spektakulárne opisy popráv zo starých kroník aj celková emocionálna pôsobivosť témy priťahovali záujem verejnosti, no priniesli so sebou aj isté predstavy a logické skratky, ktoré naše vnímanie človeka a spoločnosti v minulosti príliš zjednodušujú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má vedecký výskum šibeníc či v širšom zmysle popravísk význam.

Toto potvrdzuje aj dlhodobá odborná pozornosť venovaná týmto lokalitám v susedných krajinách. Je preto dobrou správou, že sa so systematickým výskumom v tejto oblasti začalo aj na Slovensku v rámci interdisciplinárnej spolupráce odborníkov z viacerých inštitúcií. Po niekoľkoročnom úspešnom výskume popraviska v Holíči sa najnovšie záujem upriamil na nenápadnú, zalesnenú vyvýšeninu v meste Stupava neďaleko Bratislavy.

hľadá sa šibenica

„Malé mestá sa šibenicami v minulosti aj chválili, pretože to poukazovalo na ich vyšší spoločenský status“ spomína archeológ Daniel Bešina z UKF Nitra, keď sa blížime k miestu, kde sa nad Stupavou  nachádzalo historické popravisko. Neveľká, ale výrazná vyvýšenina porastená náletovými drevinami a riedkym lesom na okraji zástavby rodinných domov v súčasnosti na pohľad nepôsobí zvlášť pozoruhodne. Je koniec mája a práve sa začína druhá sezóna systematického archeologického výskumu zaniknutej historickej šibenice. 

Odkrývanie chúlostivých kostrových pozostatkov.

Jej presné situovanie nebolo jednoduché. Keď sme v roku 2024 spolu s kolegami archeológmi  hľadali to správne miesto, mohli sme sa oprieť o mapy 1. a 2. vojenského mapovania, zachytávajúce až tri rôzne polohy, kde sa šibenica mohla nachádzať. Problémom bola značná odchýlka a schematickosť dobových mapovaní, ako aj to, že časť územia je už zastavaná.