Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sedem rokov s Kažimírom

.filip Minich .slovensko .diskusia

Aký bol Peter Kažmír minister a v akom stave zanechal verejné financie? Dokáže vláda udržať sľub o vyrovnanom rozpočte? Traja ekonómovia – Katarína Muchová, Ivan Šramko a Radovan Ďurana – hodnotia sedem rokov s Petrom Kažimírom v čele rezortu financií.

Sedem rokov s Kažimírom Branislav Bibel

máme dnes verejné financie v lepšom stave než v čase, keď do úradu nastúpil Peter Kažimír?

Ivan Šramko: Ak by sme to hodnotili podľa toho, ako sa vyvíjali deficity a ako sa vyvíjal dlh, tak sú v lepšom stave. V podstate od roku 2014 sa ten dlh začal znižovať, čo hodnotím pozitívne. Od takzvanej bezpečnej hladiny dlhu sme však ešte stále dosť vzdialení. V tej konsolidácii treba naozaj pokračovať, aby sme boli pripravení na tie zlé časy.

v posledných rokoch sa hospodárstvu darilo, deficit a dlh sa tak dal znižovať ľahšie…

Katarína Muchová: Mali sme naozaj veľmi silný hospodársky rast, čo štátu pomáhalo v daňových a odvodových príjmoch. Videli sme aj veľmi slušné poklesy v miere nezamestnanosti a s tým spojený rast miezd. Toto veľmi prispievalo k tomu, že príjmy štátu sa zvyšovali, takže toto bola veľká pomoc pri konsolidácii verejných financií. Deficity sa znižovali, no je otázka, či sa mohli znižovať ráznejším tempom. 

a mohli? 

Muchová: Bol tam určite priestor na ambicióznejšie ciele. 

Radovan Ďurana: Tam, kde ekonomika rastie, sa ukazovatele zlepšujú aj samy. Keď sa na to pozrieme z tej strany, čo vláda alebo ministerstvo financií urobili, aby sme mali lepšie hospodárenie, tak gro opatrení spočívalo v zvyšovaní daňového zaťaženia, zmenšení druhého piliera. Na výdavkovej strane rozpočtu sa urobilo strašne málo. 

napríklad v Česku sa od roku 2012 zlepšovalo hospodárenie vlády oveľa rýchlejšie než na Slovensku. Česi sú už od roku 2016 v prebytku, u nás je naplánovaný až na budúci rok. Čo robia inak alebo lepšie?

Šramko: Nie som expert na českú ekonomiku, no myslím, že mali silnejší ekonomický rast než my. Pre mňa je však ešte dôležitejším ukazovateľom vývoj dlhu, pretože ten to ukazuje presnejšie a tu sú Česi na tom ešte lepšie než my, pretože ten dlh sa blíži k 30 percentám HDP, čo je výrazne lepší výsledok ako ten náš, pokiaľ bude 49 percent. V tomto smere v Česku pomáhal lepší ekonomický rast a myslím si, že aj disciplína. Pretože u nás posledné dva roky sme mali vysoké nadpríjmy. Každý rok to bolo vyše miliardy oproti tomu, čo bolo naplánované v rozpočte a my sme ich veľmi rýchlo použili. 

to boli tie rôzne balíčky?

Šramko: To boli balíčky, ale aj mnohé iné veci. A toto si myslím, že takýmto spôsobom sa nadpríjmy v Česku nepoužívali. Čiže aj u nás existoval priestor na rýchlejšiu konsolidáciu. Je to potom na politickom rozhodnutí, čomu sa dá priorita. 

Šramko: „Za najlepšiu vec pokladám to, že jeho zásluhou bol schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.“

Ďurana: Po kríze mali Česi výrazne nižšiu nezamestnanosť než Slovensko. Koniec koncov, Česko má najnižšiu mieru nezamestnanosti v celej Európskej únii. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil ich hospodárenie, je, že zatiaľ čo za ministrovania pána Kažimíra sa postupne zlepšovala efektivita výberu daní, tak tam mali výber DPH efektívnejší už dávno. 

čo sa Petrovi Kažimírovi podarilo?

Šramko: Za najlepšiu vec pokladám to, že najmä jeho zásluhou bol schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vniesol do našej ekonomiky koncept dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, čo považujem za veľký úspech. Tento zákon je extrémne tvrdý voči vláde, od istej úrovne dlhu ju už začína významne obmedzovať v právomociach a predpisuje jej určité správanie. A to je dobré.

