Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pre justíciu je kľúčové, aby opozícia vyhrala voľby

.šimon Jeseňák .slovensko .diskusia

Ľudia na Slovensku môžu mať dojem, že spravodlivosť na Slovensku je slepá. Pred zákonom sú rovní a rovnejší. Dá sa to zmeniť? Odpovedajú Mária Kolíková (Za ľudí), Jana Dubovcová (PS/Spolu) a Alojz Baránik (SaS).

Pre justíciu je kľúčové, aby opozícia vyhrala voľby BORIS NÉMETH

je právo o spravodlivosti?

Jana Dubovcová: Je to filozofická otázka. Ako budúci sudcovia sme sa učili, že rozhodnutia súdov musia byť najmä zákonné, ale bolo by dobré, aby boli aj spravodlivé. Právo by sa malo snažiť o to, aby bolo spravodlivé.

uspelo slovenské právo v snahe byť spravodlivé?

Jana Dubovcová: Ak máte na mysli právne zákony, tak sa snažíme, aby boli dobré a spravodlivé. Niekedy sa nám to podarí, inokedy nie. Čo sa týka aplikácie právnych predpisov, tak všetci ľudia, ktorí majú v rukách rozhodovacie kompetencie, by mali myslieť okrem zákonnosti aj na to, či je ich rozhodnutie spravodlivé a aké bude mať ich rozhodnutie dôsledky.

pani Kolíková, je slovenské právo nastavené tak, aby vytváralo spravodlivé justičné prostredie?

Mária Kolíková: V zásade áno. Existuje však množstvo priestoru, ako ho vylepšiť. Podstatné je, kde je justícia na Slovensku a aké zlepšenia naša justícia potrebuje. Nie je to však len o tom, aké máme zákony. Snahou každej spoločnosti je, aby právo a právne predpisy a zákony čo najviac odzrkadľovali spravodlivosť tak, ako ju vníma spoločnosť. Druhá vec je, že keď máme kauzu, ktorou môže byť traumatizovaná celá spoločnosť, tak je dôležité, čo sa v danej kauze spraví z pozície polície či vyšetrovateľa, prokuratúry a súdov. Dnes situácia na Slovensku nie je o tom, čo hovorí právo, ale skôr o tom, čo je vo vyšetrovacom spise a čo dokázal urobiť vyšetrovateľ a ako sa ku kauze dokázal postaviť konkrétny prokurátor. Na jednej strane je vyšetrovanie káuz o dôslednej práci, ale na druhej strane aj o odvahe urobiť rozhodnutia, ktoré nemusia byť príjemné, no treba ich spraviť, aby bola spravodlivosť nastolená. Musíme robiť veci dôsledne.

aké nepríjemné rozhodnutia máme pred sebou počas najbližších rokov?

Mária Kolíková: Nepríjemné sú tie rozhodnutia, ktoré súvisia s vyvodením zodpovednosti v rámci systému. Ak sa bavíme o vyvodení zodpovednosti aj voči sudcom a politikom, ktorí dnes sú alebo boli vo vrcholných pozíciách, tak tam potrebujeme kus odvahy, aby sme vyvodili zodpovednosť. Hlavné je, aby sme nerobili chyby. To je veľmi dôležité. Je podstatné, aby boli rozhodnutia súdov nielen rýchle, ale aby bol dodržaný správny procesný postup.

jednou z najdôležitejších tém februárových volieb je spravodlivosť. Ľudia na Slovensku majú často dojem, že spravodlivosť je slepá. Pozeráme sa na politikov, ktorí preukázateľne nekonali poctivo. Napriek tomu sa ľudia nazdávajú, že sa s tým nič nedeje. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa na videu otvorene baví s bývalým ministrom Počiatkom o korupcii. Čo sa dá spraviť pre to, aby ste po voľbách tento pocit zmenili?

Alojz Baránik: Najskôr si treba priznať, v akom stave je sú orgány, ktoré majú tieto činy skúmať. Naše justičné orgány, polícia a hlavne súdy sú absolútne najhoršie, aké vôbec môžu byť. Keby naše orgány boli ešte o niečo horšie, ako sú, už by sme nemohli byť členmi Európskej únie. Odporúčam každému prečítať si článok Arpáda Soltézsa, ktorý vysvetľuje, ako môže Slovensko skončiť, ak voľby dopadnú zle. Justícia má na stave našej spoločnosti leví podiel. Justícia bola a je organizovaná ako slúžka mafiánskeho štátu a to, že mnoho sudcov je slušných a súdia slušne, je v podstate irelevantné. Oni sú len chybou v systéme.

