Takzvanú štedrosť súčasnej vlády vo forme päťstomiliónového balíka totiž splatia samotní občania, do posledného centu. A rozhadzovanie peňazí v časoch možno najväčšej ekonomickej krízy za desaťročia je vrcholom nezodpovednosti. 

antisociálny balíček

V podstate všetky snahy štátu podporovať životnú úroveň alebo ekonomický rast za peniaze občanov z princípu dosahujú opak zamýšľaného. Je to totiž podobne nezmyselné, ako keby sme sa snažili predĺžiť deku tým, že jeden jej koniec odstrihneme a prišijeme ho na druhú stranu. 

Výsledná deka by v ideálnom prípade bola presne rovnako dlhá ako predtým. V ideálnom svete však nežijeme, a tak bude v skutočnosti spájaná deka kratšia ako predtým. Časť jej dĺžky totiž padne na prišitie odstrihnutého konca.Podobne je to aj v prípade vládnych stimulov.

Tie by v ideálnom prípade dokázali priniesť nulový výsledok – vláda ľuďom zoberie peniaze, čím niekde ekonomiku poškodí, no inde ľuďom pridá a tam ekonomike pomôže. No tak ako spájanú deku skracuje jej zošívanie, aj veľkosť vládnych stimulov okresávajú byrokratické náklady. Čiže náklady na výber daní na tieto stimuly. 

„Aj tu sa tak ukazuje nezmyselnosť rozdávania peňazí.“

Náklady na vybratie vhodných projektov na investície a následnú koordináciu projektov. Náklady na vyhodnotenie úspešnosti týchto projektov. Za každé euro, ktoré vláda vyberie s cieľom stimulovať ekonomiku, v dôsledku týchto nákladov do ekonomiky vráti menej ako pôvodné euro. Už preto je zaručené, že vládne stimuly v konečnom dôsledku ekonomiku, a tak aj životnú úroveň ľudí, poškodia.