Tento zákon je vo veľkej miere zásluhou aj Petra Kažimíra, poznám tú históriu – v roku 2008 tá iniciatíva vznikla na pôde Národnej banky a on sa k tomu, už ako štátny tajomník, aktívne postavil. Potom, keď sa vláda vymenila, on zostal v polohe podporovateľa a tým sa dosiahol ten konsenzus, ktorý v Národnej rade bol. Toto pokladám za jeho najväčší prínos pre dlhodobý vývoj verejných financií. 

Ďurana: Zákon o dlhodobej udržateľnosti bol ústavný, podporili ho aj predstavitelia iných strán. Mne príde z pohľadu politického diania, že pán Kažimír ho udržal pri živote. Bol vystavený rôznym tlakom a mne osobne sa zdá, že keď sa pred rokom a pol či dvoma rozprávalo o jeho zmenách, napríklad v súvislosti s diaľnicami, tak sa nevyjadroval jednoznačne, že s tým nesúhlasí, ale hovoril o variantoch – môže to byť tak, alebo onak. 

Ivan Šramko: Kažimír vniesol do našej ekonomiky koncept dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, čo považujem za veľký úspech. Ten zákon je extrémne tvrdý voči vláde.BORIS NÉMETHIvan Šramko: Kažimír vniesol do našej ekonomiky koncept dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, čo považujem za veľký úspech. Ten zákon je extrémne tvrdý voči vláde.

a hodnota za peniaze? 

Šramko: Na niektorých rezortoch sa to udomácnilo, no boli aj rezorty, ktoré to úspešne ignorovali. No inak je to nepochybne správna cesta, ako sa dá kontrolovať vynakladanie verejných zdrojov. 

Ďurana: My sme to navrhovali už v roku 2008, že by sa mali takto hodnotiť výdavky. Nie je to slovenský vynález, ale, samozrejme, je dobré, že sa to zaviedlo. Opäť tu však narážame na rezortizmus. A sumy, ktoré sa vďaka tomuto systému ušetrili, boli relatívne nízke. Mne osobne prekáža aj to, že akákoľvek úspora, ktorá z toho vznikne, je vlastne príjmom ministerstva, ktorý môže zasa minúť. Nepodarilo sa tu presadiť koncept, že nejde o to, minúť všetko, ale míňať efektívne. 

o Petrovi Kažimírovi hovoria niektorí politici, najmä z radov Smeru-SD, že je to najlepší minister financií v histórii Slovenska. Súhlasíte? 

Šramko: Tak všeobecne sa to nedá hodnotiť, to záleží od kritérií, aké si nastavíte. Veľa závisí od obdobia, v ktorom konkrétny človek nastúpi do funkcie. Niekedy nemusí ani špičkový ekonóm uspieť. Napríklad v Taliansku. Pán Padoan bol skvelý ekonóm, a napriek tomu ako minister neuspel, lebo prišiel v zlom čase.

Ďurana: Dá sa na to pozerať z dvoch pohľadov – existuje človek zo Smeru, ktorý by v danom politickom prostredí dokázal viac než Kažimír? Na takú otázku môžem odpovedať len tak, že neviem, lebo vlastne ani nepoznám nikoho iného z prostredia Smeru, kto by zvládal takúto funkciu. Z tohto pohľadu asi bol najlepší. Keď sa na to pozriem z pohľadu kvality verejných financií, odpoviem cez jeden príklad: ESO. Mala to byť kľúčová reforma verejnej správy a malo ju spoluorganizovať ministerstvo financií, no skončilo sa to veľkým neúspechom. Napriek tomu, že máme viac než miliardu eur v elektronizácii verejnej správy, tie úspory z efektivity nevidieť. 

v čom mal Kažimír rezervy, prípadne čo nezvládol? 

Ďurana: Minister Kažimír zaviedol šesť nových daní, zvýšil vymeriavacie základy alebo sadzby ďalších štrnástich. Zreformoval verejné financie zvýšením daňového zaťaženia. Dalo sa to urobiť aj inak a myslím si, že sme mohli skončiť s verejnými financiami v lepšom stave, než ich máme dnes. 

