Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Milan Lučanský sa stal riadnym policajným prezidentom. Je to dobrá správa?

.michal Magušin .slovensko .diskusia

V akom stave je naša polícia a ako ju reformovať? Diskutujú exšéf polície Jaroslav Spišiak, expolicajt Branislav Diďák a poslanci Gábor Grendel a Jozef Rajtár.

Milan Lučanský sa stal riadnym policajným prezidentom. Je to dobrá správa? MARKO ERD/PETIT PRESS/PROFIMEDIA 10. apríl 2019 Bratislava: Policajný prezident Milan Lučanský odpovedá novinárom po zasadaní Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Lučanský sa po zmene zákona o voľbe policajného prezidenta stal z dočasného riadnym šéfom polície na štyri roky.

policajným prezidentom sa stal Milan Lučanský. Tento človek podal v roku 2011 spolu s bývalými funkcionármi Úradu boja proti organizovanému zločinu Ivanom Šefčíkom a Jozefom Mičietom trestné oznámenie na Jaroslava Spišiaka za ohováranie. Žiadali odškodné 300-tisíc eur, pretože ste o nich povedali, že kým boli v polícii, mafián Karol Mello bol na úteku a keď z polície odišli, Mella sa podarilo zadržať. Celá kauza sa uzavrela tak, že išlo o priestupok. Zmenil sa po ôsmich rokoch od tohto incidentu váš názor na Milana Lučanského?

Jaroslav Spišiak: Milan Lučanský patril medzi najlepších operatívcov, akých som v živote poznal. Počas môjho pôsobenia vo funkcii prvého viceprezidenta som mu zveroval najkomplikovanejšie prípady, aké sme riešili, čiže všetko, čo súviselo s Mikulášom Černákom a jeho skupinou. To je Milan Lučanský. Potom prišli kauzy, na ktoré sme mali odlišný názor, napríklad aj prípad Mello. Potom som bol štyri roky mimo polície a počas tohto času sa stali udalosti, do hĺbky ktorých som až tak neprenikol a spomínaný výrok bol vyslovený tak, že je pravdivý, avšak vyplynul z chybných, neupresnených a nevysvetlených informácií ohľadom celého procesu vyšetrovania Mikuláša Černáka a všetkých osôb, ktoré boli vyšetrované v tejto súvislosti. Bola to pravda, ktorá zabolela, urazila, súdili sme sa, dohodli sme sa a tento problém je vyriešený.

je Milan Lučanský dobrý policajný prezident?

Jaroslav Spišiak: Samozrejme. Bol a aj bude jeden z najlepších ľudí, akých mohli v tejto konštelácii, v súčasnom stave policajného zboru vybrať a vymenovať, aspoň podľa mojich informácií. Určite existuje množstvo mladých policajtov, ktorí sú agresívnejší, perspektívnejší, vidia veci moderne a cieľavedome ich chcú budovať, ale k nim sa neviem vyjadriť, lebo ich nepoznám. Poznám Milana Lučanského.

pán Diďák, donedávna ste bol riaditeľom Odboru kynológie a hipológie Prezídia policajného zboru. Boli ste v polícii 26 rokov, teraz ste sa rozhodli vstúpiť do politického ringu s víziou reformy polície. O Milanovi Lučanskom ste povedali toto: „Pána generála trocha poznám. Vnímam ho ako jedného z najlepších kriminalistov, akých slovenská polícia mala, to je nepopierateľné. Ale na druhej strane je to človek pána exministra Kaliňáka, preto nezmení na fungovaní polície nič. Maximálne niekoľko personálnych zmien. Pán Lučanský verí, že ten systém, ktorý pomáhal budovať, funguje dobre. Reformou by poprel celý svoj služobný život.“ Čo myslíte tým, že Lučanský je „človek Roberta Kaliňáka“?

Branislav Diďák: My, ako skupina s cieľom priniesť komplexnú reformu polície, sme to tak vnímali, keďže generál Lučanský bol za pána exministra prvým policajným viceprezidentom a na tejto pozícii disponoval viacerými citlivými informáciami. Na druhej strane treba povedať aj to, že naozaj patril k elite a súhlasím aj s tým, že z výberu kandidátov na policajného prezidenta bol naozaj najlepším kandidátom. Otázny však je spôsob výberu a aj to, ako sa do výberu mohli kandidáti prihlasovať.

