je to železo, ktoré sa tu ťažilo. Dodnes je cítiť v remeslách, baniach, hutách, v okovaných topánkach. Tento kraj má železo v príbehoch a železný prach pod nechtami. A uránové doly – komunistický koncentrák pre politických väzňov – zanechali stopu, pri ktorej stmavne aj zeleň lesov a strieborné sochy svätých. 

Stredné Čechy nekričia, ale ak je človek pozorný, začnú rozprávať. A keď sa započúvate, možno začujete aj hudbu Antonína Dvořáka alebo Jana Jakuba Rybu.

kostolík, ktorý sa takmer prepadol pod zem

Mníšek pod Brdy je pokojné mestečko s krásnym zámkom a pôsobivým pútnickým areálom iba 27 kilometrov juhozápadne od Prahy. Ešte pred šesťdesiatimi rokmi tu však ťažili železo a práve „oceľová horúčka“ povojnového Československa takmer zničila najcennejšiu miestnu barokovú pamiatku – kostolík svätej Márie Magdalény, dominantu malebného pútnického areálu Skalka.

Dnes je kostolík zvonku zreštaurovaný a na prvý pohľad na ňom nie je nič podozrivé. Sprievodca nás však upozorňuje na posunuté okno. Akoby budovu niekto rozstrihol vertikálne na dve časti, jednu časť posunul dole a rez zaretušoval. A to je ten príbeh z medzititulku. Tradícia pútí zanikla po roku 1953, komunisti to považovali za protištátnu činnosť. V rovnakom období začala intenzívna ťažba železnej rudy pod vrchom a došlo k narušeniu statiky. V múroch kostola sa objavili trhliny, terén sa prepadával. Aby sa budova nerozpadla na dve časti, zafixovali ju železnými obručami. Po skončení ťažby v roku 1967 sa podložie postupne stabilizovalo, ale kostolík tu stál ako smutná ruina, pamiatka na komunistickú zlovôľu. Začiatkom 80. rokov sa rozhodli niečo s tým robiť a do bývalých štôlní napumpovali tony betónu. Po revolúcii sa začalo aj s rekonštrukciou budovy. Dnes opäť dominuje celému areálu. Okrem kostolíka je tu ešte kláštor, kalvária a pustovňa – rekolekčný dom.

Reštaurovanie kostolíka svätej Márie Magdalény v pútnickom areáli Skalka

V interiéri kostolíka prebiehajú reštaurátorské práce. Reštaurátorky na lešeniach fixujú pôvodnú bohatú výzdobu. Inšpiráciou pôvodnej výzdoby  bola francúzska jaskynná kaplnka pri Aix-en-Provence, kde podľa legendy žila kajúcnym životom svätá Mária Magdaléna. Interiér pripomínal kvapľovú jaskyňu, steny zdobili umelé stalaktity a návštevník mal nadobudnúť dojem, že vstupuje do posvätnej grotty. Tá, samozrejme, nemôže a nechce byť obnovená do pôvodnej krásy, ide však o to, aby mohol kostolík plniť svoj účel. Ako celok však Skalka plní svetsko-náboženský účel skvele: v kláštore sú výstavy výtvarných diel (v čase našej návštevy veľmi pekné patchworky), je tu Skalecká hospoda, obľúbené miesto turistov, cyklistov a ľudí na prechádzke. Konajú sa tu aj komorné koncerty rôznych žánrov. Samozrejme, sú tu aj bohoslužby pod holým nebom, ktoré pripomínajú pôvodnú pútnickú funkciu tohto miesta.