drsný kraj v samom strede Česka nás privítal surovo. Fúka decembrový vietor a prší, kvapky dažďa nám režú tváre ako žiletky. Pri kríži na neveľkom kopci medzi spiacou lúkou a starostlivo zoraným poľom čakáme na nášho sprievodcu. Za chrbtom máme vzácne Šafranice a malú obec Podivice, pred sebou zas výhľad do doliny, kde na rieke Želivka leží vodná nádrž Švihov. Významný zdroj pitnej vody pre Stredočeskú oblasť je dielom komunistov, ustúpiť jej začiatkom 70. rokov muselo pár dedín i prevažná časť mestečka Zahrádka. Práve tam, ku kostolu na brehu nádrže, budú najskôr smerovať naše kroky.
Na poľnej ceste sa naraz akoby z ničoho zjaví muž robustnej postavy. Niet pochýb, že je s týmto krajom pevne zrastený telom i dušou. Kráča k nám a z diaľky máva na pozdrav. „Vitajte na Vysočine,“ hovorí spisovateľ, básnik a rozhlasový autor Miloš Doležal. Vie, že najbližšie hodiny chceme kráčať po stopách číhoštského farára Josefa Toufara, ktorého začiatkom roka 1950 na smrť umučila komunistická ŠtB. Doležal pozná jeho príbeh ako málokto, kľúčové okamihy života rímskokatolíckeho kňaza podrobne opísal vo svojich knihách i dokumentoch. Doslova mu zasvätil život, podobne ako kedysi farár Toufar ten svoj obetoval ľuďom žijúcim v týchto kopcoch. Všetko sa začalo v Zahrádke, na miestach, ktoré sú dnes z veľkej časti zatopené vodou.
boris némethKostol svätého Víta na brehu vodnej nádrže Švihov, ktorá v 70. rokoch zaliala mestečko Zahrádka.
pevné topánky a sud piva
Po vysviacke v lete roku 1940 sa toto mestečko s takmer tisíc obyvateľmi stalo prvým pôsobiskom Josefa Toufara. Prišiel sem už ako tridsaťosemročný zrelý muž so širokými plecami a pevnou, sedliackou postavou. Stal sa kaplánom a učiteľom náboženstva. Tamojší farár mu hneď po príchode poradil, aby si kúpil poriadne topánky a osobne sa so všetkými zoznámil. „Toufar nebol kňazom, ktorý by sedel za zatvoreným dverami fary. Na otvorenosť a priamy kontakt s ľuďmi si zvykal už počas mladosti, keď pomáhal v rodinnom pohostinstve, navyše rád tancoval a hral na trúbke či kontrabase,“ vysvetľuje nám Miloš Doležal dôvody, pre ktoré sa rodák z obce Arnolec stal obľúbenou autoritou farníkov v Zahrádke.
boris némethSocha pre Josefa Toufara za mrežami gotickej sakristie v Kostole sv. Víta na brehu vodnej nádrže Švihov. Autorom diela je významný český sochár Olbram Zoubek.
Počas Protektorátu boli viac-menej v závetrí, Toufar však ochotne pomáhal prenasledovaným a schvaľoval prejavy odporu voči nacistom. Po vojne založil združenie katolíckej mládeže, organizoval spoločenské podujatia a ešte viac sa priblížil ľuďom. Keď ho raz po krstinách volala rodina z farnosti na hostinu, s úsmevom na tvári sa ich opýtal, či budú mať aj sud piva, pretože inak vraj nepríde. „Na nič sa nehral, bol jedným z nich. Ľudí nerozdeľoval, spájal ich. S blížiacim sa februárovým prevratom však začal komunistom čoraz viac prekážať. Takú osobnosť, akou bol Toufar, nemohli na českom vidieku vystáť. Potrebovali tam vraziť klin a rozdeliť dedinčanov,“ naznačuje Doležal prvé konflikty farára s novou totalitou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.