„Z výberu kandidátov na policajného prezidenta bol Lučanský najlepší.“

je to teda aj podľa vás dobrý policajný prezident?

Branislav Diďák: Na toto budeme vedieť odpovedať až po určitom čase, lebo je riadnym prezidentom ešte asi len štyri dni.

to je celkom diplomatická odpoveď, keďže ste predtým povedali, že „reformou by poprel celý svoj služobný život“. Teraz mu dávate čas. Ako si to máme vysvetliť?

Branislav Diďák: Každý vyšiel z nejakého prostredia, ktoré ho formovalo. Prostredie Milana Lučanského bolo iné, ako to, ktoré formovalo mňa. Osobne si myslím, že vzišiel z prostredia, ktoré bolo blízke Smeru a prekonať toto prostredie bude pre neho veľmi ťažké.

takže aj „človek Roberta Kaliňáka“ môže byť dobrý policajný prezident?

Branislav Diďák: Vyjadril sa, že bude robiť zásadné zmeny. Nepovedal aké. Zachytili sme niečo ohľadom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ale neviem, aké zásadné zmeny myslel. Dokonca o konkrétnych zmenách nevedia ani príslušníci NAKA, takže naozaj musíme počkať.

naša skúsenosť je, že za vlády Smeru sa do vrcholových funkcií dostávajú ľudia, ktorí majú v pozadí nejaké „prostredie“. Napríklad za bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom bolo prostredie strany Smer z Nitry plus sa ukázali silné väzby na bödörovcov z SBS Bonul. Pán Grendel, vy ste sa potom, ako sa Milan Lučanský stal minulý rok dočasným policajným prezidentom, vyjadrili, že šéfom polície bude „ľavá ruka Roberta Kaliňáka“. Je za Milanom Lučanským „kaliňákovské krídlo“ Smeru?

Gábor Grendel: Dnes si to už nemyslím. Ten môj výrok zaznel približne pred rokom, keď sa pán Lučanský ujal funkcie dočasného prezidenta. Vtedy, po protestoch a zmenách vo vláde, to vyzeralo tak, že ministerkou sa stala Kaliňákova štátna tajomníčka pani Saková, namiesto policajného prezidenta Gašpara nastúpi dovtedajší šéf inšpekcie, ktorého priamo menuje minister vnútra, preto som reagoval, že novou ministerkou vnútra bude pravá ruka Roberta Kaliňáka a policajným prezidentom jeho ľavá ruka. Za ten čas mali tieto osoby možnosť dokázať, že to tak nie je, že dokážu fungovať autonómne. No ani dnes nezabúdajme na to, že kým bol policajným prezidentom Tibor Gašpar, boli vo funkciách ľudia ako Róbert Krajmer (exšéf protikorupčnej jednotky NAKA, pozn. red.), Peter Hraško (exšéf NAKA, pozn. red.), Pavol Vorobjov (exšéf spravodajskej jednotky finančnej polície, pozn. red.) vykonával lustrácie novinárov, ako on tvrdí, na príkaz policajného prezidenta. Nezachytil som, že by policajná inšpekcia pod vedením pána Lučanského tieto veci nejako vyšetrila. Aj keď neviem, či o nich mala vedomosť. Toto všetko však nabádalo na opatrnosť voči pani Sakovej aj Milanovi Lučanskému. V júni 2018 bol preto ten výrok namieste.

„Lučanský má za rok lepšie výsledky, ako jeho predchodca za šesť rokov.“

prečo si dnes už nemyslíte, že Lučanský je „ľavá ruka“ Kaliňáka?

Gábor Grendel: Je pravda, že kým bol policajným prezidentom Tibor Gašpar, Marián Kočner behal po slobode, organizoval tlačové konferencie, zverejňoval rôzne materiály, rozohrával spravodajské hry a dokonca organizoval sledovanie novinárov. Potom prišiel pán Lučanský a o necelý mesiac bol pán Kočner vzatý do väzby. Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka sa posunulo tak, že po troch mesiacoch od nástupu pána Lučanského do funkcie bola razia v Kollárove, na druhý deň zatýkanie v Komárne. Netvrdím, že to všetko je zásluha pána Lučanského, ale myslím si, že kým za éry Tibora Gašpara mali mnohí policajní funkcionári veľmi veľa dôvodov robiť všetko preto, aby vyšetrovanie brzdili, tak sa mi zdá, že pod novým vedením policajného zboru sa také brzdenie nedeje.

takže je dobrý policajný prezident?

