hľadá elixíry mladosti a zázračnú medicínu. Vedecké štúdie pritom ukazujú, že najlepšou prevenciou pred chorobami, ako sú rakovina, infarkt, Alzheimer či demencia, sú pohyb, kvalitná strava, spánok a zdravé vzťahy. Takže do športovej vedy som sa zamilovala preto, že mi umožňuje žiť zdravo a kvalitne a zároveň byť lepšou športovkyňou. Teraz sa to isté snažím odovzdať klientom. Ľudia si ma spájajú najmä s vrcholovými športovcami, ale väčšinu mojich zákazníkov – asi 60 % – tvoria bežní ľudia, ktorí chcú niečo vo svojom živote zmeniť. Ďalšiu skupinu tvoria hobby športovci, ktorí potrebujú podporu, aby nevyhoreli. A až na konci je tá „čerešnička na torte“ – vrcholoví športovci, s ktorými ladíme detaily.

je snaha zlepšiť vlastný výkon bežným dôvodom, prečo sa niekto stane športovým vedcom? 

Je to tak vo väčšine prípadov. Keď si spomeniem na svojich spolužiakov, všetci sme boli nejakým spôsobom športovci. Niektorí to videli ako svoju profesionálnu kariéru, iní už boli vyhorení športovci, ktorí chceli pochopiť, prečo nedosiahli svoj sen. Len málokto z nás nešportoval vôbec. 

ako dopadli ostatní? Tiež sa stali trénermi? 

Mala som asi troch spolužiakov, ktorí sa už počas štúdia dostali na olympijské hry. Väčšina z nás sa však zamerala na športovú vedu – fyzioterapeuti, biomechanici a asi štyria z nás sme športoví fyziológovia so špecializáciou na športovú medicínu. Zvyšok pôsobí skôr na manažérskych pozíciách v športových organizáciách.

„Myslím si, že naši športovci sú rovnako dobrí ako tí v Amerike či Austrálii, len tu pre nich jednoducho nemáme systém.“

a u vás ten cieľ stať sa vrcholovou plavkyňou stále trvá? 

Už mám tridsaťdva rokov, takže túto konkrétnu motiváciu už nemám. Ale v istom zmysle si  ten sen plním z pohľadu odborníka. Momentálne pomáham najlepšiemu plavcovi na svete dostať sa opäť na vrchol. V Paríži nebol úplne na svojom maxime, takže teraz to beriem tak, akoby som si plnila svoj detský sen cez niekoho, kto je svetová špička – a aspoň trošku mám možnosť prispieť k tomu, aby vyhral olympijské medaily a prekonal historické rekordy.

myslím, že je celkom jasné, čo vás motivovalo študovať v zahraničí a spoznať svet. Ale čo vás motivuje vrátiť sa a zostať na Slovensku?

Myslím si, že naši športovci sú rovnako dobrí ako tí v Amerike či Austrálii, len tu pre nich jednoducho nemáme systém. Pre mňa by bolo ľahšie pôsobiť v zahraničí, kde ten systém už funguje, ale pýtam sa samej seba: Prečo by som nemohla prispieť k tomu, aby sa zlepšil u nás namiesto toho, aby som ho len kritizovala?