v strednej Európe má toto obdobie osobitný význam: medzi Viedňou a Bratislavou bola baroková estetika vizuálnym jazykom novej éry, v ktorej sa monarchia snažila usporiadať svet. Schloss Hof je jedným z tých miest, kde je tento jazyk stále čitateľný. Nie ako muzeálny exponát, ale ako krajina, ktorá si pamätá spoločnú históriu regiónu – časy, keď hranica medzi dnešným Slovenskom a Rakúskom nebola deliacou čiarou, ale prirodzeným kultúrnym priestorom. Práve tu, na terasách nad Moravou, sa baroková predstava poriadku premieňala na realitu: geometrické útvary, stromy v tvare ihlanov a gúľ, fontány, vodopády a iné vodné diela, oranžérie, ktoré chránili exotické rastliny pred stredoeurópskou zimou.

Nová výstava v Schloss Hofe Hravá symetria: Baroková záhrada ako umelecké dielo je preto aj pripomienkou nášho spoločného priestoru. Je to spoločná pamäť krajiny.

najväčší influencer

Barokové záhrady boli kedysi niečo ako Instagram aristokracie, pričom všetci sa snažili napodobniť jediného influencera – Ľudovíta XIV. Versailles so svojimi 800 hektármi rozlohy nastavilo latku tak vysoko, že ostatné európske sídla sa mohli len skromne tváriť, že „aj my máme záhradu“. Versailles skrátka určilo estetický aj spoločenský štandard, ku ktorému sa ostatné európske šľachtické sídla len približovali. Záhradnícka „biblia“ Antoinea-Josepha Dézalliera d’Argenvillea z roku 1709 s prostým názvom Teória a prax záhradníctva určovala presné pravidlá kompozície. 

SEVERIN WURNIG/SKBLetecký pohľad na Schloss Hof

Človekom, ktorý kúpil Schloss Hof ako renesančnú pevnosť a nechal ho prestavať na „svoj súkromný Versailles“, bol princ Eugen Savojský, najvýznamnejší vojvodca habsburskej dynastie. Dá sa povedať, že Mária Terézia nadviazala na jeho odkaz. 

dom za cibuľku tulipánu

Základom barokovej záhrady bola prísna symetria a geometria. Dominantná os smerujúca k zámku rozdeľovala priestor na zrkadlovo rovnaké časti, ktoré sa ďalej členili na brodérie a partery. Brodérie – ornamentálne vzory pri zemi – tvorili najozdobnejšie plochy. Ich vzory dopĺňali farebné výplne z mramoru, tehly, uhlia či dokonca rozdrveného skla, ktoré sa na slnku trblietalo ako kryštál. Parter je potom celá prízemná kompozícia pri zámku – plocha rozdelená na jednotlivé časti (brodérie, trávniky, kvetinové záhony).