Uvidíme. Určite má za ten necelý rok lepšie výsledky, ako jeho predchodca za šesť rokov vo funkcii.  Ale Kočner a Bašternák nie sú jediné závadové osoby v tejto krajine.

základný protiargument k vášmu tvrdeniu spočíva v tom, že na Slovensku máme úplne inú spoločenskú situáciu. Bez ohľadu na to, či by bol policajný prezident pán Lučanský, alebo niekto iný, bol by nútený pod tlakom verejnej mienky nechať vyšetrovateľom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej voľné ruky a páni Krajmer, Gašpar či Hraško by tak či tak skončili vo funkciách.

Gábor Grendel: Neverím tomu, že ak by bol policajný šéf pán generál Gašpar, rozviazal by sa Pavlovi Vorobjovovi jazyk a svedčil by do zápisnice, že na pokyn pána Gašpara lustroval 28 novinárov. Personálna zmena hrala silnú rolu.

doteraz tu zazneli opatrné až láskavé hodnotenia Milana Lučanského. Pán Rajtár, súhlasíte s takýmto hodnotením?

Jozef Rajtár: Je to nepochybne skúsený policajt, ktorý si ide veľmi tvrdo za svojimi cieľmi. Dočasným prezidentom sa stal aj so súhlasom Roberta Kaliňáka, to si treba povedať. Robert Kaliňák za pôsobenia Milana Lučanského za prevody pri firme B.A. Haus s Bašternákom vyšetrovaný nebol. To je negatívny faktor, ktorý tu ešte neodznel. Napriek tomu si myslím, že za súčasných okolností môže pán Lučanský spraviť aj veľa dobrých vecí. Myslím, že políciu teraz čaká v prvom rade očista od ľudí naviazaných na spomínaného Bödöra a Milan Lučanský je dostatočne tvrdý, aby to urobil. Zároveň vieme, že sú to jeho, takpovediac, osobní nepriatelia. Môže teda spraviť veľa krokov, ktoré pomôžu polícii. Možno vie spraviť aj čiastočný zvrat v celom fungovaní polície, ale obrovský rozhodne nie, na to by rozhodne musel prísť nejaký väčší reformátor.

naozaj si myslíte, že Milan Lučanský, ktorý sa stal šéfom inšpekcie a vlastne aj policajným prezidentom aj vďaka rozhodnutiu Roberta Kaliňáka, bude teraz robiť veci, ktoré sa Kaliňákovi nepáčia?

Jozef Rajtár: Áno, môže spraviť veľa dobrého, ale nie systematický zvrat. Sledujme, čo bude robiť. Myslím, že čo najskôr by mala nastať veľká zmena na čele finančnej polície. Takisto to závisí od okolností a je obrovský tlak verejnosti nielen na vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka, ale aj na vyšetrenie všetkých prípadov, o ktorých Ján Kuciak písal. Pre mňa bude najväčším testom Milana Lučanského to, či si policajti trúfnu a či im bude zhora umožnené siahnuť na ešte mocnejších ľudí, ako bol Kočner alebo Bašternák. 

„Najväčší problém je financovanie polície, z toho plynú všetky ostatné.“

milanovi Lučanskému a ministerke Sakovej sa dá vytknúť jedna vec, ktorá súvisí s ostro sledovaným vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Časť vyšetrovania, ktorá sa týkala prípravy vraždy prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica, nečakane odňali pôvodnému tímu a posunuli vyšetrovateľom policajnej inšpekcie. Nevnímali ste to ako prvý pokus o zásah a manipuláciu vyšetrovania?

Gábor Grendel: Podľa mňa to naozaj urobili z obáv z únikov z vyšetrovacieho spisu, naozaj na to iný dôvod nevidím. Nemyslím si však, že by presun súvisel s úmyslom mariť vyšetrovanie. Len im podľa mňa bolo nepríjemné, že unikajú niektoré informácie z vyšetrovania a báli sa aj úniku esemesiek medzi Mariánom Kočnerom a pánom Šufliarskym. Právo na to mali, aj keď to nie je najšťastnejší krok. Sami priznávajú, že ak to procesne postúpi ďalej, bude sa to musieť vrátiť pôvodnému tímu. Bol to zbytočný ťah, ktorý urobili v panike.

po hodnotení nového policajného prezidenta sa pozrime na políciu ako celok. Aby sme sa mohli rozprávať o jej reforme, musíme pomenovať hlavný problém. Pomenovaní hlavných problémov polície je niekoľko, napríklad, že ju ovládajú záujmové skupiny...

Jaroslav Spišiak: To nie je hlavný problém.

...ako ďalší problém sa spomínajú politické vplyvy na políciu. Ako tretí problém sa spomína podstav polície, teda že policajtov nie je dosť. Ďalším je nedostatok motivácie, otázka kariérneho rastu. Čo je najväčší problém súčasnej polície?

Branislav Diďák: Ja sa ešte vrátim k tomu, podľa čoho má byť hodnotený prezident policajného zboru. Podľa mňa má byť hodnotený aj podľa toho, ako sú ľudia spokojní s políciou. A pokiaľ ľudia vidia to, že polícia si plní svoje úlohy a snaží sa pomáhať ľuďom bez rozdielu, tak to bude dobrá vizitka aj pre policajného prezidenta. Polícia nie je uzavretý systém, aby bola len ona spokojná. Tak to byť nemôže.

čo je teda tým najväčším problémom súčasnej polície?

Branislav Diďák: Ja som sa stretol s tým, že to nie je len jeden problém, ale že je to reťaz problémov, ktoré ste vymenovali. Ak nefunguje systém kariérneho rastu, tak je to preto, že je tam nejaký vplyv, niekto si chce dosadiť svojho človeka do polície a keď si ho tam dosadí, ten človek nebude slúžiť polícii ani republike, ale človeku, ktorý ho tam dosadil. Nastáva teda prirodzeným spôsobom selekcia alebo zakrývanie niektorých vecí. Ale vidíme aj dosadzovanie ľudí na nižších stupňoch riadenia, kde opäť môže dochádzať k niečomu, nechcem povedať že k rodinkárstvu, ale k prístupu, že „toto sú naši, k nim nebudeme až takí zlí“. Hovorím to ľudovo, aby to pochopili aj tí, ktorí nie sú policajti. Ja to vnímam ako reťaz problémov, ktorá tu je a s ktorou sa zatiaľ okrem pána Spišiaka žiadny policajný prezident nepokúsil nič urobiť. A opäť sa vrátim k pánovi Lučanskému. On má jednu vec, ktorú možno nemal žiadny z jeho predchodcov. Má veľkú politickú podporu. Policajný prezident bez politickej podpory neurobí nič. A má šancu urobiť takúto reformu. Otázkou je, či ju bude chcieť urobiť.

6. marec 2018 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák po zasadnutí parlamentného výboru, kde informoval o zisteniach ohľadom vraždy Jána Kuciaka. Po vražde musel Kaliňák odstúpiť a polícia prípad slobodne vyšetruje.DIANA ČERNÁKOVÁ/SITA6. marec 2018 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák po zasadnutí parlamentného výboru, kde informoval o zisteniach ohľadom vraždy Jána Kuciaka. Po vražde musel Kaliňák odstúpiť a polícia prípad slobodne vyšetruje.

viete aspoň pomenovať, čo je na začiatku celého toho reťazca problémov?

Jaroslav Spišiak: Ja to viem povedať. Najväčší problém polície na Slovensku je ten, že policajný zbor nie je ekonomicky samostatný útvar, ale policajné prezídium je vlastne sekciou ministerstva vnútra. Krajské riaditeľstvá sú rozpočtové organizácie, samostatné, ale riadené sekciou ekonomiky MV SR. Čiže policajný prezident nedisponuje finančnými prostriedkami, nerozhoduje o nich, možno má nejaké návrhy, ale nakoniec rozhoduje minister. A minister rozhoduje politicky. A to je najväčší problém. Pretože policajný prezident dáva úlohy, čo treba vykonávať, ale nemá na to peniaze.

najväčší problém je teda to, že minister má vplyv na prácu policajného prezidenta...

