čo slovenské prostredie neumožňuje a prečo Česká republika či Lichtenštajnsko patria medzi najobľúbenejšie destinácie slovenského kapitálu? Dôvody v rozhovore vysvetľuje Markéta Flanderková, spoločníčka a advokátka v advokátskej kancelárii PORTOS a spoločnosti CCS PREMIUM TRUST.
sledujete v praxi reálny exodus firiem zo Slovenska alebo ide skôr o hľadanie preventívneho bezpečného prístavu?
Obe varianty sú reálne. Celý rad firiem skutočne odchádza – hľadajú stabilnejšie prostredie z hľadiska daní aj legislatívy. Iní to riešia diverzifikáciou, časť zostáva na Slovensku, časť sa presúva inam. A potom je tu tretia skupina, ktorá zatiaľ nič nepresúva, ale hľadá stabilitu z dlhodobého hľadiska.
slovenské firmy a živnostníci sa tradične porovnávajú s Českou republikou. Prečo je Česko pre holdingové štruktúry stabilnejšie ako Slovensko?
Z legislatívneho hľadiska sú tam širšie možnosti pre usporiadanie majetku, či už na úrovni rodinných holdingov, zvereneckých fondov alebo nadačných fondov. Zároveň je tam možné presúvať majetok medzi jednotlivými entitami bez daňového zaťaženia. Na Slovensku bol síce zavedený zákon o premenách, ale stále to nie je daňovo neutrálna operácia.
aká je teda hlavná motivácia investorov pri presune kapitálu do zahraničia?
Primárne politická stabilita, daňová a právna predvídateľnosť a ochrana majetku. Zahraničné právne úpravy ponúkajú väčšie možnosti, ako majetok ochrániť, funkčne nastaviť, zabezpečiť jeho prechod na ďalšie generácie a umožniť lepšie rozloženie rizík, ideálne daňovo neutrálne. Slovenské prostredie toto komplexne neumožňuje.
zmienili ste politickú neistotu. Čoho konkrétne sa podnikatelia obávajú?
Každá politická zmena môže priniesť zmenu v legislatíve, ktorá môže byť pre podnikateľa nielen nevýhodná, ale aj nepredvídateľná. Pokiaľ sa výrazne mení politický smer, nedá sa vopred predikovať, aký to bude mať dopad na podnikateľské prostredie. Pekným príkladom je zavedenie transakčnej dane. V európskom kontexte je to daň bez obdoby, teda okrem Maďarska, kde sa Slovensko inšpirovalo. Nikto to nedokázal vopred predikovať ani sa na to pripraviť. A to je presne ten typ nestability, ktorý podnikateľom bráni pracovať s nejakou dlhodobou víziou.
hovorí sa o Českej republike, Lichtenštajnsku, ale aj iných krajinách. Prečo by sa mal slovenský podnikateľ rozhodnúť pre tamojšiu nadáciu alebo trust?
Predovšetkým preto, lebo slovenské prostredie tieto nástroje ani neponúka. Ak chce podnikateľ riešiť osobný majetok z hľadiska dedičského plánovania – teda nastaviť, ako má byť s majetkom naložené v prípade jeho smrti alebo ako zachovať kontinuitu pre daľšie generácie –, Slovensko mu nedáva potrebnú flexibilitu. Ak sa s niektorým z potomkov nebavíte alebo s ním nie ste v kontakte, dedenie je komplikované a vy máte zviazané ruky. Ďalším dôvodom je ochrana súkromia. Tieto zahraničné entity zaistia klientovi anonymitu, pretože na Slovensku sú informácie o fyzických osobách veľmi ľahko dohľadateľné. Existujú platené systémy, ktoré vám na základe mena a príjmov vytiahnu komplexný profil. A tretím dôvodom je ochrana pred prípadnou dedičskou daňou, majetok vložený do zahraničnej entity dedičskému konaniu nepodlieha, a teda by sa naň táto daň nevzťahovala.
môžu takéto medzinárodné štruktúry ochrániť kapitál aj pred geopolitickými rizikami, ako je vojna na Blízkom východe?
Primárne ide o rozloženie rizika, nepodnikáte len v jednom štáte, ale máte aktivity rozložené. Ak nastane problém v jednom štáte, ste schopní presunúť sa do iného, kde už pôsobíte. Druhá vec je voľba krajiny mimo Európskej únie. Práve preto je populárne Lichtenštajnsko. Nepodlieha regulácii EÚ, má vlastnú legislatívu a umožňuje fungovať za iných podmienok. A slovenský rozmer je aj ten, že klienti si uvedomujú blízkosť Ukrajiny a chcú mať aktivity ďalej na západ, ďalej od geopolitickej nestability.
čiže rovnaký princíp ako pri investovaní – diverzifikácia?
Presne tak. Je to ako s osobným majetkom, nedáte všetko na jeden bankový účet, pretože ak by skrachovala jedna banka alebo vám zoberú kartu, sedíte bez ničoho. Rovnako sa nastavujú firemné štruktúry. Niektoré sú rizikovejšie, niektoré menej, a tie stabilnejšie nemusia mať taký výnos, ale zaistia vám kontinuitu.
na Slovensku sú rodinné podniky veľmi rozšírené. Ako tieto zahraničné štruktúry riešia otázku nástupníctva bez toho, aby hrozil rozpad rodinného podniku?
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa nadačné a fondové štruktúry vôbec zakladajú. Popri rodinnom podnikaní majú vlastníci vytvorenú entitu, fond alebo nadáciu, ktorá má nastavené pravidlá a núti jednotlivých členov rodiny rozhodovať sa v rámci tej štruktúry. Strategické diskusie sa odohrávajú na úrovni fondu, nie priamo vo firme. A mechanizmus je nastavený tak, že ak sa potomkovia nedohodnú, plnenia z fondu sa zastavia. Jednoducho povedané, pokiaľ sa nevedia dohodnúť, z fondu nikto nič nedostane.
podnikatelia sú zvyknutí na veľa byrokracie. Obávajú sa aj zvýšenej administratívy pri presune majetku do zahraničia?
Tá obava vychádza skôr z neznalosti. Máme stovky nastavených štruktúr, desiatky väčších majetkových usporiadaní, nie je to o nejakej mimoriadnej byrokratickej záťaži. Na začiatku je to niečo nové, pomáhame klientom alebo komunikujeme s ich poradcami, kým sa to zabehne. Ale akonáhle funguje, beží rutinne. Rovnako ako akákoľvek iná administratíva.
keby pred vami stál slovenský podnikateľ a pýtal sa, akú najdôležitejšiu strategickú úvahu by mal urobiť, aby bol jeho majetok v bezpečí aj o desať rokov – čo by ste mu povedali?
Začala by som hodnotením ekonomického, právneho aj daňového stavu firmy. A potom by som sa pýtala na víziu. Chce firmu predať alebo ju odovzdať ďalšej generácii? Ak predať, treba na to firmu pripraviť, vyčleniť majetok, ktorý zostáva v rodine, vyčistiť firmu tak, aby prešla due diligence. Obdobne je to aj v prípade, že do firmy vstupuje investor. Ak nástupníctvo, treba ho riešiť zapojením členov rodiny do riadenia či vytvoriť profesionálny manažment nezávislý od zakladateľa, motivačné programy pre kľúčových ľudí a systém, ktorý zabezpečí kontinuitu aj po odchode zakladateľa. A na medzigeneračné odovzdanie existuje riešenie. Nadačný fond alebo zahraničná alternatíva, ktorá to vyrieši komplexne cez dedičské pomery, kontinuitu firmy aj istotu pre zamestnancov.
aký trend vidíte v tejto oblasti v rámci Slovenska, Česka a okolitých krajín?
Stačí sa pozrieť na krajiny s dlhšou tradíciou správy majetku. V západnej Európe sú podnikateľské rodiny na správu majetku pripravené systematicky. Pripravujú ďalšie generácie ešte predtým, ako sa zakladateľ stiahne z aktívneho podnikania. A tamojšie právne a daňové prostredie im to umožňuje. Česká republika je v tomto smere pred Slovenskom, no aj česká klientela má čo doháňať. Myslím si, že tento trend čaká aj Slovensko. Podnikatelia si čoraz viac uvedomujú, že firemné štruktúry nie sú len o podnikaní, ale aj o riadení rizík a zabezpečení budúcnosti.
markéta Flanderková je spoločníčka a advokátka v advokátskej kancelárii PORTOS a spoločnosti CCS PREMIUM TRUST. Vo svojej praxi sa profiluje ako expertka na ochranu a transfer majetku. Okrem komplexného poradenstva pre privátnu klientelu sa špecializuje na korporátnu agendu. Svoje odborné znalosti ďalej rozvíja v rámci pedagogickej a publikačnej činnosti a je pravidelnou rečníčkou na odborných konferenciách.
Tento rozhovor vznikol v spolupráci s LOGO a je súčasťou platenej reklamy.