nedávno sa nám vďaka agentúre CzechTourism Slovensko ponúkla skvelá možnosť vydať sa po stopách Oskara Schindlera, človeka, ktorý zachránil počas holokaustu 1 200 Židov odsúdených na istú smrť. Netrvalo dlho a sme v Svitavách, malebnom mestečku Pardubického kraja neďaleko Litomyšla. Tu sa v apríli 1908 narodil Schindler, jediný nacista, ktorý je pochovaný v Izraeli, a zrejme jediný člen NSDAP, ktorý pre záchranu svojich blížnych židovského pôvodu riskoval život. 

Vstup do nacistickej strany pritom nebol nejaké krytie na vykonávanie podvratnej činnosti. Schindler síce ani trochu nectil nacistické ideály, bol v podstate pragmatický oportunista, írečito povedané, „vychcálek“. O to vzrušujúcejší je jeho príbeh precitnutia. A tiež je zaujímavé, čo sa dialo pred ním. Ale poďme poporiadku.

schindler švindler    

Svitavy sú úhľadné mestečko, ktoré patrilo do oblasti Sudet. „V roku 1900 tu bolo zo 7 000 obyvateľov asi 90 percent Nemcov, zvyšok tvorili Česi a Židia. Kolorit však utvárali všetky tri etniká,“ vysvetľuje Monika Němcová, historička zo svitavského mestského múzea, kde je pekná výstava o Schindlerovcoch. Dozvedáme sa, že Oskar nemal ktovieako idylické detstvo, trpel tým, že jeho otec bol alkoholik (toto po ňom aj zdedil, tak to už chodí). „Mal veľmi blízky vzťah s rabínom, ku ktorému sa utiekal ako k mužskému vzoru.“ Nebol ktovieaký žiak a zo strednej školy ho vyhodili, lebo si falšoval známky a školské záznamy. „Medzi Svitavčanmi dostal dokonca prezývku Schindler – švindler,“ usmieva sa Němcová. Skrátka, za tohto človeka by ste ruku do ohňa nedali a bol aj niekoľkokrát súdne trestaný, hlavne za výtržníctvo a bitky. Jeho podnikateľský pokus o hydinovú farmu bol neúspešný: neúspech ho – paradoxne – sprevádzal celý život, aj po vojne. Jediné, čo sa mu darilo, bol motošport, jazdil na automobiloch aj motorkách. Raz mal na pretekoch Brno – Soběšice skončiť tretí, ale videl, že pretekár, ktorý šiel pred ním, mal technický problém, tak férovo počkal a na stupni víťazov teda nestál. Vraj odvtedy už nepretekal,“ hovorí Monika Němcová.

manžel a agent 

S Emíliou Petzlovou, ktorá neskôr zohrá veľmi dôležitú úlohu pri starostlivosti o zachránených Židov v Brněnci, sa zoznámil v roku 1927 a o rok nato sa zobrali. Prišla hospodárska kríza a bývali u rodičov, živili sa, ako sa dalo. Za manželkino veno si kúpil auto. Hlavne sa však zakrátko vrátil k starému spôsobu života, ku ktorému patrili aj ženy. Emília tým trpela, ale kláštorná výchova jej kázala zostať po Schindlerovom boku. „Sama hovorila, že keby mal jednu milenku, tak by malo zmysel s tým bojovať, ale keď ich je toľko, tak je to zbytočné.“ prezrádza Němcová. Keď sa neskôr prechádzame po Svitavách, hovorí, že ktosi navrhol dať na niektorú krčmu pamätnú tabuľku, že sem chodil Oskar Schindler. Dospeli však k tomu, že by mohla byť pokojne na každej jednej.

Schindler sa naučil hýbať v spoločnosti a vďaka známostiam na vyšších miestach mohol dokázať to, čo dokázal. Bol švindler, ale lojálny a férový k svojim židovským priateľom, ktorých mal dosť, a je viacero prípadov, kedy im pomohol: v svitavskom múzeu je dlhý zoznam dobrých skutkov, ktoré urobil už pred svojím slávnym angažmánom v Krakove-Plašove a neskôr v Brněnci. A nie vždy to boli ľudia z jeho okruhu.

MARIAN JASLOVSKÝV bývalej arche záchrany Schindlerových Židov sa dobre darí zeleni.

agent

 Oskar Schindler sa nechal naverbovať aj do nemeckej spravodajskej služby – Abwehru, a pomáhala mu aj manželka. „Začal zisťovať také tie klasiky ako detaily o vojenských posádkach, o železniciach, policajných staniciach, boli to isté peniaze,“ hovorí Němcová. Dostal sa do hľadáčika československej rozviedky a zavreli ho, ale onedlho, s nástupom protektorátu, keď Sudety pripadli ríši, ho amnestovali. Cestoval aj do Poľska a minimálne dve svedectvá hovoria, že u neho boli uskladnené nemecké uniformy: presné také isté, aké boli použité pri fingovanom prepade vysielačky v Gliwiciach, ktorý znamenal začiatok druhej svetovej vojny. „Schindler to potom všemožne zľahčoval a naozaj nie je dokázané, že presne tie uniformy boli použité pri tejto akcii, pravda však je, že po 1. septembri 1939 z jeho bytu zmizli. Tento príbeh ukazuje, že úplne obyčajný agent Abwehru to nebol.“