Jaroslav Spišiak: ...tým pádom nikdy nemôže byť policajný zbor nezávislý, môže tam byť aj neviem aký policajný prezident, kým nebude ekonomicky nezávislý. Čiže nepresadí reformy, nič zásadné, pretože bez finančného krytia rôznych reforiem je to nemožné.

taká bola aj vaša osobná skúsenosť?

Jaroslav Spišiak: Áno, moja osobná skúsenosť z pôsobenia v riadiacich funkciách.

na tom sa zadrhla tá vaša reforma polície, ktorou ste chceli upraviť systém hodnotenia a motivácie policajtov?

Jaroslav Spišiak: Nie. Tá sa zlomila predčasnými voľbami a odchodom. Ja som síce mal silnú politickú podporu, pán minister Lipšic mal maximálnu snahu skvalitniť a zlepšiť policajný zbor. Ale najväčší problém je financovanie policajného zboru. A z toho plynú všetky ostatné, ako proces odmeňovania, prijímania uchádzačov, to všetko závisí od finančného krytia.

Jozef Rajtár: Ja by som k tomu dodal, že je veľmi dôležitá aj demokratická kontrola, aby napríklad jeden človek nemal príliš veľkú koncentráciu moci. A nad ministrom je neporovnateľne väčšia demokratická kontrola, pretože voliči ho môžu odvolať najneskôr o štyri roky. Ja si nemyslím, že je všeliekom dať absolútnu nezávislosť policajnému prezidentovi alebo policajnému zboru. Dali sme svojho času nezávislosť súdnictvu a dosť škaredo sa nám to vrátilo naspäť, že sú často nezávislí aj od zákona a spravodlivosti. Preto je podľa mňa kontrola veľmi dôležitá. Myslím si však, že inšpekcia, tí čo kontrolujú, majú byť nezávislí a jednoznačne oddelení od ministra vnútra. Ideálne by bolo, keby bola inšpekcia aj pre armádu či finančnú správu ako jedna inštitúcia a tá naozaj nech je nezávislá. Ale myslím si, že polícia ako výkonná zložka štátu by mala byť pod demokratickou kontrolou, aby sa nevymkla.

to znamená, že minister vnútra by mal mať priamy vplyv na policajného prezidenta, mal by mať možnosť si ho vybrať, aj odvolať. Tak to myslíte?

Jozef Rajtár: Áno, aj.

„Akú hodnotu prináša policajný zbor ľuďom za peniaze, ktoré do neho idú?“

vnímam tu istý názorový rozdiel medzi politikmi a policajtmi. Policajti chcú čo najväčšiu nezávislosť a politici tvrdia, že by mali mať istý vplyv na dianie v polícii, pretože nesú priamu zodpovednosť pred voličmi. Napríklad by ste budúci rok vyhrali voľby, mali svojho ministra vnútra a ten, ak by mal tú právomoc, by rýchlo vymenil policajného prezidenta, čo by v prípade dobrého výberu spustilo okamžitú zmenu situácie v polícii k lepšiemu. Je toto vaše vnímanie?

Gábor Grendel: Myslím si, že minister vnútra by mal niesť politickú zodpovednosť za policajného prezidenta v dobrom aj v zlom. To je môj dlhodobý názor, preto s modelom, ktorý zaviedla súčasná vláda bez volieb, na čele s pánom Pellegrinim, nesúhlasím. Absolútne rozriedili politickú zodpovednosť medzi ministerku vnútra, odbornú komisiu a brannobezpečnostný parlamentný výbor. Ak by sa teraz zopakovala kauza odmietnutie trestného stíhania pána Bašternáka spred niekoľkých rokov, tak ministerka vnútra povie, že čo mala robiť, keďže mohla policajného šéfa vybrať len spomedzi ľudí, ktorých jej odporučil výbor. Poslanci z výboru povedia, že mohli vybrať len z tých, ktorých pozitívne posúdila komisia. Komisia povie, že len formálne posúdili životopisy všetkých, ktorí sa prihlásili. Takto si budú prehadzovať zodpovednosť jeden na druhého. Preto by zodpovednosť za policajného prezidenta patriť ministrovi vnútra, ale policajný prezident by potom mal mať absolútne voľnú ruku v tom, aby menoval ostatných policajných funkcionárov.

pán Diďák, Jaroslav Spišiak hovoril o dôležitosti ekonomickej nezávislosti polície a vy ste pri tom krútili hlavou. Nesúhlasíte?

Branislav Diďák: Práveže s tým absolútne súhlasím. A posunulo sa to ešte ďalej, krajské riaditeľstvá nie sú samostatné rozpočtové organizácie, je to ešte horšie, ako za pána Spišiaka. Krajskí riaditelia sa z ekonomického hľadiska stali úplnými štatistami. Súhlasím s tým, čo hovoril pán Grendel o tom, že policajný prezident by mal byť navrhnutý ministrom a menovaný vládou. To máme aj v našom návrhu reformy. Musím však povedať aj to, že keby fungoval kariérny postup, nie je také jednoduché niekomu rozhodnúť a povedať, že okresný či krajský riaditeľ bude na takej a takej pozícii. Museli by rešpektovať kritériá kariérneho postupu. Tento model funguje v Nemecku či v Spojených štátoch. Ľudia, ktorí sa chcú posunúť na vyššiu pozíciu, robia rozdielové skúšky. Nemusíme objavovať objavené. Musíme sa začať pýtať aj to, akú hodnotu prináša policajný zbor ľuďom za peniaze, ktoré do polície idú. To je o zmene filozofie polície. Mám pocit, že sme zastali niekde v časoch prevratu v rokoch 1948. Rozprávame sa o vyšetrovaní veľkých káuz. Ale ja som slúžil ako zástupca riaditeľa na maličkom vidieckom obvodnom oddelení. A tam ľudí netrápili veľké kauzy. Večer v telke si o nich pozreli, ale trápilo ich, že im večer zmizol bicykel, že im sused posunul plot. Ale polícia to neriešila, ako mala, lebo sa venovala iným činnostiam, napríklad zastavovaniu áut. Ja to vnímam takto zdola.

8. november 2016 Bratislava: Policajný prezident Tibor Gašpar počas rozhovoru po prijatí v Prezidentskom paláci. Práve počas Gašparovej éry dosiahla polícia najnižšiu dôveru občanov zo všetkých krajín Európskej únie. Vrcholom bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.MAREK MRVIŠ/SITA8. november 2016 Bratislava: Policajný prezident Tibor Gašpar počas rozhovoru po prijatí v Prezidentskom paláci. Práve počas Gašparovej éry dosiahla polícia najnižšiu dôveru občanov zo všetkých krajín Európskej únie. Vrcholom bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

pred pár rokmi sme tu mali pokus o veľkú reformu polície, keď sa Jaroslav Spišiak snažil zmeniť systém hodnotenia práce policajtov a tým ich pozitívne motivovať. Vy ste v rozhovore s Michalom Oláhom o tejto ére povedali, že pán Spišiak „robil reformu s ľuďmi, ktorí prišli z civilu, niektorí aj po rokoch, čo vyvolávalo pnutie medzi policajtmi“...

Branislav Diďák: Áno, za tým si stojím, boli to ľudia, ktorí boli aj päť rokov v civile. Keby fungoval normálny kariérny postup, neviem si predstaviť, ako sa takýto človek môže vrátiť trebárs do funkcie krajského riaditeľa.

ako ste však vnímali celkový systém hodnotenia práce policajta, ktorý pán Spišiak zaviedol?

Branislav Diďák: Ten sme vnímali jednoznačne pozitívne v tom, že bol prvým policajným prezidentom, ktorý sa to pokúsil urobiť. To, že mu nebol dopriaty čas a ten systém sa nevyladil tak, ako mal, je iná vec. Ale ten pokus sme vnímali jednoznačne pozitívne.

pán Spišiak, aká je vaša reakcia na to, že ste do vysokých funkcií zobrali ľudí, ktorí boli dlho v civile a urobilo to medzi policajtmi zlú krv?

Jaroslav Spišiak: Ja som bol jediný policajný prezident, ktorý mal možnosť nominovať si všetkých priamych podriadených vrátane prvého viceprezidenta. To bola moja najzákladnejšia podmienka, keď sme s pánom Lipšicom debatovali o tom, či sa mám vrátiť do polície. Najskôr som sa z toho tešil. Potom som zistil, že som si zobral na plecia ohromnú zodpovednosť, lebo ja som ich menoval a sám som bol za nich zodpovedný. O tých, ktorí tam boli nominovaní predtým, som vedel, že sa do funkcií dostali podľa systémov, ktoré existovali roky – obštrukciami, protekciami, všeličím možným. Chcel som to urobiť rýchlo, tak som odvolal všetkých a nominoval som tých, ku ktorým som mal maximálnu dôveru a ktorí z polície odišli preto, lebo boli moji spolupracovníci a ja som musel odísť, keď prišiel Smer. To, že boli päť rokov v civile, znamenalo len to, že získali iný pohľad na vec.

vnímali ste, že to vyvolalo pnutie vnútri polície?

Jaroslav Spišiak: Pnutie bolo zo všetkých uhlov pohľadu, lebo bol iný systém hodnotenia. Niektorí to vnímali pozitívne, iní sa báli, že budú musieť robiť stále na jednej funkcii, lebo nebudú mať šťastie, nebude sa im dariť a budú mať zlé hodnotenie. Mali sme na to necelý rok, čo je veľmi krátky čas na takú radikálnu reformu na základe objektívneho hodnotenia výkonnosti. Na tom mal byť postavený aj kariérny postup, ktorý by vôbec neumožňoval niekoho z ničoho nič nominovať na nejakú funkciu. Vždy sa dalo postúpiť len o jeden stupienok. Sám som povedal, že ak nedosiahneme výsledky, osobne odstúpim. A všetci moji kolegovia, ktorí prišli po piatich rokoch z civilu, to vnímali rovnako. Ak nebudeme dobre hodnotení, tak odídeme.

„Policajti musia mať pred sebou jasné pravidlá kariérneho postupu.“

skúsme teraz spraviť jeden experiment. Máme tu troch ľudí, ktorí sa z pozície politikov snažia o výrazné zlepšenie polície a pána Spišiaka, bývalého policajného šéfa. Skúste, prosím, každý z vás troch povedať vašu víziu reformy polície a na konci sa Jaroslava Spišiaka opýtam na jeho vnímanie týchto návrhov. Aká je vaša vízia reformy polície, pán Grendel?

Gábor Grendel: Neverím na zázračné reformy. Ak je politická garnitúra so zlým úmyslom, tak aj najdokonalejšiu reformu dokáže, slušne povedané, „obicyklovať“. Vidíme to na príklade zmeny voľby policajného prezidenta a šéfa inšpekcie. Tvárili sa, že voľbu idú odpolitizovať. A čo odpolitizovali? Zatiahli do toho v prípade policajného šéfa brannobezpečnostný výbor a v prípade šéfa inšpekcie vládu. Tvrdím, že ak by aj pri tomto modeli bol ministrom Robert Kaliňák, tak je policajným prezidentom Tibor Gašpar. Výsledok je presne taký istý, aký by bol pred zavedením tohto nového spôsobu. Neverím na zázračné reformy. Kľúčové je skôr vymeniť ľudí a to sa ukazuje aj na dnešných výsledkoch policajného zboru. Bolo potrebné „odstrihnúť“ niektoré osoby a zrazu to funguje. Neviem, či dokonale, ale niektoré veci sa pohli dopredu. Samozrejme, treba zaviesť hodnotiaci systém, ktorý bude viazaný s kariérnym postupom. Dôležitý je aj názor občana – a aj s tým sa počítalo pri reforme pána Spišiaka, len sa to nestihlo zaviesť. Považujem za dôležité aj zavedenie vnútorných kontrolných mechanizmov, ktoré budú fungovať nielen vtedy, keď vznikne podozrenie, že niekto niečo „ututlal“, to už môže byť neskoro.

zjednodušene hovoríte, že systém by sa mal vrátiť do podoby, v akej bol predtým – minister nesie priamu zodpovednosť za policajného prezidenta. Zároveň sa má pokračovať v reforme pána Spišiaka. Je to tak?

Gábor Grendel: Áno, plus ešte spomínané vnútorné kontrolné mechanizmy.

pán Diďák, aká je vaša vízia?

