Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ján Oravec: Stále vidím nádej na príliv mozgov na Slovensko

.marek Bartonek .rozhovory .spoločnosť

Slovensko viazne v pasci stredných príjmov a zdá sa, že poslednou nádejou sú šikovní ľudia, ktorým postupne ubúdajú dôvody zostať. Dnes už to zdanie vieme podložiť aj dátami, a to aj vďaka svetovému rebríčku IMD World Talent ranking, ktorý porovnáva schopnosti 69 krajín sveta v pestovaní, udržiavaní a priťahovaní manažérskych talentov.

Ján Oravec: Stále vidím nádej na príliv mozgov na Slovensko BORIS NÉMETH Ján Oravec: Vzdelávací systém treba reformovať – nie naliať viac peňazí, ale lepšie ich využiť.

naša krajina sa celkovo umiestnila na 58. mieste, zatiaľ čo špeciálne v kategórii odliv mozgov sme dopadli zo všetkých najhoršie. Čo nám tu chýba? Máme, naopak, čím prilákať? V rozhovore odpovedá Ján Oravec z Inštitútu slobody a podnikania (ISP). 

váš Inštitút slobody a podnikania spolupracoval so švajčiarskym inštitútom IMD na celosvetovom rebríčku World Talent Ranking. Na základe čoho tento rebríček zoraďuje krajiny sveta a akú úlohu ste zohrali vy?  

V projekte World Talent Ranking 2025 sme so švajčiarskym inštitútom IMD exkluzívnymi partnermi pre Slovenskú republiku. Rebríček hodnotí schopnosť 69 ekonomík sveta rozvíjať, lákať a udržať si ľudský kapitál potrebný na udržanie rastu. Krajiny zoraďuje na základe troch hlavných pilierov: Investície a rozvoj talentov (Investment & Development), Príťažlivosť krajiny pre talenty (Appeal) a Pripravenosť krajiny na talenty (Readiness). Naša úloha ako partnera spočíva v kontrole štatistických údajov za Slovensko, koordinácii prieskumu medzi lokálnymi manažérmi a v definovaní najväčších výziev, pred ktorými Slovensko v súčasnosti stojí.

pri hodnotení ste nevystupovali len z verejne dostupných tvrdých dát, ako napríklad výdavky na vzdelávací systém v pomere k HDP, ale aj zo všeobecnejších faktorov, ako sú kvalita života alebo personálne stratégie miestnych firiem. Ako je možné ich vyčísliť a porovnať na medzinárodnej úrovni? 

Metodológia IMD je navrhnutá tak, aby umožňovala porovnávanie na medzinárodnej úrovni, aj keď sú niektoré faktory subjektívnejšie. Tvrdé dáta, ako verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k HDP (25. miesto), pomer žiakov k učiteľom alebo mzdy, sa čerpajú z oficiálnych štatistík od organizácií ako UNESCO alebo OECD a sú ľahko vyčísliteľné a porovnateľné. Subjektívnejšie faktory, ako kvalita života, odliv mozgov alebo personálne stratégie firiem, sa merajú prostredníctvom prieskumu IMD Executive Opinion Survey.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite