múzeum sa po novom roku pre rozsiahlu rekonštrukciu zatvorí. Súčasná expozícia tak prežíva svoju poslednú sezónu. A práve pri tejto príležitosti najlepšie vyniká zvláštna kontinuita českého bábkarstva. Príbeh, ktorý sa začína pri putovných komediantoch osemnásteho storočia a končí pri filmových hrdinoch vytvorených stop-motion animáciou.

bábkoví nomádi

Prvú časť expozície obývajú kočovní marionetári. Rodiny, ktoré putovali krajinou s vozmi naloženými kulisami a drevenými postavami. Hrali na jarmokoch, púťach a v dedinských hostincoch. Na spoločenskom rebríčku nestáli vysoko. Boli cudzincami, ktorí prichádzali a odchádzali. Potrebovali povolenia na vystupovanie a niektoré mestá ich za hradby vôbec nepúšťali. 

Ich najväčším majetkom však boli bábky. Vyrábali ich rezbári, ktorí pracovali aj na kostoloch a kláštoroch. Niektoré postavy stáli toľko ako polročný zárobok robotníka. V ich tvárach dodnes vidno fortieľ majstrov drevorezcov, ktorí boli doma aj vo „veľkom“ sochárstve a sakrálnom umení. 

Vzácne bábky potulných bábkarov.

Hviezdy scény: Spejbl a Hurvínek.

Zaujímavé je, že bábkové divadlo nebolo pôvodne chápané ako detská zábava. Mnohé varietné bábky boli určené dospelému publiku. Boli groteskné, dvojzmyselné, konštrukčne prekvapivé. Menili podobu, rozpadávali sa a skladali naspäť.