prenesme sa o sedem rokov späť, na majstrovstvá sveta do Helsínk v roku 2012. Do konca štvrťfinálového zápasu chýbajú tri minúty a Slovensko hrá s Kanadou o postup do semifinále. Stav je 3:3. Kanadský kapitán Ryan Getzlaf nezmyselne fauluje v strede klziska Juraja Mikúša a to znamená päťminútovú presilovku do konca zápasu. Michal Handzuš následne vyhrá vhadzovanie, pošle puk naspäť na Sekeru a korčuľuje pred bránku. Sekera nahodí puk, Handzuš ho pred kanadským brankárom tečuje, vyhrávame 4:3 a do konca zápasu hráme o hráča naviac. Rodí sa jedno z najpamätnejších víťazstiev turnaja, ale i ostatných rokov. Nakoniec je z toho v Helsinkách nečakané striebro.
Keď si šiel včera sadnúť na trestnú lavicu kanadský hráč šesť minút pred koncom zápasu, spomenul som si na zápas spred siedmich rokov a v duchu som si prial, aby sa história opakovala.
Ona sa síce zopakovala, akurát že v opačnom garde. Slováci presilovku nevyužili a Erik Černák sa 74 sekúnd pred koncom nechal vylúčiť. Vedeli sme, že je zle, pretože Kanada dovtedy využila v zápase dve zo štyroch presiloviek. A udrela aj na konci. Mark Stone strelou nad ľavé rameno Mareka Čiliaka rozhodol sekundu pred koncom. Smutný koniec.
najlepší výkon na turnaji
Divákov na štadióne i pri obrazovkách zápas musel baviť. A napriek prehre tlieskali. Rozhodcovia vylúčili Černáka správne, ale možno prehliadli krosček na nášho hráča pri mantineli. Možno sme mohli hrať presilovku my. Na možno sa však nehrá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.