Pozrite si celú diskusiu o výzvach v slovenskej justícii:

slušní sudcovia sú len chybou v systéme?

Alojz Baránik: Samozrejme. Všetky zložky štátu sú tu momentálne na to, aby udržiavali mafiánsky štát pri živote. Nebyť toho, že došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, všetko by pokračovalo ďalej, akoby sa nechumelilo.

to sú veľmi silné slová. Myslíte si, že valná väčšina z 1 400 sudcov participuje na „únose“ štátu?

Alojz Baránik: dôležitá časť sudcov áno. To znamená, sudcovia na Krajskom súde v Bratislave, sudcovia na Najvyššom a Ústavnom súde doteraz, sú sudcovia, ktorí boli pod priamym vplyvom Štefana Harabina, ktorý bol len nástrojom mafiánskeho štátu. Všetci sudcovia sa tomuto systému museli tak alebo onak prispôsobiť. Buď nemohli kariérne rásť, alebo robili, čo sa od nich chcelo.

ako sa sudcovia prispôsobili systému?

Alojz Baránik: Je tu systém, ktorý sa budoval postupne roky. Roky sa budoval tak, aby tí, ktorí sú povoľní,  kariérne postupovali. Vidíme to aj dnes, keď sa pozrieme, akí sudcovia sa dostávajú na krajský súd v Bratislave alebo na Najvyšší súd.

Alojz Baránik: Musíme mať komplexný prístup. Program SaS je pomerne radikálny. Problémy systému treba riešiť postupne a nekompromisne.BORIS NÉMETHAlojz Baránik: Musíme mať komplexný prístup. Program SaS je pomerne radikálny. Problémy systému treba riešiť postupne a nekompromisne.

je to chyba systému?

Alojz Baránik: Samozrejme, že je to chyba systému. Existujú určití ľudia, ktorí sú účastníkmi mafiánskeho štátu. Hovoriť o sudcoch, ktorí sú slušní, nie je zaujímavé. Je to niečo, o čom by sme vôbec nemali hovoriť. Nehovoríme predsa o tom, že po štvrtku nasleduje piatok. To je samozrejmé. Musíme hovoriť o tých sudcoch, ktorí vydávajú falošné rozsudky, ktorí sa rozprávajú s predsedami súdov, ako má byť nejaký prípad rozhodnutý, o tých sudcoch, ktorí manipulujú a odkladajú pojednávanie donekonečna. A robia to len preto, lebo vedia, že musia niektoré prípady rozhodnúť inak, ako by ich rozhodnúť mali.

hovoríte, že väčšina sudcov je problematická?

Alojz Baránik: Nehovorím o konkrétnych počtoch sudcov, ale o tom, že rozhodujúca a podstatná časť sudcov je problematická.

Mária Kolíková: Radšej by som hovorila o tom, čo treba urobiť.  Vážnym problémom je, že máme kauzy, ktoré traumatizujú celú spoločnosť. Od týchto káuz sa odvíja, či ľudia majú, alebo nemajú dôveru v justíciu. Tie kauzy je potrebné dôsledne vyšetriť od začiatku po koniec. Musíme vidieť, že dôjde k odsúdeniu – a že k nemu dôjde včas. Ide o kauzy politikov, ale aj o prípady ľudí, ktorí bojujú vo svojich vlastných kauzách. Systém musí zafungovať. Pri kauze Dobroslava Trnku pre mňa nie je dôležité, či je vo väzbe alebo nie. Pre mňa je podstatné, či dôjde po obvinení k obžalobe a či bude odsúdený. Rozumiem tomu, že ľudia by radšej videli vo väzbe Trnku ako pracovníkov, ktorí boli pri výbuchu bytovky v Prešove. Ak si to ľudia porovnajú, tak rozumiem, že by vo väzbe radšej videli Trnku ako tých robotníkov. 

robotníci z Prešova sú vo väzbe s odôvodnením, že by mohli ovplyvňovať priebeh vyšetrovania.  Bývalý generálny prokurátor je na slobode a nevieme prečo.

Mária Kolíkova: V zásade u nás máme tri dôvody väzby. Prvá je takzvaná úteková väzba, kde máme podozrenie, že obvinený utečie. Druhá väzba je pokračovacia, ak máme podozrenie, že obvinený by mohol pokračovať v trestnej činnosti, a tretia možnosť je, že by obvinený mohol ovplyvňovať svedkov vyšetrovania. Otázka pri Trnkovi je, či je vhodné uplatniť kolúznu väzbu pre možné ovplyvňovanie svedkov. Navonok sa mi nejaví spravodlivé, že robotníci sú vo väzbe a Trnka nie. Tým skôr treba verejnosti vysvetliť, prečo to tak je. Treba k tomu zaujať stanovisko, ktorému budeme rozumieť všetci. Pri Trnkovi rozumieme, že sme všetci traumatizovaní videom, ktoré sme videli. Chceli by sme ihneď vidieť odsúdenie páchateľa. Aj Dobroslav Trnka má však nárok na spravodlivý proces. Otázka je, či dôvody väzby existujú alebo nie. Ak by aj chcel Trnka vo svojej činnosti pokračovať, tak už veľmi nemá v čom. Je aj otázne, či hrozí jeho útek.

dobroslav Trnka má dosť vplyvných priateľov, nehrozí teda ovplyvňovanie vyšetrovania?

Mária Kolíková: V prípade Dobroslava Trnku by prichádzala do úvahy väzba pre potenciálne ovplyvňovanie svedkov. Ak takéto podozrenie máme, tak  existuje aj dôvod na väzbu. Dôležité je, aby sme videli, že sa vo vyšetrovaní tejto kauzy pokračuje. Treba sa vyvarovať chýb pri vyšetrovaní. Ak Trnku obvinia, tak je potrebné, aby sa vyšetrovanie viedlo dôkladne. Je dôležité vyšetrovať aj ďalšie osoby.

v tom inkriminovanom videu je spomínaný aj Ján Slota či Robert Fico.

Mária Kolíková: Musíme rozumieť tomu, či vyšetrovanie pokračuje alebo nie, a tomu, či a ako bude vyvodená zodpovednosť. Ak sa to nevyrieši, darmo budeme robiť zmeny v justícii, keď verejnosť neuverí, že systém funguje. Justičný systém nie je taký, že by ho bolo potrebné celý zbúrať. Myslím, že ho treba nanovo nastaviť a reorganizovať. V justícii sú ľudia, ktorí v nej chcú urobiť zmeny. Zmenu v justícii nemožno urobiť bez ľudí, ktorí v nej pôsobia. Tie zmeny musíme urobiť v spolupráci s nimi. To je veľmi dôležité. Týchto ľudí musíme mať vo vrcholných pozíciách v justícii. To súvisí s tým, že treba maximálne odkryť samotný systém. Ak je v systéme sudca, ktorému sa pracovať nechce, nech je viditeľné pre všetkých, že sa mu pracovať nechce. Znamená to, že ak má na stole starú vec, napríklad dlhotrvajúci súdny spor, tak okrem toho, že to bude verejnosť vidieť, to bude vidieť aj predseda súdu.

BORIS NÉMETHMária Kolíková: Problémom je, že máme kauzy, ktoré traumatizujú spoločnosť. Od týchto káuz sa odvíja, či ľudia majú dôveru v justíciu. Musíme ich dôkladne vyšetriť.

a teraz predseda súdu nevidí, že sa niekomu nechce pracovať alebo že niekto odkladá rozhodnutie o veci, ktorá leží dlhodobo na sudcovom stole?

Mária Kolíková: Predseda súdu to v nejakej miere vidí, ale nemá dostatok nástrojov. Môže podať návrh na vyvodenie zodpovednosti pri nekonaní sudcu, ja však hovorím o nástrojoch na to, aby predseda súdu videl, čo sa na jeho súde deje. Ministerstvo však môže pomôcť, aby sa predsedovi súdu lepšie pracovalo. Súvisí to s elektronizáciou a tá súvisí s tým, že treba súdy nanovo nastaviť tak, aby mali sudcovia len jednu agendu. Chceme spraviť nanovo súdne obvody, aby sudca robil len trestné, občianske či obchodné právo a tak ďalej. Pri novom nastavení obvodov bude dôležitá diskusia  o tom, kto budú predsedovia týchto súdov. Musia to byť morálne a odborne zdatní ľudia.

keď ľudia vidia, že Dobroslav Trnka bol prepustený, asi si povedia, že náš systém má omnoho bližšie k skrivodlivosti ako ku spravodlivosti. Čo sa s tým dá urobiť?

Jana Dubovcová: Chcem poukázať na to, že pojem justícia sa nepoužíva celkom zrozumiteľne. Justícia sú všetky orgány, ktoré pracujú na tomto úseku. V justícii je zaradená aj polícia a prokuratúra. A ten pocit nespravodlivosti sa väčšinou spája s tými kauzami, ktoré sa neriešia. Museli by sme sa začať poctivo začať zaoberať fungovaním polície, keďže tá je prvá, ktorá skutky vyšetruje. Potom by sme sa museli zaoberať aj prokurátorom a tým, či veci, na ktoré dozerá, následne predkladá súdom. Až potom prichádzajú na rad súdy a hodnotenie, či a ako sa súd vyrovnal so zisteniami, ktoré predložila prokuratúra. To všetko sa týka trestnej činnosti, na to všetko ľudia veľmi citlivo reagujú. Ľudia majú pocit, že tu neplatí právo pre každého, že tí, ktorí majú postavenie a peniaze, sú nedotknuteľní. Okrem trestnej oblasti vyvoláva pocit nespravodlivosti aj civilná a rodinná agenda. Ak chceme v justícii urobiť nápravu tak, aby mali ľudia pocit, že štát funguje, musíme sa zaoberať týmito troma zložkami justície. Keď nefunguje ktorákoľvek z týchto zložiek, nefunguje ani systém ako celok. Čaká nás veľmi ťažká úloha.

v roku 2006 Daniel Lipšic povedal, že prvá vláda Roberta Fica je mafia-friendly. Vytvorili vládne špičky systém, ktorý je mafia-friendly? 

Alojz Baránik: Áno, je to aj moje tvrdenie. Ak má mafia záujem ovládnuť štát, tak musí ovládnuť súdnictvo. Mali v systéme svojho človeka, Štefana Harabina, ten si na všetky posty dosadil poddajných ľudí. Oni na tých postoch stále sú. Ovládajú súdnu radu, Najvyšší súd a dôležité krajské súdy. Stále sú tam a stále robia robotu, o ktorej hovoril Daniel Lipšic vo svojom prejave.

čo sa s tým dá urobiť?

Alojz Baránik: Musíme mať komplexný prístup. Program SaS je pomerne radikálny. Problémy systému treba riešiť postupne a nekompromisne.

je väčší problém našej justície v zákonoch alebo v ľuďoch? Jeden nemenovaný sudca mi povedal, že podľa neho treba vymeniť možno 800 sudcov, aby sa dokázal systém zmeniť. 

Alojz Baránik: Som rád, že to niekto povedal za mňa. Je to tak. Treba si uvedomiť, že tých 800 sudcov brzdí tých ostatných sudcov. Nech mi nikto nehovorí, že s tými ľuďmi, ktorí v justícii pôsobia, sa dá robiť podobrotky slušnejšie súdnictvo.   

lenže 800 sudcov nevieme vymeniť za niekoľko mesiacov ani rokov.

Alojz Baránik: Navrhujeme, aby bol založený kriminálny úrad väzenskej a justičnej stráže. Tento úrad by sa systematicky venoval trestným činom v oblasti justície. Treba zmeniť všetky odchýlky, všetky  možnosti súdiť sudcov  inak ako bežných občanov. Potrebujeme dosiahnuť, aby bol prvýkrát nejaký sudca odsúdený. Na Slovensku sa musí stať to, čo poznáme z amerických filmov : aby bol sudca odvedený v putách priamo zo súdu. Neexistuje nič horšie ako skorumpovaný sudca, takýto človek je na úrovni vraha detí.

Mária Kolíková: Zhodneme sa, že situácia je zlá. Všetci sudcovia neodídu v želiezkach. Bavme sa teda o riešeniach, ktoré sú reálne. Momentálne sa opozičné strany stretávajú pri okrúhlych stoloch k problematike justície. V kľúčových zmenách, ako je reorganizácia súdnej mapy, špecializácia sudcov a transparentnosť súdov, sa zhodneme. Všetci chceme reformovať súdnu radu a Ústavný súd. Musíme zabrániť, aby sa opakoval scenár z minulej voľby ústavných sudcov. Máme základnú zhodu a mohli by sme spraviť spoločný manifest opozičných strán k justícii. Vedeli by sme to stihnúť ešte do parlamentných volieb. Po voľbách si vieme sadnúť za rokovací stôl a urobiť potrebné zmeny. Pre justíciu je v prvom rade dôležité, aby opozícia vyhrala voľby. Musíme sa spýtať aj pána ministra, prečo tieto potrebné zmeny nepresadil.

