šimon Šicko pôvodne vyštudoval architektúru, no vždy ho lákala tvorba hier. Po skúsenostiach vo firme Tentacle sa v roku 2007 rozhodol spolu s tromi priateľmi založiť vlastné štúdio. To sa postupne vypracovalo na lídra herného priemyslu v strednej Európe a získalo si renomé v oblasti free-to-play hier.
Pixel Federation vznikol ako malý „garážový“ projekt, v ktorom sa stretli štyria zakladatelia – Šimon Šicko, Filip Fischer, Marián Fridrich a Lucia Šicková. Spojila ich spoločná práca na fantasy hre Elveon v Tentacle, kde spolu pôsobili niekoľko rokov. Ich vášeň pre hry ich napokon priviedla k rozhodnutiu založiť vlastnú firmu, ktorá dnes patrí medzi najvýznamnejšie herné štúdiá v regióne.
Šimon Šicko skončil na pozícii CEO spoločnosti Pixel Federation pred štyrmi rokmi. Po viac ako desiatich rokoch vo vedení firmy sa rozhodol presunúť na oddelenie výskumu a vývoja, ktoré inicioval už koncom roka 2019. Jeho cieľom bolo vrátiť sa späť k produktovej tvorbe a hľadať nové inovácie v hernom priemysle. Rozprávame sa s CEO spoločnosti Danielom Durankom, ktorý vo firme pôsobí od roku 2014 a zastával rôzne kľúčové pozície vrátane COO (Chief Operating Officer)
pri niektorom staršom rozhovore so Šimonom Šickom som narazil na pasáž, kde zdôrazňuje firemnú DNA. Aká je vaša firemá DNA?
Presne to vystihuje akronym odvodený zo slova GAMES, ktorý sme si vymysleli a kde každé písmeno naznačuje jednu našu hodnotu: G je „get shit done“, čo je expresívna fráza, ktorá znamená, že buď efektívny, nekašli sa s blbosťami. A je „asshole“ v zmysle „no asshole“ – aby človek nebol kretén. M je „master your craft“, čiže buď stále lepší vo svojom remesle. E je „enjoy your work“, že my vlastne ľuďom hovoríme, že chceme, aby ťa to tu bavilo. No a S je „speak your mind“, čiže keď máš niečo na srdci, tak to bez obáv povedz. Čo veľa firiem podľa mňa nemá. A u nás môže ktokoľvek prísť za mnou, za Šimonom, za kýmkoľvek a bez obáv povedať čokoľvek.
ešte by som to doplnil tým, čo som čítal u vás na paneli, že človek sa neprestáva hrať, lebo je starý, ale je starý, lebo sa prestal hrať.
Hej, to som tam dal ja pred desiatimi rokmi, to je môj obľúbený citát. Ak niekto povie, že je na niečo starý, tak je starý, lebo to povedal.
akým najväčším výzvam ste čelili pri preberaní vedenia po Šimonovi Šickovi? Menila sa firemná kultúra pod vaším vedením?
Obaja zakladatelia sú už z podstaty toho slova veľkými autoritami. Majú obrovské skúsenosti z herného prostredia, cele ich životy sa točia okolo hier – od vzájomného spoznania cez spoločnú prácu v hernom štúdiu až po založenie a pôsobenie v Pixel Federation už 18. rok. Najväčšia výzva preto je správne fungovanie firmy aj s ich výrazne menším zapojením. Vrátane zladenia očakávaní. Firemnú kultúru sme výrazne nemenili, je nastavená veľmi dobre. Ale zopár malých vecí predsa len áno (úsmev).
prišli ste z Accenture. Zrejme máte ku gamingu osobný vzťah.
Zopár rokov svojho života som bol celkom vášnivým hráčom – rozumej, že som hrával počítačové hry pravidelne zopár hodín denne. Ale dlhodobo sa za hráča nemôžem nijako označiť, vždy u mňa dominoval šport, hlavne futbal. Môj príchod z Accenture bola skôr zhoda okolností a síce, že Pixel hľadal COO práve vtedy, keď ja som končil v Accenture.
ako ovplyvnilo pandemické obdobie vaše tržby a všeobecne chod firmy?
Nedá sa to presne spočítať, ale od pása strelím, že o 10 % to naše príjmy navýšilo. Ľudia boli doma a mali menej možností trávenia voľného času a míňania peňazí. Takže sa rozhodne viac hrali. Prešli sme viac-menej zo dňa na deň na plný home office a ostali tak dva roky. Rozhodne to malo svoje úskalia, ale celkovo to pre nás dopadlo veľmi dobre.
máte povesť takého slovenského Googlu, čo sa týka pracovného prostredia a spôsobu práce, aj keď zrejme bez takých tých korporátnych nánosov, ktoré má každá veľká firma.
