pán Sulík, o Andrejovi Kiskovi hovoríte, že je rozbíjač pravice. Nezabúdate pri týchto vyjadreniach na to, že v konečnom dôsledku Andrej Kiska posilňuje „sily zmeny“ pri dosahovaní aj vášho konečného cieľa? Kiska je napríklad stabilnejším partnerom ako taký Igor Matovič, ktorému postupne odchádzajú poslanci. Dá sa s ním rokovať, drží slovo, nenahrá si súkromný rozhovor. Nakoniec, keď ste zakladali stranu SaS, aj vy ste boli rozbíjač pravice. Nie je toto vaše označenie len vyplakávanie nad úbytkom vašich percent?
Richard Sulík: Povedal som, že ak pán Kiska založí stranu a vytvorí silný blok s Progresívnym Slovenskom a so stranou Spolu, tak to môže mať zmysel. Ak len založí ďalšiu stranu, bude ďalším rozbíjačom pravice. Nespochybňujem, že založiť stranu je Kiskovo dobré právo. Ale už v časoch, keď mala SaS-ka oveľa priaznivejšie percentá, som hovoril, že ak Kiska založí po PS a Spolu ďalšiu stranu v poradí, tak bude rozbíjač pravice.
nevidíte vyššie dobro, ktoré sa s pomocou Kiskovej strany dá dosiahnuť?
Richard Sulík: Áno, možno vytlačí z parlamentu OĽaNO, možno vytlačí Borisa Kollára, možno uštedrí nejaké rany KDH, možno nám. Nevieme to povedať vopred, lebo nevieme, ako je Kiskova strana vyprofilovaná, ale keď sa Veronika Remišová a Juraj Šeliga profilujú konzervatívne a Andrej Kiska povedal, že je proti registrovaným partnerstvám, tak to znamená, že vznikne jedna strana a dve, možno tri vytlačí z parlamentu. Je to jeho dobré právo, ale konštatujem, že pravicu rozbíja a mal sa hneď dať dokopy s PS a Spolu.
aká je reakcia zástupcu strany Andreja Kisku?
Miroslav Kollár: Môžem povedať, prečo som do tej strany vstúpil ja. Po prvé, na Slovensku štandardne zostavuje vládu asi milión a štvrť voličských hlasov pri štandardnej, približne 60-percentnej účasti. Po druhé, okrem zostavenia vlády bude dôležité aj to, aby Robert Fico nevyhral voľby. Na to potrebujete 700- či 800-tisíc hlasov. Keď sa dlhodobo pozerám na vývoj voličských preferencií, tak potrebný milión a štvrť hlasov tam nevidím. Preto si myslím, že projekt Andreja Kisku má zmysel, lebo môže doplniť chýbajúce hlasy. Jeseň ukáže, ako sa situácia vyvinie a či sa treba spájať už pred voľbami.
pán Hlina, vy ste o Kiskovej strane povedali, že vás jeho projekt nemôže ohroziť „v prípade, že nezvolia kamufláž, pokiaľ sa nenatrú konzervatívnymi farbami, lebo keď z toho vysvitne, že to bola kamufláž a nebolo to až také konzervatívne a kresťansko-demokratické, ako sa to tvárilo, dôjde znova ku dezilúzii“. V Kiskovej strane však vidíme niekoľko silných konzervatívnych prvkov. Kiska je proti registrovaným partnerstvám. Juraj Šeliga je čiastočne z prostredia KDH – bol poslanecký asistent Pavla Abrhana. Nie je Kiskova strana pre vás ohrozením, keďže v nej sú autentickí konzervatívci, nie kamufláž?
Alojz Hlina: V pondelok vyšiel veľký profilový rozhovor bývalého prezidenta, ktorý povedal, že gejovia a lesby, dajte sa vypchať, nič nebude. Mne to prišlo hrozne lacné, neúctivé, nepoctivé, slabé. Pre portál Postoj bývalý prezident povedal, že registrované partnerstvá nebudú vo vládnom programe!
„Pre stabilitu systému je dôležité, nech tam sú stabilné, hodnotovo ukotvené strany.“
My sme s tým OK, je to agenda kresťanských demokratov, len... bývalý prezident by mal nastúpiť do ringu s agendou, ktorá je menej lacná. Táto agenda dnes vytvorila Kuffu, toto robí Kotleba a ešte neviem akí exoti sa tu zjavia, ktorí nerozoznajú DPH od HDP, ale budú za alebo proti potratom. Bývalý prezident by mal mať profilový rozhovor v National Geographic o tom, že bude bojovať proti klimatickým zmenám a v živote si do ruky nevezme plastový príbor. Alebo v magazíne Wired vytiahne technologickú tému.
Toto by som čakal. Príde mi to nepoctivé aj preto, že Kiskov spolustraník Miroslav Kollár na druhý deň zverejnil blog, kde napísal, že je liberál a je za registrované partnerstvá. Rozdelili si to tak, že jeden osloví tých jednoduchých katolíkov a druhý upokojí mestských voličov.
BORIS NÉMETHAlojz Hlina: Máme barbarov pred bránami, myslím tým Harabina, a my tu vytvárame ďalšiu predajňu so zmiešaným tovarom. A to je problém.
takže vy si myslíte, že to Andrej Kiska so svojím postojom proti registrovaným partnerstvám nemyslí vážne?
Alojz Hlina: Príde mi to nepoctivé z pohľadu agendy, nízke, slabé, zlé. Kiska vedel, že keď dá Postoju profilový rozhovor s týmto tvrdením, stane sa z toho agenda číslo jedna.
sú registrované partnerstvá pre stranu Andreja Kisku agendou číslo jedna?
Miroslav Kollár: Môžeme sa sporiť o to, či Andrej Kiska mal, či nemal otvoriť tieto témy v rozhovore, ale bez ohľadu na to by ich otvorili novinári, pretože v tejto chvíli touto agendou krajina umelo žije. Z môjho pohľadu sme túto vec mali mať dávno vyriešenú, lebo nevidím dôvod na to, aby sme v 21. storočí neumožnili životné partnerstvá nielen osôb rovnakého pohlavia, ale aj heterosexuálnych párov.
Sme strana, kde naozaj sú liberáli aj konzervatívci. Povedali sme si, že sú témy, ktoré nebudeme proaktívne otvárať, nebudeme ich tlačiť do programového vyhlásenia vlády. Som rád, že si tieto témy vybavíme hneď na začiatku, aby sme sa potom mohli baviť o vecných riešeniach pre krajinu.
pán Beblavý, vy sa poznáte s Andrejom Kiskom už veľmi dlho. Zdá sa mi, že voči nemu cítite istú trpkosť. Svedčí o tom fakt, že ste Kisku pozvali na piatkovú tlačovku o spoločnom postupe vašej strany Spolu a PS do volieb. Vedeli ste, že Andrej Kiska nepríde, ešte bol vtedy v úrade, ale chceli ste marketingovo ukázať ľuďom, že on odmieta spojenectvá a vy ste spájajúci. Je to takýto postup férový? Vytvára dobrý základ budúcej spolupráce?
Miroslav Beblavý: Ak môže mať prezident bilbordy o svojej novej politickej strane, tak si nemyslím, že by mal mať problém prísť na tlačovku dvoch iných politických strán. Táto otázka pre nás bola zodpovedaná prvým júnom, keď sme tie bilbordy videli. Myslím, že v tom kontexte bolo naše pozvanie úplne namieste. Hlavne chcem však vysvetliť, prečo sme mu to pozvanie dali a prečo stále trvá.
Jeho rozhodnutie ísť do straníckej politiky sme privítali, podobne aj Progresívne Slovensko, lebo pán Kiska je silná a zaujímavá politická osobnosť. Mysleli sme si, že aj nám blízka – hodnotovo aj názorovo. A ak náš hodnotový tábor môže posilniť niekto taký, tak sa tomu tešíme. Otázka je ale taká, ako to robiť tak, aby to Slovensku pomohlo. Skúsenosť je taká, že sa hýbeme dopredu, ak je na čele krajiny partia, ktorá má chuť, odhodlanie a aj v očiach voličov nesie najväčší diel zodpovednosti za vládnutie. Na druhej strane, ak je vláda zostavená zo strán približne rovnakej veľkosti, je to neustály boj o moc, o to, kto bude ten väčší.
Možno ešte väčší problém, ako počet strán v koalícii, je tento chýbajúci ťahúň. My vnímame, že ak by sme spolu s Andrejom Kiskom mohli mať ešte silnejší výsledok a spolupracovať s vynikajúcimi osobnosťami, ktoré do politiky dotiahol, tak nám stojí za to ísť spolu, podeliť sa s ním o kandidátku. Toto naše rozhodnutie trvá a dúfam, že onedlho sa o tom budeme s Andrejom Kiskom aj rozprávať.
Boris NémethMiroslav Beblavý: Naozaj vidíme, že na Slovensku sa zdvihol veľký vietor zmeny. Všetky voľby od tých župných vyhrala opozícia a prehral Smer.
predseda SaS opakovane hovorí, že k obsahu Kiskovej strany sa ešte nedá vyjadriť. Niečo však už Andrej Kiska počas uplynulých dní ukázal – napríklad povedal, že je proti obedom zadarmo aj proti vlakom zadarmo. Že treba pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú. To sa zdá v istom kontraste s tým, čo povedal šéf PS Michal Truban v debate o týchto témach s Erikom Tomášom. A to, čo hovorí Kiska, sa viac približuje vášmu pohľadu. Nemali by ste teda vítať, že vznikol subjekt, ktorý vám je minimálne v ekonomických témach bližší?
Richard Sulík: Ale v ekonomických otázkach je nám blízke aj KDH... Nakoniec sa kompromisy robia po voľbách, keď každý spraví počet ústupkov, primeraný jeho volebnému výsledku a vznikne programové vyhlásenie vlády a koaličná zmluva. Potom sa skončí obdobie kompromisov a bude sa to dodržiavať. Vtedy to bude fungovať. Ale strany potrebujú byť vyprofilované, nestačí povedať, že my sme tí lepší a sme proti Ficovi.
Andrej Kiska bol päť rokov jednotka v našej krajine, poznáme sa desať rokov a tykáme si. A nikdy som ho nepočul povedať, že je proti registrovaným partnerstvám. A teraz počúvam, že človek z jeho strany, Miro Kollár, je za registrované partnerstvá. OK, vysvetľujte to vašim voličom, možno vám to pomôže pri cielení do tých mikroskupín, ja len chcem, aby sa strana vyprofilovala. Potom poviem, s čím súhlasíme, s čím nie. Akurát si myslím, že by bolo lepšie, keby sa tri nové strany dali hneď na začiatku dokopy. Veľa rozprávajú, ako treba spolupracovať a potom sa dočítam, že Kiska chcel polovicu mandátov, mal dostať tretinu... presne to isté sa deje všade inde.
treba však pripomenúť aj to, že vy ste ponúkali Andrejovi Kiskovi miesto lídra kandidátky SaS...
Richard Sulík: Ale to je v môj prospech. Mal som záujem zabrániť rozbíjaniu pravice, tak som si povedal, že ustúpim. Mali sme dlhý rozhovor, ponúkol som mu to, on neprejavil záujem.
rozčuľujete sa však, že jeho strana nie je hodnotovo vyprofilovaná – a pritom ste mu ponúkali miesto lídra kandidátky.
Richard Sulík: Ja som vtedy nevedel, že on je proti registrovaným partnerstvám, nepovedal mi to.
komunikovali ste so svojimi spolustraníkmi, že ponúkate Kiskovi miesto lídra kandidátky?
Richard Sulík: Áno, áno, áno.
budete volebný líder SaS až do volieb?
Richard Sulík: Áno.
„Smer, SNS a Kotleba sú pre nás „no go“.“
reakcie?
Miroslav Kollár: Tak ako tu sedíme, oslovujeme istého hodnotovo zakotveného voliča, od liberálneho po konzervatívneho, ale demokratického, nie primárne autokratického a paternalisticky orientovaného. Ak chceme tohto voliča dostať k voľbám, musíme mu dať ponuku. Opakujem, že z môjho pohľadu súčet opozičných strán, aj mimoparlamentných, potrebné číslo voličov dokopy nedáva. Keby to bolo inak, možno by som sa pridal k už existujúcim projektom a idem do toho s nimi. Chápem, že v tejto chvíli sme normálni politickí súperi a tak budeme aj komunikovať. Na jeseň bude jasnejšie, čo čakať.
Miroslav Beblavý: Naozaj vidíme, že na Slovensku sa zdvihol veľký vietor zmeny. Všetky voľby od tých župných vyhrala opozícia a prehral Smer. V čase to dokonca rastie, Smer mal najhorší výsledok v eurovoľbách pred pár týždňami. Dnes nie je pochybnosť, že je voličský potenciál, otázka je, či ich dokážeme získať aj vo veľkých voľbách. Ak by sme dokázali spolupracovať, šanca na mobilizáciu je ešte väčšia, videli sme to na našom vlastnom príklade. Keď sme ohlasovali spoluprácu s PS, mali sme dokopy okolo 8,5 percenta. Vo voľbách sme mali vyše 20 percent, teraz máme v prieskumoch okolo 15-16 percent. Keď sú si subjekty blízke a spolupracujú, ľudia veľkú a silnú ponuku ocenia.
Alojz Hlina: Hovorí sa, že Rimanov zachránili husi, ktoré začali gágať a prebudili ich. Rozmýšľam, kto zachráni nás. Máme barbarov pred bránami, myslím tým Harabina, a my tu vytvárame ďalšiu predajňu so zmiešaným tovarom. A to je problém. Musíme robiť poctivú politiku, nenatierajme sa ráno konzervatívnymi farbami a večer liberálnym, buďme tým, kým naozaj sme. Ak budeme robiť účelovú ad hoc politiku, lebo niekde v politickom spektre uvidíme nejakú dierku a budeme ju chcieť vyplniť, tak barbari za bránami nám tie brány porozrážajú.
Pán Kiska má právo založiť stranu, nech vstúpi do priestoru, len nerobme toto maskovanie, naozaj mi to vadí. Pán Kollár dobre hovorí, že potrebujeme 1,2 milióna voličov. Ale nedosiahneme ich tak, že sa tu rozdelíme na 255-častí. My potrebujeme preniesť k nám niekoho z druhého brehu a rozmýšľajme o tom, kedy to má zmysel. Viete, kto má potenciál previesť z toho brehu, na ktorom volia Smer, Kotlebu a Harabina na ten druhý? Richard Sulík ho nemá, ani Matovič.
KDH má relatívne veľkú afinitu bývalého voliča Smeru. KDH je pre Slovensko enormne dôležité, tak nechápem, prečo sa nám pán Kiska pchá do priestoru. My sa brániť budeme, ale nechápem, prečo Kisku intelektuálna elita, ktorá tomu rozumie, vytlieskava.
Boris Németh
pán Hlina, mne je dokonca sympatické, že sa snažíte robiť autentickú politiku kresťanskodemokratického hnutia a nepáči sa vám „obchod so zmiešaným tovarom“. Má to však jeden háčik. Ale, neurazte sa, možno toto je aj priestor na sebareflexiu. Aj Juraj Šeliga, aj Jana Žitňanská, aj Veronika Remišová, ak pôjdu ku Kiskovi – to sú všetko ľudia, ktorí by za normálnych okolností boli členmi KDH. Možno to chce úvahu o tom, prečo títo ľudia nechcú ísť do KDH, ale radšej pôjdu do Kiskovej strany, ktorá je podľa vás obchod so zmiešaným tovarom. Reflektujete to?
Alojz Hlina: Demokracia je krásna a je pre ľudí, ktorí si ju vážia. Slobodomurári hovoria, že čo nie je zrodené z krvi, nie je pevné. A my s demokraciou hazardujeme, lebo sme ju asi ľahko a zadarmo dostali. Ja si ju vážim a ctím. Je demokratické, že Juraj Šeliga sa hlásil ku KDH, chcel byť členom predsedníctva, potom nebol a išiel neskôr ku Kiskovi.
Je to homo politicus, vidno to na ňom, je v poriadku, že je v priestore. Len neklamme ľudí. Pán Kollár je liberál, nepopiera to, článok o tom napísal. Povedzte potom, že strana pána Kisku je stredová, kultúrnoetické otázky pre nás nemajú taký význam, chceme hovoriť napríklad o plastových príboroch. To by som čakal!
aká je teda stručná odpoveď na otázku, prečo autentickí konzervatívci ako Šeliga či Žitňanská nejdú do KDH, ale do obchodu so zmiešaným tovarom?
Alojz Hlina: Lebo KDH je tu 30 rokov. Má plusovú aj mínusovú históriu, o tom vieme. Ale nezbúrajte Notre Dame, lebo sa vám nepáči kostolník. To je o tom. Slovensko potrebuje kresťanskodemokratickú stranu ako soľ. O to ide.
Miroslav Kollár: Napriek tomu, že do hlohovskej bunky KDH ešte „Hlinova revolúcia“ neprišla, držím im palce. Voliť ich nebudem, pretože si myslím, že autentická kresťanskodemokratická strana má priestor na politickej scéne aj v budúcej vláde.
Boris NémethMiroslav Kollár: Sme strana, kde naozaj sú liberáli aj konzervatívci. Sú témy, ktoré nebudeme proaktívne otvárať a tlačiť ich do programového vyhlásenia vlády.
prečo sa im potom „pcháte do priestoru“?
Miroslav Kollár: (smiech) Ja si nemyslím, že sa im pcháme do priestoru. Jasné, ak budeme celý začiatok a históriu strany Za ľudí posudzovať podľa jedného, dvakrát zopakovaného, výroku Andreja Kisku na tému registrovaných partnerstiev, tak sa z tejto debaty nikdy nikam neposunieme. Zopakujem svoju „excelovskú teóriu“, dokonca rozumiem a poznám, akú majú afinitu voliči jednotlivých strán, kde by bol možno priestor.
„Naozaj vidíme, že na Slovensku sa zdvihol veľký vietor zmeny.“
Rozdelím to na fázu „do volieb“ a „po voľbách“. Ja si v tejto chvíli nemyslím, že je primárne efektívne oslovovať voličov z toho „druhého brehu“, lebo tam je pomer výdaja energie a zisku vzhľadom na krátkosť času pomerne malý. Tu je fakt 40 až 45 percent populácie, ktorá je hodnotovo nastavená tak, ako som povedal a v tejto chvíli je naša psia povinnosť dostať dve tretiny tých ľudí k voľbám. To je celé. Po voľbách začneme tú krajinu opravovať tak, aby aj tí ľudia, ktorí sa dnes cítia vylúčení, boli vťahovaní viac do života spoločnosti, viac sa podelili s úspechom, ktorý zažívame podľa štatistík, ale ľudia to tak nevnímajú. Tým ich budeme vedieť vyťahovať z najproblematickejších strán typu Kotleba do tých menej problematických.
Richard Sulík: Súhlasím s tým, že politika by mala byť úprimnejšia, čitateľnejšia. Točíme sa stále okolo registrovaných partnerstiev, lebo o ne až tak nejde, je to len príklad na ilustráciu. Ja považujem za neúprimné povedať, že ja teraz idem získať milión a štvrť voličov, toľko mi ukázal môj Excel, a je mi to jedno, ako, s čím a kde ich získam. Fakt by to tak nemalo fungovať, lebo to nebude mať dlhé trvanie.
Krajinu sa nebude dať napraviť za štyri roky. Tu, Miro (Kollár, pozn. red.), robíte zlé základy. Chcete rýchlo pozbierať dokopy 1,25 milióna voličov a keď sa vybičujú emócie, k voľbám príde veľa ľudí, tak ti celý ten milión a štvrť bude nanič, lebo možno bude treba väčšie číslo. Keď vytlačíte dve-tri strany z parlamentu, môže tam 300-tisíc hlasov prepadnúť, ako pravidelne prepadáva stotisíc pri SMK. Je to omnoho dynamickejšie a omnoho náročnejšie, ako tieto tvoje úvahy. A hovoriť, že tých voličov je 40 až 45 percent, to mi pripadá ako z minulého desaťročia, to som počúval, keď som zakladal SaS-ku. A to tak nefunguje.
Posledná vec. Pýtali ste sa, prečo Šeliga, Žitňanská či Remišová išli do Za ľudí, a nie do KDH. To súvisí aj s osobnými predstavami ľudí o kariére. Stať sa tieňovým ministrom čohokoľvek v KDH je ťažšie, ako inde. Je tam veľa tých „kaprov“, proti ktorým Alojz Hlina bojuje, majú tisíce členov. Veď Šeliga sa tam nedostal ani do predsedníctva. Tu hneď začne v predsedníctve.
Boris NémethRichard Sulík: Už v časoch, keď mala SaS-ka oveľa priaznivejšie percentá, som hovoril, že ak Kiska založí po PS a Spolu ďalšiu stranu v poradí, tak bude rozbíjač pravice.
reakcia Alojza Hlinu a potom uzavretie tejto témy od pána Kollára.
Alojz Hlina: Hovorí sa, že ten, kto volí, už volí, a ten, kto nevolí, je dobre, že nevolí. Viete, 1,8 milióna ľudí nechodí voliť. Je výborná knižka od Alexandry Alvarovej, volá sa v češtine Průmysl lži. Ona hovorí, že nemáme nabudiť tých, ktorí nechodia voliť, lebo sa rozhodnú, že voliť pôjdu a pomstia sa vám. Existuje kategória voliča, ktorý nechodí voliť z princípu – a je dobré, že nevolí. lebo keď sa raz voliť vyberie, tak to uvidíte, čo sa stane. Ja nevidím „nový oceán“ medzi 40 percentami ľudí, ktorí nechodia voliť. My z týchto ľudí možno máme nejaký potenciál niekoho nabudiť, no možno bude lepšie, keď ostatní voliť nepôjdu.
Miroslav Kollár: Pán Hlina, nehovoril som o 40 percentách ľudí, ktorí nechodia voliť, to sme si nerozumeli. My ten potenciál medzi ľuďmi, ktorí voliť chodia, vidíme. Opakujem, mám na mysli tých 40 až 45 percent populácie, ktorá je hodnotovo zadefinovaná tak, ako som povedal. To je naša cieľovka, ktorú treba dostať k voľbám. Je trochu predčasné opierať sa o prieskumy, ale niektoré ukázali, že súčasná demokratická opozícia je na tom bez Kiskovej strany horšie, ako povedzme súčasné vládne strany a s Kiskovou stranou na tom je opozícia dokopy, naopak, lepšie.
Sme presvedčení, že doplnením tejto politickej ponuky je väčšia pravdepodobnosť, že získame potrebný počet voličov na zostavenie vlády. To, že teraz budeme robiť všetci všetko pre to, aby sme mali pozíciu pred voľbami čo najlepšiu, je logické, sme politickí súperi. Ak sa na jeseň ukáže to, čo v prípade PS a Spolu, teda že 5 plus 5 nie je desať, ale pätnásť; teda ak sa ukáže, že PS so Spolu a s Kiskom nie je 20, ale 25 percent, tak je to legitímny priestor na debatu, v akom formáte do tých volieb pôjdeme.
na záver si dajme niečo ako „otázkový penaltový rozstrel“. S kým nepôjdete do vládnej koalície?
Richard Sulík: Smer, SNS a Kotleba sú pre nás „no go“. Všetci ostatní sú pre nás prijateľní partneri a dúfam, že aj my pre nich. Rokovať budeme okrem týchto troch so všetkými budúcimi parlamentnými stranami.
Miroslav Beblavý: Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu vylučuje z rokovaní o povolebnej spolupráci fašistov, SNS a Smer. Zároveň by sme veľmi privítali, keby nám voliči umožnili spolupracovať so stranami, ktoré nie sú nacionalistické a populistické.
Alojz Hlina: U nás takéto rozhodnutia prijíma Rada KDH, čo je 120-členný orgán. Ale za seba hovorím, ale myslím, že vystihnem aj atmosféru v KDH, že so Smerom KDH nikdy a nikdy nepôjde. S kotlebovcami nie. A dovoľte mi povedať, že ja mám sentiment k SNS. Nemali šťastie s predsedami, ale mám sentiment, možno aj preto, že SNS na Orave zakladala v roku 1990 moja mama. Možno, náhodou, keby sa tam niekto zjavil, tak malinkú šancu by sme tam možno videli.
Miroslav Kollár: Nešiel som vo svojich 50 rokoch do politiky kvôli tomu, aby som sa bavil o možných koaličných rokovaniach so Smerom, SNS alebo Kotlebom, to máme jasne vydiskutované.
„Musíme robiť poctivú politiku, buďme tým, kým naozaj sme.“
o osem mesiacov, ak sa nič nestane, máme voľby a zdá sa, že je veľká šanca na zásadnú zmenu po 12 rokoch vlád Smeru. Ste v záujme vyššieho dobra, teda dosiahnutia veľkej zmeny, ochotní potlačiť pokušenie negatívnej kampane voči sebe navzájom?
Richard Sulík: Na toto netreba žiadne veľké premáhanie, lebo taká kampaň nefunguje. ľudia to neoceňujú a nezískavame tým voličom, takže vo vlastnom záujme to robiť nebudeme. Ale k návrhom, o ktorých si myslím, že sú zlé, poviem, čo si myslím.
Miroslav Beblavý: Pán Sulík má pravdu, dnes antikampaň vedú záhadné portály, anonymné facebookové stránky a mimozemské bytosti, takže ja sa neobávam, že by v opozícii niekto útočil pod svojím menom. A špeciálne v dnešnej dobe je hlas po niečom pozitívnom a získa ten, kto bude vedieť predstaviť, ako má Slovensko vyzerať a ľudia mu uveria, že to dokáže spraviť.
Alojz Hlina: Tridsať percent sily Smeru vyplývalo zo slabej opozície. My sme sami sebe dosť veľkým nepriateľom a nevieme sa niekedy spojiť. Dávam do pozornosti pakt o neútočení pred regionálnymi voľbami, ktorý mal veľmi dobré výsledky. Ale keď nás bude 6-7 subjektov, zárodok konfliktu bude už len v ich počte.
Pre stabilitu systému je dôležité, nech tam sú stabilné, hodnotovo ukotvené strany. Ale naozaj dajme pozor, lebo keď kamery zhasnú a bude treba niečo robiť a do týždňa bude oheň na streche. A potom už barbari nebudú musieť ani preraziť brány, lebo im ich otvoria ľudia. Dajme na to pozor, nech sme tam 3 či 4 subjekty a vtedy by som povedal, že to bude dobré.
Miroslav Kollár: Moja dvojnásobná osobná skúsenosť je, že voľby sa dajú vyhrať slušnou a pozitívnou kampaňou. Nejdem do politiky preto, aby som rozdával „podpásovky“. Ideme do toho s tým, aby sme opozíciu posilnili. To, že budeme súperiť ideami, ľuďmi, programom, je úplne legitímne. Za seba a za nás môžem garantovať, že to určite nepôjde pod úroveň pásu.