Šramko: Neboli zavedené výdavkové limity. Ak by sa zaviedli, tak tie nadbytky, ktoré sme mali, by sa nedali tak ľahko minúť a prispelo by to skôr k zrýchleniu konsolidácie. My sme viackrát poukazovali na to, že tento silný rast a tieto nadpríjmy vytvárali priestor na rýchlejšiu konsolidáciu a mohli sme byť už bližšie k bezpečnej úrovni dlhu.  

Muchová: Mňa napríklad teraz mrzí absencia diskusie pri tej poslednej dôchodkovej reforme. Viac-menej sa to vôbec nepreberalo na hlbšej úrovni – nijaké analýzy ani vyčíslené dopady na dlhodobú udržateľnosť verejných financií!

na ministerstvo financií by mal nastúpiť nový človek, pán Kamenický – poznáte ho? Čo to je za človeka? Bude mať kapacitu na to, aby buchol do stola a povedal nie, nebude sa rozhadzovať? 

Ďurana: O pánovi Kamenickom viem len toľko, že bol poslancom Národnej rady. A to je všetko. 

Muchová: Ani ja ho nepoznám. 

Katarína Muchová: Mrzí ma absencia diskusie pri dôchodkovej reforme. Nepreberalo sa to na hlbšej úrovni – nijaké analýzy ani vyčíslené dopady na dlhodobú udržateľnosť verejných financií!BORIS NÉMETHKatarína Muchová: Mrzí ma absencia diskusie pri dôchodkovej reforme. Nepreberalo sa to na hlbšej úrovni – nijaké analýzy ani vyčíslené dopady na dlhodobú udržateľnosť verejných financií!

Šramko: Ja som s ním mal úplne štandardný vzťah. Keď idú naše správy do parlamentu, rokuje o nich, samozrejme, finančný výbor. Nepoznám však jeho strategické úvahy. A to buchnutie do stola je relatívna vec. To, čo som si napríklad vážil u Petra Kažimíra, je, že aj keď to jeho buchnutie do stola nepomohlo – napríklad pri daňových licenciách nemal problém verejne povedať, že s tým nesúhlasí –, ale aspoň nebol ticho. Uvidíme, ako sa k týmto témam bude stavať nový pán minister. 

peter Kažimír odišiel v čase, keď je na tento rok naplánovaný vyrovnaný rozpočet, na budúci rok mierne prebytkový. No vládne strany predstavujú jeden návrh za druhým – SNS hovorí o znižovaní daní, Most-Híd chce zásadne znížiť odvody, Smer chystá obrie balíčky… Ako to ovplyvní rozpočet? 

Šramko: Problém je to najmä vtedy, keď tieto návrhy nie sú súčasťou normálnej stratégie, nie sú normálne zanalyzované a keď sa strieľajú len tak od pása. Už som hovoril, že tá suma je obrovská, ale treba si počkať, ako to dopadne. No ak by boli len takéto návrhy a neboli nijaké kompenzácie, tak si viem sotva predstaviť, že v roku 2020 bude mierny prebytok v rozpočte. 

Muchová: Rada by som videla analytickú štúdiu, a nielen to, že niekto iba tak z hlavy v parlamente navrhne nejaké číslo. A potom je namieste rozprávať sa o tom, ktoré z tých opatrení prinesie lepšiu hodnotu za peniaze. Keď sa pozrieme napríklad v rámci pripravovaného balíčka na nižšiu DPH na potraviny, je namieste diskusia, lebo je to legitímne opatrenie, no treba ho aspoň odhadom vždy vyčísliť, aký bude mať dopad. A tiež, či sa to aj premietne do cien. Pred pár rokmi vydal Inštitút finančnej politiky analýzu, či sa premieta do cien nižšia DPH na vybrané potraviny, a vyšlo im, že to nemá taký dopad, ako keď sa zvyšuje sadzba.

Šramko: Tu je kľúčové identifikovať, čo sa tým sleduje a komu chceme pomôcť. Pretože my sme teraz robili anylýzu toho dopadu a vyšlo nám, že ak by sa to prenieslo do zníženia cien, najviac to pomôže bohatým, tí usporia najviac, vychádza nám tam 15 eur mesačne a samozrejme tí chudobnejší, ktorí menej nakupujú, usporia menej. Ak by sme chceli pomôcť chudobnejším, na to sú oveľa efektívnejšie cesty.

Ďurana: „Vláda nefunguje ako subjekt s jedným cieľom, ale ako stranícka politika.“

okrem potravín však vláda rieši aj návrh na zníženie daní pre firmy. Toto je dobrý nápad? 

Ďurana: Máme najvyššiu sadzu dane z príjmov v krajinách V4 a Škandinávia už sadzbami daní podlieza tie slovenské. Aj s ohľadom na prichádzajúce spomalenie slovenskej ekonomiky, by nebolo na škodu ponechať viac peňazí firmám. Zasa treba povedať, že počas krízy sa zvyšovali dane či zavádzali odvody pre finančné a regulované subjekty s argumentom, že kým sa nezlepšia verejné financie, tak to treba platiť. Stali sa však z toho trvalé dane, takže súkromný sektor je zaťažený dosť a vidím tam priestor na znižovanie sadzieb.

Šramko: Pokiaľ by to bolo dobre pripravené a plnili by sa ciele, ktoré sú dané, tak by to bolo prijateľné. Je pravda, že máme jedno z najvyšších zaťažení, no prekvapila ma argumentácia, že keď znížime dane, tak automaticky vyberieme viac, čo, samozrejme, nie je pravda. Čiže z toho, ako sa to prezentuje, mi vychádza, že to opäť nie je dobre pripravené ani premyslené.  

Ďurana: Jedna vládna strana dá návrh, kde na DPH vypadne 400 až 500 miliónov a druhá strana v tej koalícii navrhuje zníženie odvodov. Tá vláda evidentne nefunguje ako nejaký subjekt s jedným cieľom, ale ako stranícka politika. A to nás brzdí. 

Radovan Ďurana: Existuje človek zo Smeru, ktorý by v danom politickom prostredí dokázal viac než Peter Kažimír? Neviem, lebo nepoznám nikoho iného z prostredia Smeru, kto by zvládal takúto funkciu.BORIS NÉMETHRadovan Ďurana: Existuje človek zo Smeru, ktorý by v danom politickom prostredí dokázal viac než Peter Kažimír? Neviem, lebo nepoznám nikoho iného z prostredia Smeru, kto by zvládal takúto funkciu.

keď to všetko vezmeme do úvahy – znižovanie DPH, znižovanie firemných daní, sociálne balíčky – je reálne, že Slovensko bude mať na budúci rok prebytkový rozpočet? 

Šramko: Uvidíme, čo z toho vylezie, keď prídu tie návrhy do parlamentu. Už v tomto roku sme identifikovali riziká za 700 miliónov. V minulosti platilo, že takéto riziká sa vo veľkej väčšine aj naplnili. Ako rozpočtová rada hovoríme, že treba prijímať opatrenia, pozorne to sledovať a reagovať. Toto sa nedá vyriešiť v decembri. 

hovoríte za rozpočtovú radu, že treba prijímať opatrenia, aby bol vôbec vyrovnaný rozpočet, no politici predstavujú návrhy, ktoré hovoria o väčšom míňaní peňazí…

Šramko: Uvidíme, ako to vyskladajú.

Ďurana: Neverím prebytkovému rozpočtu vôbec a v podstate som skeptický aj k vyrovnanému. U nás tá politická krátkozrakosť vyvoláva veľké očakávania. Verejnosť chce nižšie dane aj sľuby, čo všetko bude po novom zadarmo. Kde bude potom to šetrenie? Kto teraz príde, že zvýši dane? Alebo dá menej na diaľnice? Politici si touto súťažou návrhov spravili problém, ktorého výsledkom bude deficit. 

Muchová: Mať tento rok vyrovnaný rozpočet je z čisto ekonomického pohľadu dosiahnuteľné, no v našich odhadoch sme konzervatívnejší a vidíme mierny deficit pre tento rok.

Muchová: „Veríme napríklad, že brexit sa podarí lepšie zmanažovať.“

prečo potrebuje Slovensko vyrovnaný rozpočet? 

Šramko: Naša prvoradá priorita by mala byť dosiahnuť bezpečnú hranicu dlhu. No je to aj podmienka, ktorá je napísaná v našich domácich zákonoch aj európskych dohodách. 

v EÚ sú však krajiny s oveľa väčšími deficitmi – Španielsko -3, Francúzsko -2,7, Taliansko -2,4, Maďarsko -2,2 a tak ďalej. Nie sme na seba zbytočne prísni?  

