Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aj oblečenie má eko rozmer

.veronika Verešová .promotion

O fast fashion, o druhej šanci pre oblečenie a o inom druhu sekáčov, na aké sme zvyknutí, hovorí majiteľka second handu NOSENE, Katarína Hutyrová.

Aj oblečenie má eko rozmer PRESSFOTO KATARÍNA HUTYROVÁ Second hand NOSENE mení vnímanie second handov ako obchodov s lacnými vecami a so zá kazníkmi, ktorí si nemôžu dovoliť niečo nové.

ako sa začal projekt Nosené?

Za celým projektom je jeden veľmi nevinný nápad. Jakub Ptačin mi ho spomenul cestou v aute. Ešte v ten deň sme na ňom začali pracovať. V 2015 sme otvorili prvú predajňu v Pasáži, ktorá do štyroch mesiacov skrachovala. Nebolo to viditeľné miesto, takže sme nemali veľa zákazníkov. Z tejto začiatočníckej chyby sme sa poučili. Hľadali sme investora, ktorý by s nami zdieľal víziu, a hľadali sme priestory, ktoré by boli na vhodnom mieste s dostupnými podmienkami a prenajímateľom. Podarilo sa nám to, presťahovali sme sa a aktuálne nás nájdete v Bratislave a Banskej Bystrici.

aký bol ten nevinný nápad? 

Vytvoriť second hand, ktorý bude iný. Bude mať iný typ predajne, v ktorej zákazník nebude musieť mať predsudky. Nebude sa báť do nej vkročiť, bude sa v nej cítiť dobre. Budú v nej vybrané veci, vyčistené, ktoré by sme si my sami obliekli, a zároveň budú pekne uložené. Predajňa, ktorá bude vyzerať ako bežné obchody.

podľa vás ľudí odrádzajú klasické second handy? 

Nepovedala by som, že odrádzajú, skôr ide o to, že ľudia môžu mať na prvý pohľad predsudky. Keď je v nich halda vecí, ktoré nie sú pekne poukladané a zavesené, môžu mať pocit, že sú to špinavé veci, že to tam smrdí, musí sa tam človek veľa prehrabávať. Možno je to teraz v menšej miere, ale stále sú ľudia, ktorí si myslia, že second hand je obchod len pre tých, ktorí hľadajú lacné veci, a ktorí si nemôžu dovoliť niečo nové. Našou hlavnou víziou je dať oblečeniu druhú šancu. Súvisí to aj s ekológiou. Preto sme potrebovali zmeniť toto vnímanie second handov a vytvoriť alternatívu pre ľudí, ktorí by do klasického second handu nevošli. To bola prvotná myšlienka.

prečo by malo oblečenie dostávať druhú šancu? 

Oblečenie má veľký vplyv na znečistenie životného prostredia. Na spracovanie bavlny sa využíva obrovské množstvo vody. Na jedno tričko treba tritisíc litrov vody. Na výrobu jedných džínsov je potrebné toľko vody ako na 285 šesťminútových spŕch. 285-krát sa môžete osprchovať a miniete toľko vody, koľko sa minie na vyrobenie jedných jediných džínsov. Pri farbení sa používajú toxické látky, ktoré sú v Európe zakázané, ale v Bangladéši nie. Ekologický dopad je v textilnom priemysle obrovský a je to druhý najšpinavší priemysel na svete. Založením NOSENE sme chceli riešiť tieto dva problémy. Prvý, aby ľudia nemali predsudky voči second handom a druhý ekologický. Riešením je práve dávať oblečeniu zmysluplnú druhú šancu. Chceme učiť ľudí, že ak majú v skrini pekné oblečenie, no nenosia ho, nemusia ho nutne vyhadzovať do komunálneho odpadu. Môžu ho priniesť k nám a daný kus si kúpi zákazník, ktorý ho vynosí. 

kedy a prečo ste začali nad udržateľnosťou v textilnom priemysle rozmýšľať? 

Dostávala som sa k tomu postupne. Kedysi som bola schopná minúť všetky zarobené peniaze na oblečenie. Zrazu som prišla na vysokú a musela som sa o seba starať, takže som stála pred rozhodnutím, či miniem peniaze na oblečenie, ktoré ma akože robilo šťastnou, alebo si zaplatím nájom. Samozrejme som začala nakupovať menej, rozmýšľala som nad tým, čo si kúpim. Zrazu som si uvedomila, že mám v skrini veci, ktoré som nemala oblečené ani raz. Prišlo mi šialené míňať toľko peňazí len na oblečenie a začala som hľadať alternatívy. Pozerala som si bazáre, navštívila som second handy a vracala sa k tomu, čo ma vlastne ako dieťa učila moja babka. Vtedy to boli ešte „hrabárne“, kde ma babka brala a tyranizovala ma tým. Až neskôr som si uvedomila, že je to vlastne dobré. Potom som si viac zisťovala o módnom priemysle a jeho ekologických dopadoch. Následne vzniklo NOSENE a postupne sme sa dozvedeli, že existuje iniciatíva Fashion revolution. Že oblečenie má príbeh, že treba vnímať, čo všetko sa deje v takom Bangladéši, aby sme my mohli mať plné obchody.  

Prišlo mi šialené, že iba preto, aby som sa ja nejako navonok vizuálne predstavila, ľudia pracujú v neetických a hrozných podmienkach. Povedala som si, že o tomto chcem ľudí vzdelávať. Robíme rôzne prednášky pre firmy aj verejnosť, pretože módny priemysel sa netýka len módnych nadšencov, ale všetkých. Začalo sa to ekonomicky a prešlo to k ekológii.

takže bojujeme proti fast fashion, ak prestaneme nakupovať vo veľkých reťazcoch a prejdeme k second handom alebo lokálnym návrhárom?

Nikto nie je stopercentný. Skôr je to o tom, že ako spotrebitelia máme veľkú silu v tom, koho svojimi peniazmi podporíme. Buď ich môžeme minúť vo veľkom reťazci, kde sme len jedným z tisícok zákazníkov, ktorí si tam kúpia lacnú vec, ktorá ich aj tak neurobí šťastnými, alebo môžeme podporiť lokálneho návrhára, vymeniť si nejaký kúsok s kamoškou alebo nakúpiť v second hande. Dôležité je vôbec nad tým rozmýšľať. Ak si aj idem niečo do fast fashion reťazca kúpiť, mala by som rozmýšľať, či danú vec naozaj potrebujem a koľkokrát si ju oblečiem. Nenakupovať len kvôli výpredajom.

„285-krát sa môžete osprchovať a miniete toľko vody, koľko sa minie na výrobu jedných jediných džínsov.“

fast fashion tu už je približne dvadsať rokov, prečo sme to začali riešiť až teraz? 

Vtedy sme sa nemali odkiaľ dozvedieť, ako sa to oblečenie vyrába. Dlho som si myslela, že je výroba oblečenia zautomatizovaná a šijú ho stroje. Keď som zistila, že stále ide o ručnú prácu, zhrozila som sa. Musela prísť doba, keď sa o to ľudia začali zaujímať. No stále je množstvo ľudí, ktorí o fast fashion ani len netušia.

prečo vaše odevy stoja viac ako oblečenie v bežných sekáčoch? 

Aj keď nám ľudia oblečenie darujú, máme skryté náklady. Platíme nájom. Chceme zamestnancov dobre ohodnotiť. Preto naše veci nestoja päť centov. Nie sme úplne najlacnejší, no priemerná cena je stále dostupná. Máme aj drahšie kúsky, ale aj lacnejšie. 

Čo sa týka upcyklovanej kolekcie, cena je vyššia, pretože celý proces výroby je nákladný. Sú to hodiny ručnej práce, preto začína cena modelov na päťdesiatich eurách. Zákazník však vie, že to bolo ušité na Slovensku, a podporuje lokálny trh.

prečo ste sa rozhodli spojiť second hand s podporou azylového domu pre týrané ženy? 

Chceli sme pomôcť riešiť nejaký lokálny problém na Slovensku. Móda je dosť spätá so ženami, takže sme hľadali sféru, v ktorej by náš second hand mohol ženám pomáhať. Zistili sme, že existuje bezpečný ženský dom v Prešove. Občianske združenie MyMamy chcelo prerobiť starú budovu na takýto dom, no ľudia v okolí spisovali petície proti. Báli sa, že tam budú ženy robiť problémy, že budú za nimi chodiť tí muži, ktorí ich týrali. Bolo to šialené. Chceli robiť dobrú vec a ľudia im bránili. Nakoniec sa im to však podarilo a odvtedy je NOSENE spojené s týmto združením.

odkiaľ získavate tovar? 

Hlavne od ľudí, ktorí ho prinesú. Vyselektujeme tovar, dáme ho vyčistiť a potom ide do predajne. Ak je oblečenie zničené, alebo ho nie je možné znova predať, ide na recyklačné účely. Z tohto oblečenia sa vyrábajú izolácie do stavebného priemyslu, výplň do gaučov alebo z neho vyrábame špeciálnu látku, z ktorej sa šijú rôzne produkty: obaly na notebooky, tašky či vaky. Nechcem združenie zahlcovať, ale pokiaľ vieme, že potrebujú určitý typ oblečenia, pošleme im ho. Mnoho organizácií sa topí v halde handier, pretože im ľudia nosia veci, ktorých sa chcú zbaviť, no daným organizáciám pridávajú prácu navyše. Ďalej robíme aj zbierky vo firmách a na školách, kde to spájame s prednáškami a workshopmi. 

neskupujete veci, ktoré reťazce nepredali? 

Nakupovali sme z veľkoskladov. No vtedy nakúpite množstvo kíl a prídu vrecia a vy neviete, čo v nich je. Dostanete dvesto kíl oblečenia, z ktorého použijete desať percent. Zvyšok je brajgel, ktorý ste nakúpili. Keďže si dávame záležať na kvalite, nebolo to ekonomicky udržateľné.

máte upcyklované oblečenie. Mohli by ste vysvetliť, o čo presne ide? 

Veci, ktoré nevieme použiť do predajní, prešívame. Zameriavame sa najmä na kvalitné pánske košele a zvyškové látky z rôznych krajčírskych dielní či  výrobných firiem. Takýmto spôsobom prerábame odpad na niečo nové. Využívame pánske košele, ktoré sú kvalitné, len napríklad majú zažltnutý golier a už sa nedajú nosiť. Z dvoch pánskych košieľ dokážeme ušiť dámske šaty či rôzne blúzky a topy.

čo sú presne SWAP-y? 

SWAP je event, kam prinesiete svoje pekné oblečenie a vymeníte ho za pekné oblečenie niekoho iného. V podstate si osviežite šatník o nové oblečenie bez toho, aby vás to stálo veľa peňazí. Začali sme s nimi minulý rok. Videla som to v zahraničí a chcela som to priniesť na Slovensko. So sestrou a kamarátkami sme si odjakživa vymieňali oblečenie. Takéto podujatia robíme pre verejnosť alebo pre zamestnancov vo firme. Učíme ich, že aj kolegyňa môže mať v šatníku niečo pekné, čo sa mi môže páčiť. Musí byť na to určitá kultúra vo firme. Potom je to zväčša veľmi obľúbená aktivita.

aké máte plány do budúcna? 

Predaj upcyklovanej kolekcie Renewals rozširujeme aj do iných predajní, concept store CLAF v Prahe, Kumšt v Trnave či POKROK v Boroch. Ďalej sa chceme posúvať do väčších priestorov v Bratislave. Plus tento mesiac naplno rozbiehame e-shop, ktorý sme trochu zanedbali. A najčerstvejšia novinka je spustenie prešívania pánskych košieľ na mieru. Zákazník si donesie vlastnú košeľu a my ju prešijeme na model, ktorý si vyberie.

Katarína Hutyrová 

Má 29 rokov. Vyštudovala zasielateľstvo a logistiku na Žilinskej univerzite. V roku 2015 spoluzaložila sekáč NOSENE. Tento rok sa začali venovať upcyklingu a vytvorili kolekciu Renewals. Rada korčuľuje, číta a chodí do prírody, lebo tam dokáže najviac vypnúť a vyvetrať hlavu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite