Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Puccini alebo Rossini?

.michaela Mojžišová .reportáže .opera

Keď v lete slovenská opera vyhlási uhorkovú sezónu, začína sa v Európe veľké festivalové hodovanie. Voľba destinácie sa zväčša odvíja od hudobných preferencií a finančných možností operného fanúšika. Tie cenovo dostupnejšie, navyše kombinovateľné s inými pôžitkami, hľadajte v Taliansku.

Puccini alebo Rossini? PRESSFOTO STUDIO AMATI BACCIARDI Rossiniovský festival uviedol inscenáciu Piera Luigiho Pizziho Skúšobný kameň. Bola ohňostrojom vkusných gagov, vypointovaných situácií a vtipných tanečných kreácií.

výhodou monotematických festivalov je jasne zacielená divácka skupina. Každý rossinista či pucciniofil vie, kde nájde spriaznené duše a hudbu, čo má rád. Veď kde by mohli rozumieť Gioachinovi Rossinimu lepšie než v jeho rodnom Pesare? A kde inde by mal byť domicil veristickej opery, ak nie v blízkosti domu Giacoma Pucciniho v toskánskom Torre del Lago? Pravdepodobnosť výskytu nezabudnuteľných zážitkov je v takýchto prípadoch veľmi vysoká. Hoci občas s ručením obmedzeným. Ako napríklad tento rok na pucciniovskom festivale.

v moci genia loci

Rozľahlý exteriérový amfiteáter stojí na brehu jazera Massaciuccoli (rozloha približne 7 štvorcových kilometrov), len pár metrov od vilky, v ktorej strávil takmer tri desaťročia života veľký (podľa mnohých posledný) operný skladateľ Giacomo Puccini. V dome dnes sídli múzeum spravované nadáciou, ktorej prezidentkou je skladateľova jediná vnučka Simonetta Puccini. Aj v prípade, že ste do Torre del Lago zavítali preto, aby ste si pri poznávaní opojného Toskánska poleňošili na jednej z najkrajších talianskych pláží (nachádza sa na opačnej strane mestečka na brehu Tyrrhenského mora), pútnické miesto puccinistov odporúčam neobísť. V pár neveľkých miestnostiach na vás dýchnu koncentrované dejiny opery konca 19. a prvej tretiny 20. storočia. Pod fotografiami slávnych primadon, dirigentov, skladateľov či libretistov ani nevidno dekor steny domu, v ktorom Maestro skomponoval svoje najslávnejšie opery. A postáť v maličkej kaplnke, kde spočíva jeho telesná schránka, to je pre milovníka (nielen opernej) histórie silný zážitok.

Ak by ste sa do Torre del Lago vydali za operou a chcete staviť na istotu, vyberte si prvú, júlovú časť programu. V úvodných predstaveniach sa totiž na javisko stavia spevácka extra trieda, ktorá je zväčša zárukou kvality. Ak prídete neskôr, môžete byť spoluobjaviteľmi mladých, perspektívnych, svetu ešte málo známych (a pre festival lacnejších) spevákov. Tento rok napríklad Daria Di Vietriho – herecky síce toporného, no farebne opojného, žiarivou vysokou polohou vyzbrojeného Cavaradossiho z Tosky, alebo jeho objemom i farbou dramatickejšieho kolegu Amadiho Laghu ako Calafa z Turandot (toho diváci neodbytným pokrikovaním prinútili opakovať slávnu áriu Nessun dorma). Ale môžete natrafiť aj na speváčku, ktorú publikum nemilosrdne vybučí po každej árii. Tak ako tento rok spevácky podpriemernú Oliveru Mercurio, ktorej suchotinárka Mimi spevácky „umrela“ už v prvom dejstve Bohémy (žiaľ, predstavenie dokončila). 

A ešte rada na záver: Ak ste vyznávači moderného operného divadla, pucciniovský festival môžete zo svojich letných kalendárov vyškrtnúť: tunajšie inscenácie sú tradičné, až ultrakonzervatívne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite