milo si s kamarátom prenajali podnik na gelnickom amfiteátri a začala ich tragikomicko-dobrodružná krčmárska anabáza. Bolo to neuveriteľné čítanie, Janáč píše ako Boh, ktorý vlastne bohom nie je, ale čapuje pivo a ťahá to so svojimi klientmi. Zo statusov vznikla knižka Milo nemilo, ktorá má pre mňa kvality raného Pišťanka. A to je teda sakra vysoká nadmorská výška, podotýkam. Aj keď Milo píše inak, je to síce mocné, zrnité, pod kožu drzo prenikajúce, ale, na rozdiel od Pišťanka, aj hlboko ľudské, Milo má svoje postavičky rád, lebo taký bol niekedy aj on sám. 

Prešli roky, Milo nemilo vychádza už okrem originálu v treťom jazyku (po ukrajinčine a poľštine aj v maďarčine), a jej autor stal sa jedným z dôležitých gelnických aktivistov a arbitrov ľudskosti. Festival Gelnické iluminácie, ktorého je spoluorganizátorom, mal tento rok deviaty ročník.

róm z perinky

„To naše podnikanie s krčmou v amfiteátri dopadlo strašne, aj keď som ťahal dvanásťhodinové šichty, a raz sa podarila aj tridsaťhodinová,“ hovorí mi. „Nevedeli sme to robiť, ale v Amfíku sa vytvorila komunita, ktorá funguje dodnes.“ Sedíme na schodoch do ZUŠky, kde má o chvíľu začať monodráma Františka Balogha Róm z perinky, ktorá aj štartuje festival. 

Marian Jaslovský

Prichádzajú hostia, Milo väčšinu zdraví po mene, veď vravím: komunita. Napokon je v sále asi dvadsať ľudí. Ktovie, koľko by prišlo v Bratislave. Balogh nám neskôr vraví, že je to v poslednom čase bieda aj vo väčších mestách. Aj keď Róm z perinky alebo Enter The Majority je úspešná hra úspešného herca (Balogh je člen súboru košického národného divadla), je to asi znak, že ľudia skrátka musia dobre rátať, či si kúpia jedlo alebo lístok do divadla. A bude horšie. 

Bolo to fajn, Balogh je z detského domova a s pichľavou úprimnosťou hovorí o svojich osudoch a plasticky hrá ľudí, ktorých stretol a ktoré ovplyvnili jeho život. A ešte k tomu skvele spieva a hrá na klavíri. Vlastne na dvoch, lebo na pódiu ZUŠ stáli dve pianína a neodolal luxusu si pristaviť obe. Všetko je pravdivé, úprimné a my mu veríme.

Marian Jaslovský

slam

Presúvame sa do hostinca Tatran, ktorému miestni nepovedia inak ako Bufet. Tu bude koncert a slam poetry. Zoznamujem sa s Košičanom Tomášom Strakom, ktorý má „pod palcom“ slovenský slam, je organizátor všetkých slovenský súťaží a sám nás úspešne reprezentoval v zahraničí: slam poetry má totiž v sebe súťaživý gén hiphopových raperských súbojov a dá sa samozrejme robiť aj „len tak“, ale v rámci súťaží je to zaujímavejšie. Dozvedám sa o tomto žánri zaujímavé veci a teším sa z nového známeho, s ktorým sa určite v .týždni stretnete.

Keď Tomáš deklamuje svoje texty, či už napísané alebo freestyle, je to silné a burcujúce. Tak ako Majakovskij, beatnici, tak ako raperi. O osud poézie sa u nás nebojím. 

Marian Jaslovský

erwin Kite bola jazda

Skupina Erwin Kite si dala meno podľa údajného tajomného furčianskeho druida (Furča je kopec pri Košiciach). Nech je ako chce, je to luxusný kvartet, ktorý hrá nadupanú a  veľmi temperamentnú jazz fusion hudbu. Všetci vedia hrať náramne, ale zároveň vedia, že to, ako technicky hráš, bez fundamentu nikoho nezaujíma. A ten fundament je melodickosť, energia a živý poriadok. Kapelu tvoria Miťo Samuely (basgitara) Rado Šulek (gitara), Matúš Pavlík (klávesy) a Adrián Polovka (bicie) a bola to jazda, akú mám rád.