Ďurana: V EÚ by sme už napočítali viac krajín, ktoré majú prebytkový rozpočet. Chceme sa porovnávať s tými, ktorí hekujú systém, alebo s tými, ktorí sa snažia viesť udržateľné financie? 

Šramko: A, samozrejme, je rozdiel aj medzi krajinami. To, čo si môže dovoliť Francúzsko alebo nejaký iný veľký štát, to si nemôže dovoliť Slovensko. Sme malí, viac závislí od vonkajšej situácie. Veľké štáty majú omnoho väčšiu vnútornú kapacitu v ekonomike. Navyše, dnes menová politika ECB umožňuje požičiavať si lacno, no Slovensko už dnes platí 1,2 miliardy na obsluhu dlhu. Ak sa zmenia úrokové sadzby, ak by sa napríklad zdvojnásobili, čo nie je taký problém, bola by to extrémne veľká záťaž.

Muchová: Na Taliansku to vidieť už teraz – dlhovú službu majú enormne veľkú. Ak by nemuseli splácať obrie dlhy, tak hospodária v prebytku. 

čo sa týka vývoja ekonomiky, Európa má za sebou dobré roky. Posledné čísla rastu HDP však ukazujú stagnujúcu ekonomiku v Nemecku, recesiu v Taliansku a drvivá väčšina krajín vrátane Slovenska zažíva spomalenie rastu. Blíži sa nejaká kríza? 

Muchová: Nenazvala by som to krízou, skôr spomaľujeme tempo. Určite vidíme, že ten rázny rast hospodárstva, ktorý mala eurozóna v roku 2017, bol pravdepodobne cyklickým vrcholom. Rok 2018 prišiel s pomalším tempom rastu a tento a budúci rok môžeme naozaj očakávať ďalšie spomalenie. V prípade Slovenska – my sme už na konci januára znižovali odhad na tento rok – sme išli na 3,4 percenta, a stále to nie je zďaleka nič zlé. Niektoré z tých rizík by sa mohli nakoniec vylepšiť. Veríme napríklad, že brexit sa podarí lepšie zmanažovať. 

Šramko: V médiách často zaznieva, že sa blíži kríza, no zatiaľ tie signály a prognózy, ktoré máme, nehovoria nič o tom, že by malo prísť niečo vážne. Keď vezmeme do úvahy seriózne podklady, ktoré dáva MMF, OECD alebo Európska komisia, tak tie hovoria o nemeckej ekonomike, že na budúci rok by už mala rásť rýchlejšie. Nejaký vážny dôvod na pesimizmus preto nevidím, hoci zo skúsenosti z rokov 2008 a 2009 musím povedať, že prognózy ani týchto renomovaných inštitúcií neboli celkom aktuálne. Sedel som vtedy v ECB a nosili nám prognózu rastu. A pritom kríza už bola evidentná. Takže by som ich nepreceňoval. (Smiech.)

ivan Šramko

Narodil sa v roku 1957 v Bratislave, študoval na Vysokej škole ekonomickej. Pôsobil ako člen vedenia viacerých komerčných bánk, v rokoch 2005 – 2010 bol guvernérom Národnej banky Slovenska. Po ukončení pôsobenia v NBS v roku 2010 bol vymenovaný za veľvyslanca Slovenskej republiky pri OECD. V roku 2012 sa stal predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

katarína Muchová

Venuje sa makroekonomickému vývoju slovenskej ekonomiky v kontexte diania v eurozóne a vývoju na finančných trhoch. Štúdium ekonómie absolvovala na University of Bristol a University of St. Andrews vo Veľkej Británii. Po skončení štúdia najprv pracovne pôsobila v Londýne, kde sa venovala ekonomickej konzultačnej činnosti, najmä pre britskú vládu a Európsku komisiu, a od roku 2014 pracuje v Slovenskej sporiteľni ako analytička. 

radovan Ďurana

Analytik Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy INESS. Po ukončení Fakulty manažmentu UK v Bratislave so špecializáciou finančný manažment pracoval v komerčnej banke v zahraničí ako analytik. Oblasťou jeho záujmu sú verejné financie, sociálny systém. Už niekoľko rokov vedie vzdelávací projekt Cena štátu. Pôsobí aj ako fellow francúzskeho IREF.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite