„keď som bol vo Varšave pred asi 25 rokmi prvýkrát, zapísal som si ju ako číslo jeden na zozname miest, ktoré už nikdy nechcem navštíviť,“ hovorí Pavel. Je polonofil, Poľsko miluje, ale takáto bola pravda, čo už. V Poľsku je predsa Krakov, bývalé kráľovské mesto, Gdaňsk, baltická perla s tisícročnou históriou a tak ďalej. Ale táto sivá úradnícka Varšava, ktorá je dobrá len pre zarábanie peňazí v korporátnych naháňačkách? Čáry-máry, je rok 2023 a Varšava jednoznačne zvíťazila v hlasovaní o najlepšiu európsku destináciu. Je to síce „ľudové“ fanúšikovské hlasovanie, ale aj to o niečom svedčí. Minimálne o tom, že Varšava má veľa fanúšikov. Počas nášho trojdenného pobytu sme sa mali presvedčiť, či oprávnene. 

Staré mesto nanovo postavili v rokoch 1945 – 1953 v podobe, akú malo v 18. storočí. Dnes je pamiatkou UNESCO.

varšavská Siréna nie je sladkovodná

Mesto nás nevíta s otvorenou náručou, usedavo leje. V zrýchlenom pohybe sa presúvame na obed okolo miest, kde sme sa mali kochať mestskými scenériami. Na nábreží, kde bola kedysi chudobná rybárska štvrť, nájdeme jednu polorybu, teda jej veľkú sochu. 

Siréna, morská panna s mečom, je erbovým symbolom mesta. Vyslovujem teóriu, že to bude asi sladkovodná riečna panna, keďže more je ďaleko. Naša sprievodkyňa Marta ma ubezpečuje, že ona naozaj pochádza z Baltického mora a podľa legendy sem doplávala proti prúdu rieky. Je to symbolické, lebo Visla bola významnou obchodnou cestou. 

Mrakodrapová zóna Śródmieścia, teda Stredného mesta, pohľad z Paláca kultúry. Varšava, to je synergia kontrastov.

„Mesto samo osebe nepatrí medzi najstaršie v krajine – jeho dejiny sú mladšie než história Gdaňska či Krakova, čo je do veľkej miery dôsledok toho, že po stáročia sa menili hranice Poľska aj význam jednotlivých miest,“ hovorí. „Varšava vznikla na strategickom mieste pri Visle, na obchodnej trase medzi Gdaňskom, Toruňom a Krakovom. Práve rieka a trh, ktorý sa okolo nej rozvíjal, dali mestu prvý impulz.“ Ten prišiel na konci 16. storočia. Poľsko-litovská únia potrebovala nové centrum, kde by sa mohli stretávať poslanci oboch krajín, a kráľ Žigmund III. Vasa sa rozhodol presunúť svoj dvor z Krakova do Varšavy. Po požiari krakovského Wawelu to bolo aj pragmatické rozhodnutie. Od roku 1596 sa tak Varšava stala hlavným mestom – a začala rásť. Niekedy v tých časoch nastala aj vzájomná nevraživosť medzi obyvateľmi Varšavy a Krakova. Krakusi (Krakovčania) hovoria, že Žigmund III. odišiel do Varšavy, lebo mu lekár odporučil ísť na vidiek. Veď to poznáme: Košice – Prešov, Brno – Praha. Takéto podpichujúce sa mestské dvojice sú po celom svete. Aby sme sa vrátili na breh Visly, kúsok od Sirény je fantastické Koperníkovo centrum s parádnym interaktívnym múzeom. 

robinsoni v ruinách  

Nemeckí okupanti najskôr systematicky zlikvidovali pol milióna Židov, ktorí tvorili tretinu obyvateľstva Varšavy. Po likvidácii povstania v gete na jar 1944, čo bolo najväčšie vzopätie voči nacizmu počas druhej svetovej vojny, najprv Nemci vymazali z mapy severnú časť mesta a v lete 1944 zrovnali so zemou zvyšok na juhozápad od Visly. Zomrelo asi 250-tisíc ľudí. Tých, ktorí ostali, deportovali. V ruinách prežila tisícka ľudí, ktorých nazývame Varšavskí Robinsoni. 

Malý povstalec, socha na pamiatku deťom, ktoré zahynuli vo Varšavskom povstaní

Múzeum povstania

Aj dnes sa vedú debaty, či to povstanie bolo nutné, keď nieslo takéto drakonické následky, ale o tom môžeme aj v prípade SNP alebo likvidácie Heydricha. Proti porobe sa treba postaviť a Poliaci to dobre vedia.