Branislav Diďák: Odpoviem zo svojej praktickej skúsenosti. Radovému policajtovi je úplne jedno, kto je policajným prezidentom. To, o čom hovoríme, je dôležité pre budúcnosť štátu, ale radový policajt chce vedieť, kde nastúpi – nie do polorozpadnutej budovy. Keď som nastúpil ako vyšetrovateľ, dostal som počítač, ktorý si kamarát opravár chcel nechať ako muzeálny kus. Po technickom zabezpečení chcú policajti jasné pravidlá, jasné ohodnotenie. Súhlasím s tým, čo hovorí pán Grendel o politickej zodpovednosti, ale radovým policajtom je to jedno. Chcú mať primerané podmienky a primeranú náplň práce. Nová generácia nemá záujem slúžiť v takomto policajnom zbore. Komu potom chceme robiť reformu, keď nebudeme mať policajtov?

aká je predstava reformy polície pre Jozefa Rajtára?

Jozef Rajtár: Súhlasím s tým, čo bolo povedané. Technické zabezpečenie by malo byť samozrejmosťou, obzvlášť pre vyšetrovateľov. Policajti musia mať pred sebou jasné pravidlá kariérneho postupu. Musia vedieť, že ak budú kvalitne vyšetrovať, potiahne ich to hore. A musia byť primerane ohodnotení. Teraz funguje takzvaný „čiarkový systém“, je v princípe jedno, či vyšetríte nejakú drobnosť, alebo rozložíte nebezpečnú organizovanú skupinu – máte za to čiarku, splnenú úlohu. Stáva sa, že vyšetrovací tím robí dva-tri roky na nejakej organizovanej skupine, uspeje a dostane odmenu dvesto eur za prácu, pri ktorej riskovali život.

pán Spišiak, počuli ste, čo tu odznelo. Pomenovali vaši predrečníci hlavný problém a ponúkli najlepšie riešenia?

Jaroslav Spišiak: Najskôr musím povedať exkolegovi, že ak policajtov nebude zaujímať, kto je minister alebo policajný prezident a tieto osoby pre nich nebudú morálna či profesijná autorita, tak to nebude fungovať. Bude to len zhluk ľudí, ktorí chcú niečo robiť. Ak radových policajtov nebude zaujímať, kto je ich šéf, čo chce a čo chce od nich, bude to zle. Toto je základ. Potom musia byť financie a všetko ostatné je politické „bľabotanie“ a nie som o tom ochotný debatovať, lebo ma to znervózňuje. (smiech a potlesk publika).

branislav Diďák

Pochádza z Nitry. Po absolvovaní policajnej strednej školy pôsobil na okresnom veliteľstve v Nitre ako strážmajster poriadkovej polície. V roku 1999 vyštudoval pedagogiku a dôstojnícku školu, neskôr právo v Sládkovičove. Od roku 2000 pracoval ako krajský kynológ, kde bol mimoriadne povýšený do hodnosti majora. Od roku 2010 pracoval ako vyšetrovateľ ekonomickej kriminality. V decembri 2012 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa odboru kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. Od roku 2017 je na vlastnú žiadosť v civile. Je expertom strany SPOLU pre reformu polície.

gábor Grendel

Je poslancom Národnej rady SR za stranu NOVA, ktorej bol v minulosti aj predsedom. Vyše desať rokov pôsobil ako novinár v denníku Új Szó, rádiu Twist, televíziách TA3 a Markíza. Počas obdobia vlády Ivety Radičovej sa stal hovorcom ministra vnútra Daniela Lipšica. V parlamente je členom poslaneckého klubu hnutia OĽaNO, zároveň je predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Má 38 rokov.

jaroslav Spišiak

Pochádza zo Želiezoviec. Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej aj Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. V polícii začal pracovať od roku 1988, v roku 2008 sa stal okresným riaditeľom v Dunajskej Strede, kde bojoval proti mafiánskej skupine Pápayovcov. V rokoch 2001 až 2006 bol policajným viceprezidentom. Po nástupe prvej Ficovej vlády odišiel do civilu. V rokoch 2010 až 2012 bol policajným prezidentom. Momentálne pracuje ako šéf ochrany v Slovnafte. Je ženatý, má dve deti.

jozef Rajtár

Poslanec národnej rady a tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre štíhly štát. Študoval na Strednej škole knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave, neskôr kórejský jazyk v Kórei, obchod a marketing v Austrálii či manažment vo Veľkej Británii. Pracoval ako obchodník, predajca a učiteľ angličtiny, potom ako manažér v Samsungu, poradca vo VÚB banke či vedúci ázijskej sekcie v UniCredit Bank. Má 42 rokov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite