k tak významnej predlohe pristúpilo trnavské divadlo s patričnou dávkou zodpovednosti. Už od vstupu do Veľkej sály musí divák cítiť, že prichádza na predstavenie, ktoré nebude, ako väčšina ostatných.
Veľký podiel má na tom scénografia Juraja Poliaka. Pomedzi veľkými sálovými zrkadlami sa týči majestátna veľrybia maketa Blahvala, po slovensky vráskavca obrovského. Oko tohto mohutného živočícha dominuje aj kľúčovému vizuálu s hercom Michalom Jánošom, ktorý stvárňuje jednu z dvoch titulných postáv, spoločne s ikonou DJP Vladimírom Jedľovským.
Inscenácia vás zavedie do nenápadného maďarského mestečka, v ktorom je miestna komunita už napoly v rozklade. Ulice sú zavalené hromadou odpadu, vlaky meškajú a spolu s akýmkoľvek náznakom progresu zastali aj kostolné hodiny. Ponurú atmosféru na moment naruší cirkus so spomínanou vypchatou veľrybou.
Hoci je celé obyvateľstvo v nemom úžase, bývalý riaditeľ hudobnej školy, pán Eszter (v podaní Vladimíra Jedľovského) je voči všetkému značne apatický. Spolu s naivným a mentálne zaostalým poštárom Valuskom (v prevedení Michala Jánoša) sú jedinými, ktorí sa snažia vzdorovať davovej psychóze. Ich snahu o izoláciu kazí Eszterova manželka (stvárnená Tatianou Kulíškovou), ktorá stojí na čele Hnutia za čistotu a vyzýva obyvateľov na vyčistenie ulíc.
„Na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že celá hra je vážna, temná, dramatická. Verím, že je to pravda,“ poznamenáva režisér Roman Polák, ktorý sa na doskách trnavského javiska naposledy objavil v roku 1999. „Napriek tomu, že tento román napísal Krasznahorkai pred vyše tridsiatimi rokmi, myslím si, že vo svojej spoločenskej aj súkromnej rovine je nadčasový a, bohužiaľ, funguje stále.“
Adaptovať veľké dielo, akým je román, si občas vyžiada určité kompromisy. Trnavské divadlo však odmietlo ustúpiť na všetkých frontoch, aj čo do počtu postáv. Aby sa predišlo škrtom v scenári, v hre účinkuje takmer celý herecký súbor DJP – 10 domácich herečiek a hercov a 2 hosťujúci umelci – Dana Gudabová a Braňo Matuščin. K tomu pripočítajte 13-členný hudobný sprievod Miešaného speváckeho zboru Tirnavia. Tento lokálny súbor potvrdzuje bohatú tradíciu zborového spevu v Trnave už od roku 1988. Počas svojej existencie spolupracovali s viacerými poprednými slovenskými a zahraničnými dirigentmi.
Hoci v divadle platí prísny zákaz fajčenia a otvoreného ohňa, Melanchólia vzdoru ide aj tu na plné obrátky. Spoločenský chaos a paniku dotvárajú hodnoverné ohnivé a dymové efekty, vrátane stroboskopu.
„Počas sledovania predstavenia môže mať divák pocit, že je to kritický obraz súčasnosti. Spozná groteskné postavičky obyvateľov malého mesta, ktorí sa večne sa sťažujú na všetko, čo nefunguje – úrady, doprava, zásobovanie potravín –, lenže sami nie sú schopní spraviť nič. Až sa objaví niekto, kto tomu chaosu chce dať poriadok a vtedy sa začína pravá dráma mesta,“ dodáva umelecká šéfka DJP Lucia Mihálová.
Divadlo Jána Palárika v Trnave odohrá inscenáciu v tejto sezóne poslednýkrát 21. mája. Kvôli úctyhodnej dĺžke predstavenia (2 hod. a 30 min. s prestávkou) posunuli tradičný začiatok predstavenia z 19.00 h na 18.00 h. Pre záujemcov je v ponuke dramaturgický úvod polhodinu pred začatím predstavenia.