svadobčania sedia za slávnostne prestretým stolom a nedočkavo poškuľujú po hlavných aktéroch. Z porcelánových mís rozvoniava zlatistá slepačia polievka s domácimi rezancami. Mladomanželia si naberajú prví, aby mohli vzápätí jeden druhého symbolicky nakŕmiť.
Vtom sa k nim postaví muž v kroji. Na vyšívanej košeli má pripnuté pierko, v ruke drží stuhami vyzdobenú valašku a na tvári má šibalský úsmev. Pozornosti sa dožadovať nemusí, všetci razom stíchnu a nevedia z neho spustiť oči.
„Mladej neveste dáme čelo, aby sa jej stále chcelo!“ vykríkne na celú sálu a ten, kto na tradičnej svadobnej hostine nesedí po prvý raz, už asi tuší, čo bude nasledovať. „Mladému zaťovi dáme hrdlo, aby mu to lepšie tvrdlo!“ rýmuje ďalej zo šteklivej veršovačky a zabáva prítomných. Aby sa im nemálilo, zapojí ich tiež. „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!“ zahlási do tretice a hostia sa postupne pridávajú.
„Starejší dobre pozná tradičné svadobné zvyklosti, a tak sa stará o ich správne dodržiavanie a načasovanie.“
Vezmú do rúk vyleštené lyžice a do rytmu s nimi klepú po tanieroch, až kým sa nevesta so ženíchom pred zrakmi všetkých vrúcne nepobozkajú. Ani potom sa však v pokoji nenajedia. Írečitý provokatér s darom reči veľmi rýchlo nakazil dobrou náladou ostatných svadobčanov a tí pokrikmi či rachotom zdvíhajú mladomanželov od polievky ešte niekoľkokrát.
Táto krátka scénka z nefalšovanej stredoslovenskej svadobnej veselice predstavuje len zlomok povinností, ktoré má na starosti poctivý starejší. Radorečný muž s výrazným hlasom, vtipnými i vážnymi komentármi, dnes už nemusí byť nevyhnutne postarší člen rodiny. Sprevádza mladomanželov a ich hostí prakticky celým svadobným dňom i nocou.
Nejde iba o to, aby nevestu so ženíchom odbremenil od všetkých starostí. Dobre pozná tradičné zvyklosti spojené so vstupom do manželstva, a tak sa stará o ich správne dodržiavanie a načasovanie. Od úvodnej odobierky a emotívneho stretnutia rodín snúbencov cez svadobný obrad až po čepčenie a polnočnú vykrúcanku.
Starejší víta svadobčanov, prednáša prípitok alebo aj modlitbu, stará sa o zábavu a pohodu hostí, pozýva ich do tanca a keď treba, tak im aj dolieva štamperlíky pálenkou.
„Sterajší nie je reliktom, ktorý by na svadbách nemal čo hľadať. Práve naopak. Dopyt po tomto „víkendovom povolaní“ je z roka na rok väčší.“
Zašli sme do rázovitej slovenskej dediny Očová pri Zvolene a vyhľadali troch znamenitých podpolianskych starejších. Rivalitu či nebodaj konkurenčný boj by ste medzi nimi hľadali márne. Vzájomne si pomáhajú, jeden druhému vždy ochotne poradia. Líšia sa síce vekom, štýlom prejavu aj množstvom skúseností, no jedna vec ich zaručene spája.
Nie sú reliktmi, ktoré by na terajších svadbách nemali čo hľadať. Práve naopak. Dopyt po ich „víkendovom povolaní“ je z roka na rok väčší, a to nielen v regióne pod Poľanou. Pri počúvaní ich zážitkov sme boli neraz prekvapení, na čo všetko myslia dnešní snúbenci a ako sa menia ich predstavy o dokonalej svadbe.
starejší známy nielen z Instagramu
Mýtus o tom, že starejší by mal byť muž v dôchodkovom veku, s hlavou pokrytou šedinami, už šesť rokov úspešne búra Ivan Bagľaš. Rodák z dolnozemskej obce Aradáč v srbskej Vojvodine sa odmalička venuje folklóru a láska k ľudovým tradíciám mu vydržala dodnes.
V Novom Sade vyštudoval psychológiu, neskôr pokračoval v doktorandskom štúdiu v Bratislave. Tam zároveň pôsobil ako tanečník a sólista vo Folklórnom súbore Devín.
„So súborovou kapelou som raz išiel na jednu svadbu, len tak, povedať pár sprievodných slov. Jednému z muzikantov sa môj prejav natoľko zapáčil, že ma zavolal na vlastnú svadbu, a to nielen ako kamaráta, ale aj ako starejšieho na plný úväzok. To bol ten zlomový bod, pretože išlo o tradičnú folklórnu svadbu. Odohrávala sa v amfiteátri vo Východnej, hostia boli v kroji, dokonca nás nakrúcala aj televízia,“ spomína 33-ročný otec dvoch detí.
„Mýtus o tom, že starejší by mal byť muž v dôchodkovom veku, s hlavou pokrytou šedinami, úspešne búra Ivan Bagľaš.“
V roku 2016 sa aj s rodinou natrvalo presťahoval na Podpoľanie a pokračoval v budovaní svojho nového alter ega. V role starejšieho skĺbil vášeň k folklóru so skúsenosťami psychológa. Z dostupnej literatúry, ale aj z rozhovorov so skúsenejšími folkloristami, si podrobne naštudoval zvykoslovie svadobných obradov a na jeho základe si vytvoril vlastnú univerzálnu predlohu a štýl prezentácie.
Aj keď v čase jeho príchodu do Očovej už v okolí pôsobilo niekoľko dobre zavedených starejších, núdzu o príležitosti nikdy necítil. Za deň sa mu ozvú aj dve či tri nevesty, čo predstavuje vyše sedemsto dopytov ročne. Väčšinu musí odmietnuť a hoci sa dnes ľudia sobášia aj v piatok či dokonca uprostred pracovného týždňa, do roka stihne obísť niekoľko desiatok svadieb.
„Kedysi robil starejšieho muž, ktorý bol v komunite veľmi uznávaný a rešpektovaný. Bola to vážená a seriózna funkcia, žiadny lacný zabávač. To do určitej miery platí aj v súčasnosti, zmenili sa však nároky snúbencov. V minulosti za nich takmer o všetkom rozhodovali rodičia so starejším, pretože snúbenci sa sobášili v mladom veku a o živote toho ešte veľa nevedeli. Dnes musí starejší v prvom rade vyhovieť požiadavkám mladomanželov,“ hovorí Ivan Bagľaš.
„Aj keď v čase príchodu do Očovej už v okolí pôsobilo niekoľko zavedených starejších, núdzu o príležitosti nikdy necítil.“
Keď sa ženil, mal 28 rokov a všetci sa ho vraj pýtali, kam sa tak ponáhľa. Trend odďaľovania sobášov, či už vplyvom budovania kariéry alebo iných životných okolností, je čoraz viditeľnejší.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.