úplné znenie príhovoru prezidentky Zuzany Čaputovej:
Vážení hostia, dámy a páni,
je pre mňa veľkou cťou, že môžem v tejto chvíli osloviť auditórium, aké sa tu dnes večer v Slovenskom národnom divadle zišlo.
Vidím tváre ľudí, ktorých si pamätám spred tridsiatich rokov, keď som ako študentka sledovala udalosti z novembra 1989. Pamätám si vás z vašich verejných vystúpení, videla som vás na fotografiách z tých mrazivých dní. Teší ma, že sa tu dnes večer stretli osobnosti, o ktorých môžem s pokojným svedomím povedať, že sa zaslúžili o November.
Áno, aj vďaka vám padol režim, ktorý bol nastolený komunistickým prevratom a udržal sa pri moci len vďaka tankom, ktoré prišli v auguste 1968. Aj keď na svojom konci tento režim pôsobil tragikomicky, nikdy by sme nemali zabudnúť na fakt, že na toto zriadenie v Československu doplatilo životom viac než 5-tisíc ľudí.
Až do 17. novembra 1989, teda až do svojej poslednej chvíle, totalitný režim zatváral svojich odporcov a používal hrubú silu na potlačenie akéhokoľvek odporu. V prvých dňoch a týždňoch po sedemnástom novembri preto každý, kto štrajkoval, organizoval mítingy či demonštroval, išiel do rizika a prejavil osobnú odvahu.
Som rada, že mám príležitosť, aby som sa všetkým, ktorí ste na seba toto riziko prijali a pričinili sa o pád totality, poďakovala. V Bratislave či v Prahe, na Slovensku či v Česku, v občianskom či katolíckom disente, na uliciach našich miest. Dámy a páni, máte moju hlbokú úctu.
Zamyslenie nad tým, čo nám prinieslo uplynulých tridsať rokov, by som rada začala malým historickým porovnaním. Porovnaním toho, čo zažila v priebehu svojich prvých tridsiatich rokov Československá republika a čím sme prešli my.