Jana Dubovcová: Nielen pre justíciu, ale pre všetkých ľudí je dôležité, aby opozícia vyhrala voľby. Inak si neviem predstaviť, že by zmeny nastali v justícii či kdekoľvek inde. Odkedy bol ministrom Štefan Harabin, urobili sme mnoho krkov späť. Musí prísť politická sila, ktorá bude chcieť systém zmeniť, nie ho udržať v súčasnej podobe. 

BORIS NÉMETHJana Dubovcová: Pre justíciu a pre všetkých ľudí je dôležité, aby opozícia vyhrala voľby. Inak si neviem predstaviť, že by zmeny nastali v justícii či kdekoľvek inde.

pani Kolíková, vo svojej odpovedi ste spomenuli aj súčasného ministra Gábora Gála. Pán minister však v úrade nie je štyri roky a predošlou ministerkou spravodlivosti bola pani Žitňanská a vy ste boli jej štátnou tajomníčkou. Je teda potrebné sa spýtať aj vás, prečo sa tie zmeny nepresadili. Prečo vám máme veriť, že tie zmeny v budúcej vláde dosiahnete?

Mária Kolíková: Viera je veľmi krehká. Buď mi veríte, alebo neveríte. To je na vás. Je to na voličoch, či sa rozhodnú, že mi dôverujú. Myslím, že spolu s Luciou Žitňanskou sme o tom, prečo sme vstúpili do vlády, povedali veľa. Ja som do toho šla s Luciou Žitňanskou preto, lebo som chcela urobiť zmeny v justícii. Bojovali sme so zlom a snažili sme sa maximálne, aby to zlo neprerástlo. 

ak by sa situácia zopakovala, vstúpili by ste do podobnej vlády opäť? 

Mária Kolíková: Po boji je každý generál.

ešte sme v situácii pred bojom a pýtam sa vás, či by ste opäť vstúpili do vlády, ktorej súčasťou by bola strana Smer.

Mária Kolíková: Po prvé, nemyslím si, že po voľbách majú byť hneď nové voľby. Ľudia musia byť zodpovední a uvedomovať si, že na základe volebného výsledku sa tvorí vláda. Po voľbách som nepatrila k tým, ktorí povedali, že chceme ďalšie voľby. Nikdy nebudem podporovať, aby sme šli do volieb s tým, že ak sa nám výsledok volieb nebude páčiť, spravíme nové voľby. To je podľa mňa destabilizácia systému. Keď voľby dopadnú aj potom zle, budeme chcieť ďalšie? To fakt nejde. Po voľbách 2016 som nepatrila k tým, ktorí hovorili, zvráťme to celé a poďme do nových volieb. Netušila som, že je situácia taká zlá, ako sa ukázalo. Po vražde novinára Kuciaka a po únose vietnamského občana som bola za to, aby táto vláda skončila. 

tá vláda však nepadla. 

Mária Kolíková: Nepadla, ale mala.

takže ak by došlo k patovej situácii a opozičné strany by nevedeli zostaviť vládu, pripúšťate vládu veľkého zmierenia? Napríklad vládu Smeru s niektorou z opozičných strán?

Mária Kolíková: Nepripúšťam to a neviem si to predstaviť. Neviem si predstaviť, že by takáto vláda dokázala priniesť zmenu. Nechcem ísť do takejto debaty, aj keď viem, kam sa ma snažíte dotlačiť. 

v roku 2016 strany, ktoré dosiahli dobrý výsledok, deklarovali, že nepôjdu do vlády so Smerom. Máte nejaké zadné vrátka alebo viete vylúčiť, že strana Za ľudí pôjde do vlády so Smerom?

Mária Kolíková: Ja žiadne zadné vrátka nemám. 

takže do takej vlády by ste nevstúpili?

Mária Kolíková: Neviem si to teraz predstaviť. 

Jana Dubovcová: demokratický právny systém si odjakživa predstavujem tak, že pripúšťa aj predčasné parlamentné voľby. Stabilita nie je vždy tou najcennejšou hodnotou, vždy to záleží od situácie. Ak by Progresívne Slovensko išlo do vlády s fašistami, nacionalistami alebo nástupcami komunistov, tak to by som ja nepredýchala.

pán Baránik, vy by ste do vlády so Smerom, SNS či ĽSNS vstúpili?

Alojz Baránik: Dúfal, som, že mňa sa na to ani neopýtate. Odpoveď je úplne jasná: nie

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite