boli sme sa pozrieť na miestach, kde táto situácia miestnym ničí aj berie životy.
„V zime si dávam na dom matrace, aby som si ochránil fasádu,“ starší pán Stanislav nám ukazuje vyjazdené koľaje na ceste a vysvetľuje, že keď je sneh či prší, vždy to skončí na jeho dome. „Tak rýchlo išiel odhŕňač, že nám vybilo okná a kašovitá masa snehu nám vletela do obývačky,“ hovorí jeho suseda. „Mne zas v noci kamión dotlačil na pozemok drevenú búdu, ktorá stála pri ceste a predávali v nej korbáčiky,“ dodáva ďalšia nespokojná obyvateľka Liptova.
Sme v Stankovanoch, v časti Rojkov, kde ide priamo popred domy hlavný ťah Bratislava – Košice. Denne tadiaľ prejde vyše dvadsaťtisíc áut. Diaľnica je tu však stále v nedohľadne, keďže obec leží na poslednom nerozostavanom úseku autostrády. Ideme od domu k domu a počúvame jeden príbeh za druhým. „Ako sa vyrovnávate s tým hlukom?“ kričíme na seba cez plot s mladou paňou, zatiaľ čo sa pol metra od nás rútia kamióny. „My sme hluchí už. Všade sa zo mňa smejú, že ty čo kričíš.“ Čo ju však trápi viac, je nedodržiavanie predpisov. „Každý tu prekračuje rýchlosť, najmä v noci. Je tu päťdesiatka, no všetci idú osemdesiat, deväťdesiat. Najhoršie sú kamióny, vždy ma mykne zo spánku, keď trafia výmol a zahrká im náklad,“ dodáva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.