vy a Špeciálne olympiády. Ako sa to začalo?

V roku 1994 som nastúpila na fakultu telesnej výchovy a športu, kde sa študoval aj odbor trénerstvo zdravotne postihnutých. Hneď som si hľadala aj zmysluplné aktivity mimo školy. S kratšími i dlhšími prestávkami som so Špeciálnymi olympiádami dobrovoľníčila až do roku 2017, keď som sa stala národnou riaditeľkou a podchytili sme organizáciu Špeciálne olympiády profesionálne. V tom istom roku sme získali štatút národnej športovej organizácie, čím sme sa dostali na úroveň Slovenského olympijského a športového výboru, paralympijského výboru a deaflympijského výboru. Slovensko má štyri národné športové organizácie a my sme sa stali jednou z nich, čo je obrovský domáci úspech. Odvtedy píšeme novodobú históriu Špeciálnych olympiád Slovensko. Sme profesionálny aparát, ktorý sa skladá zo štyroch žien, začali sme stavať toto občianske združenie na nohy a zviditeľňovať ho, aby deti alebo športovci s intelektuálnym znevýhodnením mali v športe také isté práva ako všetci ostatní. Keď sme začínali, ponúkali Špeciálne olympiády iba osem športov, dnes ich ponúkame 23, spolu letných aj zimných. Máme 1 300 členov vo viac ako 90 partnerských organizáciách, ako sú občianske združenia, školy, zariadenia, a tiež stovky individuálnych členov po celom Slovensku. Na valnom zhromaždení 2025 sme prezentovali úžasné číslo, až 2 400 osôb sa minulý rok zapojilo do našich športových a edukačných podujatí. Ročne organizujeme niekoľko majstrovstiev Slovenska. V plávaní, v atletike, vo florbale, v cyklistike, zjazdovom lyžovaní, jazdectve, krasokorčuľovaní a tak ďalej, vo všetkých tých športoch, kde nám to slovenské možnosti dovoľujú zorganizovať.

čo všetko si môžeme pod fungovaním Špeciálnych olympiád predstaviť? 

Našou prácou je zabezpečiť národné a pohárové športové súťaže, slovenskú reprezentáciu na úrovni. Aj športovci s intelektovým znevýhodnením majú svoje olympijské hry. U nás sa volajú Svetové hry Špeciálnych olympiád a tiež sa konajú každé dva roky v letnej a zimnej edícii. Začiatkom roku 2025 sa konali Zimné Svetové hry Špeciálnych olympiád v Turíne, dva roky predtým boli v nemeckom Berlíne, pred covidom v Abú Zabí. Úlohou Špeciálnych olympiád je aj vyhľadávať talenty, postarať sa o ne, zabezpečiť im športovú prípravu na reprezentáciu krajiny. Potrebujeme sa venovať aj výchove a príprave mladých, a tak zakladáme spolu s kolegyňami a aktívnymi rodičmi občianske združenia po Slovensku. Hľadáme aktívnych ľudí v regiónoch.

kto sa vám môže prihlásiť ako takýto aktívny človek a čo bude robiť?

Kto má záujem, prevažne je to rodič dieťaťa s intelektuálnym znevýhodnením a my mu pomáhame zakladať občianske združenia. Dodáme športové pomôcky, vieme pomôcť finančne naštartovať nové o. z., vyškoliť trénerov v športoch, ktoré si vyberú, a potom už je to na nich – tréningy, športová rutina. Tieto občianske združenia, školy, zariadenia sú také naše pomyselné športové zväzy. Pôvodne sme chceli šíriť inklúziu v športe inou cestou. Ja som celý život v športe, moje kolegyne ešte viac. Vieme, ako fungujú športové kluby, čo všetko vám život v klube dá športovo, charakterovo a ľudsky. Tak sme si na začiatku mysleli, že požiadame športové zväzy, športové kluby, aby otvorili dvere aj pre deti na spektre, aj pre deti s mozgovou obrnou, aj pre deti s Downovým syndrómom a inými diagnózami.

a športové kluby to nechceli urobiť?

Napriek mnohým rozhovorom s klubmi a trénermi to bolo ako dlhodobý projekt neúspešné. Je to o strachu z neznámeho, z niečoho, čo im nikto nikdy neukázal. Jediná cesta je vzdelávať, šíriť povedomie a hlavne úspechy našich športovcov. Lebo keď sa tréner, klub, učiteľ aj v bežnej škole bojí integrovať žiaka s inakosťou, tak jedným z kľúčových dôvodov je, že Slovensko, Česko a Maďarsko sú jediné krajiny v Európe, možno aj na svete, ktoré vzdelávajú mainstreamovú pedagogiku zvlášť a učiteľov pre špeciálnu pedagogiku zvlášť.

to je chyba? Prečo?

Ak sa nevrátime na začiatok edukácie učiteľov, ak nebude mať učiteľ v bežnej škole povedomie o špeciálnej pedagogike, ak nespojíme oba pedagogické smery, nemôžeme očakávať od mainstreamového učiteľa, aby si s nadšením zobral do triedy žiaka, ktorý je „iný“. Učiteľ musí mať v dnešnej dobe znalosti z oboch svetov. A to isté platí aj v športe. Na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia UMB v Banskej Bystrici sa učí predmet telesná výchova pre špeciálne školy jeden semester, aj to nepovinne. Ako sa učí telesná výchova na špeciálnych školách, nikoho z kompetentných nezaujíma. Metodika telesnej výchovy pre špeciálne školy bola naposledy vydaná na Slovensku v 70. rokoch. Ak chceme hovoriť o inkluzívnej krajine a inkluzívnom vzdelávaní, musíme vzdelávať inkluzívne tých, ktorí budú vzdelávať deti so znevýhodnením.

FOTO BORIS NÉMETH