strana Za ľudí má za sebou ustanovujúci snem, na ktorom si zvolila predsedu, podľa očakávaní Andreja Kisku. Vo svojom prejave sa exprezident prihlásil k odkazu Nežnej revolúcie a hovoril o tom, že strana nechce byť vľavo ani vpravo a nie je ani vyslovene konzervatívna alebo liberálna.
S týmito slovami však nekorešponduje voľba podpredsedov strany, keďže z piatich podpredsedov sú minimálne traja jasne konzervatívni – Veronika Remišová, Jana Žitňanská aj Juraj Šeliga.
Andrej Kiska už počas príprav na formálne založenie strany vyhlásil, že v potenciálnej budúcej vláde nebude sedieť so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Takisto z povolebnej spolupráce vylúčil aj stranu Dobrá voľba a jej lídra Tomáša Druckera označil za odnož Smeru. Kiska prízvukoval, že súčasnú vládu je potrebné po voľbách vymeniť a začať s kľúčovými reformami v školstve, zdravotníctve či v súdnictve.
Isté však je, že kiskovci zmeny nedosiahnu bez spojencov. A tých najbližších bolo vidieť aj priamo na sneme. V sále sedel predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina, ako aj člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Pavel Sibyla a predseda strany Spolu – Občianska demokracia Miroslav Beblavý.
„Aj vinou nestability SaS či pre „výčiny“ predsedov iných opozičných strán má Kiskov nový subjekt priestor na nárast preferencií.“
Práve spojenectvám sa Kiska venoval aj vo svojej úvodnej reči, v ktorej odpovedal na prípadné otázky o tom, či pôjde strana do volieb samostatne alebo vytvorí trojkoalíciu so stranami PS a Spolu.
sami?
Kiska nevylúčil ani jednu alternatívu, zdôraznil však, že nie je dôvod šíriť paniku a spájať sa „nasilu“. Strana Za ľudí má podľa posledného prieskumu agentúry Focus sedempercentnú podporu a jej preferencie stúpajú. I keď sa toto číslo môže javiť ako nízke, kiskovci ho dosiahli v extrémne krátkom čase. Andrej Kiska sa totiž začal venovať straníckej politike naplno až po tom, ako ho v prezidentskom úrade 15. júna tohto roku nahradila Zuzana Čaputová.
Za ľudí/Facebook28. september 2019 Košice: Na ustanovujúci snem strany Za ľudí prišli aj aj predseda KDH Alojz Hlina a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Pavel Sibyla.
V čase, keď vznikali strany PS a Spolu, nedosahovali ani polovičnú podporu z tej, akú majú kiskovci po troch mesiacoch existencie. Progresívci mali v januári 2018 len 1,8 percenta a v marci 2018, teda po tom, čo vznikla strana Spolu, dokonca len 1,4 percenta. V rovnakom mesiaci bola do prieskumu zaradená aj strana Spolu a ich podpora bola na úrovni 1,1 percenta.
Obom stranám trvalo takmer desať mesiacov, kým sa im podarilo zvýšiť svoje preferencie nad päť percent. Percentá strany Za ľudí teda z tejto perspektívy vyzerajú dobre.
Navyše, do volieb zostáva menej ako pol roka a situácia v opozícii je prinajlepšom zložitá. Animozity medzi niektorými lídrami gradujú, preto sa veľmi ťažko predpovedá vývoj preferencií akejkoľvek strany. KDH a OĽaNO majú len kúsok nad šesť percent, takisto ako strana SaS, ktorej preferencie môžu ešte klesať pod vplyvom rozkolu v strane a pravdepodobnej neúčasti skupinky rebelov (Ľubomír Galko, Jozef Rajtár a ďalší) na kandidátke strany. A aj vinou nestability SaS či pre „výčiny“ predsedov iných opozičných strán má Kiskov nový subjekt priestor na nárast preferencií.
Zatiaľ sa teda zdá, že strana Za ľudí pôjde do volieb samostatne. Okrem stúpajúcich preferencií to môže potvrdiť aj pohľad na jednu z najvýraznejších tvárí novej strany – Veroniku Remišovú. Tá je v kultúrnoetických otázkach jednoznačne konzervatívna a ťažko si predstaviť, že by v strane „pretláčala“ predvolebné spojenie s liberálnejším súkolím PS/Spolu.
Z jej vyjadrení cítiť aj istý rozdiel vo filozofickom pohľade na úlohu štátu, keď v rozhovore pre Denník N o programe PS/Spolu tvrdí, že ju „zarazilo hromadenie byrokratických štruktúr“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.