boli to dve najväčšie udalosti slovenskej politiky posledných rokov.
Slávnosti, festivity, fēstīvitās si treba zapamätať, lebo za nimi nasledujú všedné dni a namáhavá každodennosť. Som si istý, že Zuzana Čaputová si aj ako prezidentka zachová húževnatosť a vytrvalosť bojovníčky proti pezinskej skládke a nebude pritom predvádzať štýl navretých žíl a hrubých krkov, lebo v jej osobnostnej výbave je pokojný a vecný štýl.
No nebude to mať ľahké. Náročný je už prvý prípad rozhodovania o ústavných sudcoch. Za kandidáta na ústavného sudcu zvolil parlament v tajnom hlasovaní Radoslava Procházku. O jeho ústavnoprávnej spôsobilosti laická a odborná verejnosť nepochybuje. Inou otázkou je jeho morálna integrita. Pri kandidatúre na pozíciu sudcu Všeobecného súdu EÚ ju vyzdvihol Robert Kaliňák a hlasovala za ňu ešte ako ministerka spravodlivosti aj Lucia Žitňanská.
„Aj publicisti by si však mali dobre rozmyslieť, kde je hranica, za ktorou ostávajú len črepy slušného Slovenska.“
Významný ústavný právnik Jozef Vozár ju však nepodporil a zdôvodnil to tým, že „sudcu netvorí sudcom len jeho odbornosť“. Rozhodovať o tom, či sa Radoslav Procházka stane ústavným sudcom, bude v poslednej inštancii prezidentka a až vtedy sa ukáže, či u nás platia karpatské alebo európske pravidlá. To je otázka slušného a spravodlivého Slovenska.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.