Dobrá téma, lebo toto bolo súčasťou mojej misie, keď som sem nastupoval ako COO (prevádzkový riaditeľ – pozn. aut.), a Šimom mi vtedy vravel, že chcú, aby som priniesol do firmy poriadok a procesy tam, kde je to nevyhnutné, lebo keď firma má 20 ľudí, procesy nemáte. Ale keď už zamestnáva 150 ľudí, už musíte mať pravidlá, lebo sa vám to rozpadne. Takže moja úloha bola priniesť procesy tam, kde je to nevyhnutné, ale pritom nezabiť voľnosť. Aj my, samozrejme, máme nejaké „nánosy“, lebo už nás je 250 a sme 50-miliónová firma, teda boli sme, teraz sme 40-miliónová. Ale snažíme sa, aby ich bolo čo najmenej.
PIXEL FEDERATIONTri najvýznamnejšie hry v histórii Pixel Federation: Train Station (tržby 73 miliónov eur, 55 miliónov hráčov), Diggy’s Adventure (146 miliónov eur, 40 miliónov hráčov, Train Station 2 (85 miliónov eur, 60 miliónov hráčov).
PIXEL FEDERATION
PIXEL FEDERATION
vy máte len zamestnancov v trvalom pracovnom pomere alebo robíte aj so živnostníkmi a podobne?
Iba zamestnancov.
tak to môžu byť spokojní.
To áno. Ale my nie sme úplne nadšení z toho, kde tie odvody, ktoré spoločne platíme, momentálne končia.
to pekne nadväzuje na moju pripravenú otázku, či neplánujete presunúť sídlo do zahraničia.
Ešte donedávna som bol ja ten, kto hovoril, aby sme tu zostali, sme hrdí Slováci, Bratislavčania, budeme pôsobiť tu. Ale… dejú sa rôzne veci. Pre mňa sú to také schody. Prvý schod je, že je tu draho a administratívne ťažko. S tým vieme žiť. Netešíme sa z toho, ale rozumieme. Sme celkom úspešná firma a chápeme, že musíme pri konsolidácii trochu pustiť žilou.
Potom je druhý schod, a to ten, čo za tie naše peniaze ľudia dostávajú. Nie cesty, lepšie školstvo a zdravotníctvo, ale, ako to Jaro Filip spieval, pretvárku, lož a faloš a k tomu nekvalitu, hulvátstvo a chrapúnstvo. Ale tak môžeme si povedať, že vláda strieda vládu, teraz sú zlé časy všade, vydržíme. No a potom príde tretí schod, kde už naozaj sme na hranici toho, že či to vieme rozdýchať, a to je to, že nás ťahajú do neslobody. To vidíme v posledných mesiacoch. Teraz bola oslava oslobodenia Bratislavy a boli tam zástupcovia Ruska, bol tam Bombic a zdá sa mi, že už nás zlomili, a veľmi aktívne rozmýšľame nad presunom firmy do zahraničia.
ťažko po tomto preklenúť rozhovor na ľahšie témy, ale skúsme. Ako vzniká hra? Teda to sa asi nedá všeobecne povedať, ale ako napríklad vznikol váš bestseller Train Station? Bol niekto z jej iniciátorov „vláčikár“?
Nebol, bolo to prozaickejšie. Prieskum trhu ukázal, že je málo vlakových hier. Vtedy prišli do popredia facebookové hry, to sa tak celé pekne spojilo a výsledkom bola táto vlaková hra.
Pri Diggy’s Adventure zasa bola idea urobiť hru, kde bude baník kopať, zbierať a vyrábať veci. Vznikla postavička Diggyho a naň sa nabalil príbeh a všetky tie svety. Mimochodom, vláčiky hrajú z väčšej časti muži, u Diggyho je to pol na pol, žien je dokonca trochu viac. No ale späť k vašej otázke, tá prvá myšlienka je väčšinou veľmi jednoduchá, ale potom začína ťažký pôrod. Je to naozaj veľa, veľa roboty, veľa špekulovania, veľa zmien. Niekedy máte hru už z tretiny spravenú a potom ju celú prerobíte.
pri vývoji hry je veľa slepých uličiek, nie? Oveľa viac ako pri nakrúcaní filmu, pretože hra má viacej možností, ciest a rovín ako film.
Áno, a navyše film si 3- či 4-krát pozrú len veľkí fanúšikovia, inak je to jednorazovka. Naše hry hrajú skalní fanúšikovia roky. Takže vy to naozaj musíte trafiť.
nájdu sa nejaké bugy po tých rokoch alebo ste ich už vychytali?
Jasné, jasné, bugy sa nájdu vždy. My hry stále aktualizujeme. Čiže aj hráči, ktorí tú hru hrajú 10 rokov, nehrajú úplne tú istú hru.
neviem, či to teraz zopakujem dobre, ale Šimon Šicko v rozhovore hovoril, že na začiatku nezažil Pixel Federation nejaký zvláštny výbuch úspechu.
Ten štart bol naozaj ťažký a dokonca boli momenty, ja viem minimálne o jednom, keď to bolo naozaj na hrane toho, že... zabaliť to. Ja osobne pri podnikaní za hranu toho bodu považujem, keď nie je na výplaty. A boli také chvíle, že boli výplaty polovičné, alebo dokonca neboli žiadne a meškali. Čiže tých zlých období bolo viac.
Ale raz to bolo obzvlášť kritické: až tak, že sa dali dokopy posledné peniaze a urobil sa posledný výstrel. Hop alebo trop. Jeden zo zakladateľov si naštudoval, ako sa robia kampane cez jeden konkrétny kanál, a dali do toho všetky peniaze. Vyšlo to.
BORIS NÉMETH
hej, viem, že ľudia spávali v práci v spacákoch. Mimochodom, to mi pripomína diskusiu niekde na Reddite, že byť lojálny s firmou dnes nie je v móde. Systém „robím to kvôli peniazom, ja budem osem hodín robiť najlepšie ako viem, ale lojalitu odo mňa nečakajte“. Vnímate to tak u tridsiatnikov?
Pre mňa to definovanie generácií je trošku ako horoskopy. Niečo vždy uhádnu a niečo nie. Každá generácia sa nejako zadefinuje a v každej generácii nájdete ľudí, ktorí triafajú nejakú definíciu. Nová generácia možno nie je taká, že položí život za firmu, ale zase je ďaleko technologickejšia, ako sme boli my. Ďaleko rozhľadenejšia. Ale pravdaže, chcú veci veľmi rýchlo. Asi to súvisí s tými sociálnymi médiami, že potrebujú rýchly dopamín. Keď som začínal v americkej firme, povedali mi, že dva roky budem mať rovnaký plat a veľa práce a keď to vydržím, významne si polepším, a mne sa to zdalo úplne prirodzené.
no a potom ste prišli sem. Čo bolo pre vás najvzrušujúcejšie?
Bol som užasnutý z toho, a dodnes to platí, že tu v jednej budove na dvoch poschodiach sedelo vtedy 120 ľudí, teraz 240 ľudí, a TU prebiehajú všetky diskusie, rozhodnutia, vznikajú tu všetky nápady a nie je to nikým a ničím limitované.
Veľa firiem má povedzme matku v Anglicku, sesterskú firmu v Taliansku, vedenie je ktovie kde. Sú regulované a rozhodnutia prichádzajú ktovie odkiaľ. Tu som videl 120 relatívne mladých ľudí, ktorí si normálne robia biznis presne podľa seba. Žiaden bullshit. Žiadnych 120 excelov na zdôvodňovanie rozhodnutí. A to bolo vtedy a ja sa teším, že to vlastne ostalo dodnes. Že sa zodpovedáme iba sami sebe.
nemáte zamestnancov, ktorí robia len z domu?
Považujeme za dôležité osobné stretnutia. Čiže naši ľudia chodia do práce. Po covide sme ponechali jeden voliteľný deň na home office.
aký je váš dlhodobý cieľ pre firmu?
Udržať si súčasný stav, čo je dobrá vnútrofiremná nálada, nezávislosť, sebavedomie a zdravie. A vrátiť príjmy naspäť na 50 miliónov eur ročne, ako to bolo v čase covidu.
vidíme, že Pixel Federation sa primárne sústreďuje na free-to-play mobilné hry. Plánujete sa do budúcnosti zaoberať inými modelmi monetizácie, napríklad prémiovými hrami? A čo nový hardvér ako VR okuliare?
Oči máme otvorené a sem-tam chceme experimentovať. Ale náš hlavný focus sú nateraz mobilné free-to-play hry.
v roku 2021 ste dostali cenu Slovenské drahokamy. Vtedy ste mali 240 zamestnancov, pričom „stredná firma“ sa ráta do 250 ľudí. Zvýšil sa tento počet za tie štyri roky? Aká je vlastne štruktúra zamestnancov?
V „špičke“ nás bolo 300, momentálne sme naspäť niekde okolo čísla 240. Naše hlavné produkčné pozície sú herný dizajnér, programátor, grafik, tester, analytik a community manažér. Do toho máme zopár ďalších craftov – marketing, ľudské zdroje, ekonomiku, technologickú podporu a kancelárie.
aké sú podľa vás najväčšie výhody a nevýhody vývoja hier na Slovensku? Čo by pomohlo rozvoju herného priemyslu v regióne?
Výhoda je prakticky iba jedna, že je tu malá konkurencia. Že nemusíme o dobrých ľudí bojovať s desiatkami ďalších veľkých štúdií. Ale to vlastne ani nie je výhoda. Lebo keby bolo viac štúdií, počet, znalosť a expertíza ľudí by boli ďaleko väčšie a napokon by sme z toho profitovali ešte viac. Takže najväčšia výhoda a nevýhoda sú vlastne tá istá vec (smiech).
Rozhodne by pomohlo, keby slovenské školstvo viac kopírovalo potreby biznisu na Slovensku.